Kultúrneho programu je dosť, no ľudia v meste chýbajú

Štyroch ružomberských dôchodcov sme oslovili s otázkou, ako sa im žije v Ružomberku.

Anton Péteri

Ako nejeden z ružomberských dôchodcov potrebujem opatrovateľku. Dlhoročne spolupracujem s jednou pani, ktorá má 20-ročnú prax, vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v odbore a sedem rokov do dôchodku. Je schopná, skromná a som s jej prácou spokojný. So svojimi skúsenosťami zarobí rovnako, ako začínajúca opatrovateľka. Jej mzda je veľmi malá a mesto im chce teraz ešte aj zobrať. Nemyslím si, že je to správne. Ak by bolo viac miest v domovoch sociálnych služieb alebo fungoval v meste hospic, možno by bola situácia jednoduchšia.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Na Rovni, kde žijem, nie je dostatočne dobrá situácia s chodníkmi a priechodmi pre chodcov. Vezmite si napríklad zastávku Roveň-Poľná. Ak odtiaľ idem smerom na sídlisko, vystúpim na ceste a popri ceste bez chodníka musím kráčať až domov. Nehovoriac o samotnej Poľnej ulici, kde má aj zdravý človek problém udržať sa na nohách na krivej ceste a chodníkoch.

A, napokon, nikto nemyslí na to, ako sa zdravotne znevýhodnení ľudia majú dostať do Veľkej dvorany, do múzea, do Fullovej galérie a mohol by som pokračovať. Chýba výťah alebo zábradlie. Kultúra, ktorej je v meste vskutku dostatok, je tak nedostupná nielen finančne, pretože 30 eur za divadlo je naozaj pre dôchodcov príliš veľa, ale ešte treba mať aj šťastie, aby sa dala absolvovať v zdraví – bez úrazu.

Bernard Hatala

V meste sa mi žije celkom dobre. No nedá mi nespomenúť, že nie všetci si dokážu vážiť bohatstvo, ktoré tu vôkol máme. Prírodu, prostredie, krajinu. Trochu som aj cestoval a my sa naozaj nemôžeme sťažovať na to, kde žijeme. Dôchodky síce nie sú veľké, ale ak človek neplytvá, dá sa vyžiť. Mám dve dcéry a s manželkou im ešte aj pomáhame a tešíme sa z vnúčeniec.

Myslím si, že v meste je aj dostatok príležitostí na kultúrne vyžitie a každý si môže vybrať. Škoda len, že nejestvuje staré ružomberské korzo. Mesto bývalo plné ľudí, predovšetkým v nedeľu. Všetci vyšli do ulíc, stretávali sa, rozprávali, hrala muzika, dalo sa zatancovať. Pamätám si na živé kapely pri dnešnom futbalovom štadióne, vo Veľkej dvorane, kde bývali mládežnícke podujatia. Spoločensky mesto žilo oveľa viac.

Problémy vidím najmä pred mladšou generáciou. Nestavajú sa byty a rodinné domy, nie je kde stavať. Sú plány, ale všetko sa veľmi naťahuje. Aj v Černovej sa ako dlho mesto rozhoduje, za koľko bude pozemky vykupovať. Ľudia kvôli tomu odchádzajú z mesta. Mladým je potom ťažko. Dúfam, že sa naplnia sľuby o obchodnom centre či novej plavárni, aby bolo aj viac pracovných príležitostí a vyžitia pre Ružomberčanov. Pre mňa sú populárne túry do Ľubochnianskej doliny a po Cyklokorytničke. Používam elektrobicykel a zdravotne mi podobné výlety veľmi pomáhajú. Ešte keby vyasfaltovali aj zvyšok Cyklokorytničky, aspoň po Podsuchú.

Eliška Szunyogová

Ružomberok je krásne mesto – polohou a okolím. Predovšetkým treba vyzdvihnúť prírodu všade naokolo. Ale spoločenský život v samotnom meste je dosť mĺkvy. Neskôr popoludní nestretnete v uliciach živú dušu – dokonca ani v lete. A to už nehovorím o zime. Pamätám si na letnú záhradu oproti Kultúre, kde sa tancovalo, hrala živá hudba a v meste bol spoločenský ruch. Teraz je v centre po 17. hodine doslova mŕtvo.

A myslím si, že hoci je naše mesto krásne, nikto sa oň nestará. Pozrite sa na nábrežie Váhu. Chodíme tam so psíčkami: zábradlie padá, zarastá náletovými drevinami, lístie je nepozametané, chýbajú lavičky. Pritom nábrežie Váhu by mohlo byť ozdobou mesta spolu s Váhom. Chýba mi tu tiež park a viac zelene priamo v Ružomberku, kde by sa dôchodcovia poprechádzali a posedeli si.

Ale dôchodcovia organizovaní v Jednote alebo Klube dôchodcov Ružomberok majú pestrý život. Predovšetkým sme rozbehli aktivity, ktoré vypĺňajú náš voľný čas: zábavy, zájazdy, divadlá, dovolenky. Kto je organizovaný, nemá problém s kultúrnym a spoločenským životom.

Blažena Drapáčová

Ako rodenej Ružomberčanka mi chýba viac kvetov v uliciach. Bola som zvyknutá, že Ružomberok je mesto ruží. Kedysi to tak fungovalo. Dnes je mesto bez kvetov studené.

My starší už toho veľa nepotrebujeme, no mladí ľudia nemajú kde bývať.

Všeobecne sa mi ako dôchodkyni žije v Ružomberku dobre. Vidieť, že v meste je množstvo akcií, kultúrnych podujatí a my napriek tomu stále počúvame, že v meste je nuda a nie je čo robiť. Dá sa vybrať zo všetkého, čo sa u nás deje.

Problém vyľudneného centra mesta je v tom, že v súkromných domoch v pešej zóne nebývajú ľudia. Všade sú firmy, obchody, prevádzky, ale ak tam nebudú žiť ľudia, naďalej budeme po 17. hodine večer mesto duchov. Ak je mesto vyľudnené, tak tam nemôže byť život.

Výraznejšie problémy v živote Ružomberka neregistrujem.

Dôchodcovia z ružomberskej Jednoty dôchodcov Slovenska počas stretnutia v klube na Majeroch.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 12/2019 – 1/2020.

Titulná fotografia – Dôchodcovia z ružomberskej Jednoty dôchodcov Slovenska počas stretnutia v klube na Majeroch. Foto – autor.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.