Všetkým Slovákom sa už dlhodobejšie cez médiá akéhokoľvek druhu dáva na známosť, že je tu okrem finančnej, energetickej krízy a vojny na Ukrajine i kríza inflačná. Posledne menovaná nie je nejako zvlášť špecifikovaná, a tak si aj muzika s koncertmi a DPH s dovezenou i domácou, aj keď dovezenou kultúrou do nášho mesta, priratuje za svoju vykonanú prácu viac, než nejakú tú desiatku rokov predtým.
Samozrejme, nič na tom nemení ani fakt, že keď tu euro nebolo, nebolo všetko ani pre najširšie masy domorodého obyvateľstva na dolnom Liptove. Aj keď špičkovejšie kultúrne podujatia v Kultúrnom dome Andreja Hlinku (KDAH) v Ružomberku boli za päťdesiat korún slovenských bez prvých radov či státí na balkóne. Kvantifikovať a uchyľovať sa ku prepočtom nejakej vstupenky v pomere ku kúpnej sile miestneho obyvateľstva, či priemernému zárobku občana alebo priemerného dôchodcu je už „pasé“.
A takéto štatistiky z mestského úradu o tom nedostanete, veď nedávno úrad vraj neevidoval ani počet prvorodičiek, keď ich bývalý primátor I. Čombor v jeho druhom volebnom období hodlal odmeniť dvesto eurami.
No doba sa zmenila, zdražela elektrina, pohonné hmoty a práca tých, ktorí aktívne kultúru vytvárajú. A tak importovaná kultúra nám už v KDAH išla o niečo hore.
Na balkóne na státie za 28 eur
Keď sme sa nedávno, čo vyšlo posledné číslo Ružomberského hlasu starší Baničiari rozprávali pri obchode Jednota o koncerte Jozefa Hollého, (niekde na propagačných plagátoch či pútačoch v priezvisku s ypsilonom bez dĺžňa) zdalo sa nám tých 34 eur trochu priveľa. Okrem toho občanov, čo majú hodne pod priemerným dôchodkom Slováka či staršej Slovenky. Kto by nechcel vidieť hudobný koncert bývalého a roky predtým mladého občana ružomberskej časti Baničné, pohybujúceho sa dnes často v zahraničí, jeho strhujúcu vianočnú show s početnou kapelou v jeho rodnom meste a nevidieť to naživo?!
Stáť na balkóne „len“ za 28 či za 34 v prvých radoch v prekračujúcej decibelovej norme hlučnosti (kedysi niektorí dôchodcovia so zníženou počuteľnosťou prvé rady takýchto podujatí pre zdraviu škodlivý hluk opustili) je pre mnohých a nielen dôchodcov čoraz ťažšie. Nejaké dve hodiny hluku by sa dali raz za čas v ružomberskom KDAH vydržať. Predstavenia slovenského klavírneho mága, skladateľa, speváka a showmana sú a v meste pod Čebraťom bývali vždy vynikajúce, lenže….
Mnohým už trojdesiatkové sumy vstupeniek na takéto kultúrne podujatie nedovoľujú prekračovať ich pomyselnú prípustnú hodnotu bankových papierikov a euro mincí, čo majú v hotovosti v každodennej peňaženke. Kultúra je zase o niečo drahšia, a tak si bude na ňu treba našetriť, zvlášť na tú do mesta dovezenú.
Pre koho je importovaná kultúra?
Už to nebude tak ako kedysi, (iní tomu hovoria – „ako za totáča“), keď v radoch kultúrnych podujatí ste nevideli len tie mestu staré známe tváre majetnejších a bohatších, ale aj tých, ktorí pracovali pri strojoch, keď sa v radoch kultúru bažiaceho publika nachádzala skutočná sociálna vzorka mestského obyvateľstva.
Denné správy domácich médií nám často predstierajú číselný obraz slovenskej hranice chudoby, minimálne platy a iné štatistiky s potravinovými produktmi, ktoré zdraželi o dve stovky percent.
Nedopustime skutočnosť a nepripustime si otázku: „importovaná kultúra len pre jedných a tých istých – majetnejších a bohatších?“ Odpoveď si dajte sami.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
