Nešťastných 5-8 sekúnd a nemuselo prísť k tejto tragédii. Do piatku 7. novembra 2003 v Ružmberku jedna z najväčších po dlhých rokoch. Zvláštna dopravná nehoda vo vzialenosti približne 220 metrov od rybárpoľského mosta smerom na Žilinu so štyrmi mŕtvymi a tromi ťažko zranenými.
Úplne obyčajný pracovný piatok 7. novembra 2003, keď sa nad mestom nepreháňal žiadny silný novembrový vietor so snehom a ranná teplota so 6-timi stupňami nad nulou so suchými zjazdnými cestami v okolí naznačovala, že sa nič vážne na konci pracovného týždňa nestane.
Krátko pred 9. hodinou rannou a potom o pár minút neskôr už trúbili a premávali sanitky. Nešťastie nenechalo na seba dlho čakať. V trochu klopenej hlavnej ceste smerujúcej do Žiliny za stanicou pohonných hmôt Shell sa v nesprávny čas stretli autobus s nákladným vozidlom s prívesom. Stačilo 5 až 8 sekúnd, aby sa tieto dva dopravné prostriedky minuli v inkriminovanom čase skôr či neskôr a k tragédii na Žilinskej ceste na ľudských životoch prísť nemuselo.
Do Popradu smerujúci naložený náklaďák s cementom, ktorého malo byť až 16 ton, (tak ako to komentovali vtedajšie noviny) v prívese technicky zlyhal. Odtrhol sa počas jazdy a nekontrolovateľne narazil do ľavého čelného boku autobusu. Pre pravidelnú autobusovú linku, ktorá v tých rokoch premávala na trase Spišská Nová Ves – Brno, to bola v ten deň posledná jazda. Z 15-tich cestujúcich zostalo po nešťastnej nehode osem v psychickom šoku, štyria na mieste zahynuli a traja zostali vo vážnom zdravotnom stave, keď v ružomberskej nemocnici lekári bojovali o ich životy.
Autobus, do ktorého sa vysypali tony cementových vriec prerážajúcich sklá a konštrukciu, bol zničený. Nápor zabil 54- ročného vodiča autobusu (mal byť z Prostějova v ČR), 24-ročného cestujúceho muža z Ľubochne, 30-ročnú ženu a 43-ročného lesníka Jozefa Svrčeka z Ružomberka. Posledne menovaný, ako sa neskôr po meste hovorilo, mal v ten deň nevýslovnú smolu. Po vlaku, ktorý meškal do Žiliny sa vybral zo železničného nástupišťa na blízke autobusové nádražie. A tak linka Spišská Nová Ves – Brno stojaca v Žiline sa mu stala osudnou. Do miesta určenia už nedošiel a správam o jeho smrti nechceli veriť ani tí najpríbuznejší, lebo boli a žili v tom, že do Žiliny odcestoval v onen tragický piatok vlakom.
Niekoľko zvedavejších ľudí z vtedajšieho Texicomu vyšlo na pár minút z najbližších prevádzok teplárne, zošľachťovne a tkáčovne, aby cez plot, ponad Váh, to miesto nešťastia, o ktorom sa v meste ešte dlho hovorilo, sledovali. Márne a smutné pohľady textilákov po 10 hodine nikomu z cestujúcich nepomohli. Konštatovaním toho zamračeného dňa boli tri vyhasnuté ľudské životy Slovákov a jedného Čecha, na viac ako 6 hodín odstavená cestná premávka s presmerovaním cez Novú Černovú na Klačno a ďalej do mesta.
S odstupom času sa skoro zabudlo na túto tragickú dopravnú nehodu a cestu s nešťastným úsekom trasy, kde kolesá áut nesedeli na zaťažovanej vozovke tak, ako by mali. Aj dopravní experti vychádzali z tézy chybnej vozovky a jej sklonu za miernou zákrutou, ktorá mohla spôsobiť odtrhnutie prívesu od nákladného automobilu.
Dnes je to tá istá cesta 1. triedy po ktorej denne prejdú tisícky osobných a nákladných automobilov. Skutočne nastal čas, aby sme sa D1-tky s jej obchvatom mesta ako Ružomberčania konečne dožili. Aj pred 15-timi rokmi sa o nej už hlasite hovorilo a spriadalo v plánoch budúcej Národnej diaľničnej spoločnosti.
