Ružomberčan Ján Binder bol už druhýkrát zapísaný do Slovenskej knihy rekordov. Po zbierke gombíkov sa tam dostal aj vďaka unikátnej zbierke kravát.
„Nerobím to pre nejakú svoju pomätenosť. Chcem však ukázať mladým ľuďom, že sa dajú robiť aj zmysluplné a zaujímavé veci, ktoré navyše zviditeľnia naše mesto,“ povedal pre Ružomberský magazín aktívny dôchodca Ján Binder, ktorého už druhý raz zapísali do Slovenskej knihy rekordov.
Po tom, čo vlani zozbieral a odprezentoval viac ako 33-tisíc gombíkov, pustil sa do novej zbierky. Tentoraz zbieral kravaty. „Pomáhali mi členovia našej Mestskej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska, manželka, no oslovoval som aj známych, ktorí kravaty sami nosili,“ vysvetlil Binder.
Napokon dosiahol číslo 1174, ktoré oficiálne potvrdil aj zakladateľ a komisár Slovenskej knihy rekordov Igor Svitok. „Nik sa zatiaľ neozval s takouto podobnou zbierkou. Pán Binder sa zaslúžil o tzv. ustanovujúci rekord, rovnako ako pred rokom s gombíkmi,“ uviedol Svitok.
V zbierke Jána Bindera je aj kravata dnes už neexistujúceho Hnutia za demokratické Slovensko. Foto – autor
V zbierke predsedu ružomberskej Jednoty dôchodcov Slovenska sa nachádzajú bavlnené, štrikované, vlnené, hodvábne, ale aj klasické kravaty. Najviac si váži tie, ktoré mu darovali rôzne osobnosti.
Primátor Igor Čombor priznal, že Ján Binder ho asi málo otravoval, keď mu doteraz žiadnu kravatu nestihol darovať. Pri otvorení výstavy vyslovil názor, že možno práve Ružomberok by sa mohol stať centrom slovenských rekordov. Dodal, že miesto by si tu mohla nájsť aj galéria, ktorá by ich zhromažďovala, zaznamenávala a prezentovala verejnosti.
Jeden z najcennejších kúskov Jána Bindera. Originálnu kravatu Európskej futbalovej únie mu daroval športový riaditeľ MFK Ružomberok Dušan Tittel. Foto – autor
Igor Svitok, ktorý vedie Slovenskú knihu rekordov už 19 rokov, doposiaľ eviduje 1300 unikátnych zápisov. Spolu s tými, ktoré už niekto stihol prekonať, je ich už viac ako 1700.
O rok, pri dvadsiatom výročí, plánuje vydať už druhú publikáciu, kde bude zoznam všetkých rekordov. „Pamätám si na jednu pani, mala asi 40-tisíc pohľadníc a chcela nám to ukázať. No nemohli sme ju zapísať, lebo podmienka je, že rekord musí byť zverejnený, overiteľný a aspoň načas prístupný verejnosti. Lenže ona sa bála, že ju vykradnú, a tak to nechala tak,“ spomenul Igor Svitok jeden z mnohých zážitkov, ktoré počas dlhých rokov zbierania rekordov u nás zažil.
Titulná fotografia – autor