Pred piatimi rokmi mesto spojilo základné školy na Bystrickej ceste a Dončovej ulici. Zamestnanci dnes volajú po opätovnom rozdelení.
Základná škola na Dončovej ulici mala v meste nepísané označenie ako rómska. V roku 2011 ju navštevovalo viac ako 250 detí – 60 z nich boli Rómovia. V tom čase to bola polovica školopovinných Rómov v meste.
Rómsky problém najstaršej školy v meste
V budove najstaršej mestskej školy – učí sa tu od roku 1926 – sa postupne hromadili problémy. Spolužitie Rómov a nerómov prerastalo neraz do fyzických konfliktov. Časté boli ťažkosti vo vyučovacom procese, keď niektorí žiaci nestíhali s učivom a na hodinách nadmerne vyrušovali.
„Vo vyšších ročníkoch sú rómske deti dosť agresívne, urážajú, ubližujú si. Ale častokrát majú Rómovia problematické správanie aj navzájom medzi sebou. Rodičia ostatných detí to riešia tak, že odhlásia svoje dieťa zo školy a ten problém sa navyšuje,“ hovorila vo februári 2011 pre Mestskú televíziu Ružomberok vtedajšia riaditeľka školy Marta Kráľovenská.
Situácia vyvrcholila tým, že v roku 2011 sa do školy prihlásilo len sedem prvákov – všetko Rómovia. O rok neskôr traja (jeden Róm). Ročníky preto neotvorili a v lete 2012 mesto školu ako samostatnú rozpočtovú organizáciu zrušilo. V tom čase ju navštevovalo 113 žiakov.
Spolužitie so ZŠ Bystrická
Mesto následne Dončovu pričlenilo pod základnú školu na Bystrickej ceste, pre ktorú sa stala akýmsi elokovaným pracoviskom. Riaditeľka spojených škôl Elena Volanská si dala len jednu podmienku – zmeniť rajonizáciu v meste, aby sa rómska komunita rozdelila do viacerých škôl.
Na Dončovu tak zostala chodiť Považská ulica. Textilná a Silbigerova sa rozdelili pod ďalšie školy v meste. Do budovy na Dončovej mesto navyše presťahovalo nadané deti z niekdajšej „školičky“.
„Budovu aj školu sa nám za päť rokov podarilo zachrániť. Dnes máme opäť 254 detí. Lenže Dončova je jeden kolektív, Bystrická druhý. Oba majú pocit, že na ten druhý doplácajú,“ vysvetľuje aktuálne problémy v spolužití „dvoch škôl“ riaditeľka Elena Volanská.
„Sme dve skupiny. Chodíme na porady na Dončovu Bystrickú. Je nás tam veľmi veľa. Bystrická chce prebrať svoje, my svoje. Takto sa nedajú pracovné veci riešiť do hĺbky. Potom letíme naspäť na Dončovu,“ hovorí učiteľka Ingrid Matúšová.
„Ide tu aj o ekonomiku. Podpora z mesta pre spojenú školu je slabá. Stále počúvame ,nemáme, nedáme, vyčkajte´. Učitelia to škrtenie cítia. Ak budeme samostatní, každá škola si bude strážiť svoje peniaze a nebude pocit, že jedna na druhú dopláca,“ zdôveruje sa s pocitmi učiteľského zboru učiteľka Jana Kubáňová.
„Rivalita je aj medzi žiakmi. Keď idú deti z Dončovej na súťaž s vedomím, že aj tak nevyhrajú, lebo akýkoľvek výsledok bude napísaný na Bystrickú, tak to nie je dobrá motivácia,“ pridáva ďalší pohľad zástupkyňa riaditeľky Eliška Pavlíková.
Poslancov bude zaujímať ekonomika
„Schytávame to, že sme pomohli mestu, aby tu neskončila škola a nezostala prázdna krásna historická budova. Museli sme už zrušiť päť a pol pracovného úväzku, a to len preto, aby sme ekonomicky vyšli. Vlani nám chýbalo 60-tisíc, teraz by sme s peniazmi vyšli maximálne do novembra, ak by sme neurobili ďalšie úsporné opatrenia,“ vymenúva konkrétne finančné a personálne dopady spolužitia Volanská.
V škole na Dončovej je dnes len o jedného učiteľa viac, ako je počet tried.
V decembri urobili stretnutie so zástupcami rodičov a zavolali aj zriaďovateľa – mesto a všetkých poslancov. Oboznámiť sa s problémom a navrhovaným riešením prišli šiesti.
Zhodli sa, že v zastupiteľstve bude asi najviac rezonovať ekonomický dopad opätovného rozdelenia škôl.
„Potrebujeme poznať čísla, ako škola hospodári dnes a ako by to bolo, ak by sa naozaj rozdelili. Ale inak v tom problém nevidím,“ konštatoval Róbert Kolár (OKS).
„Ak by bol rozdiel len v navýšení rozpočtu o plat riaditeľky, lebo tá logicky bude musieť pribudnúť, predbežne si viem predstaviť, aby sme to podporili. Škola je stabilizovaná a pomôže to aj obom kolektívom,“ doplnil Miroslav Zuberec (nezávislý).
Podľa Ivana Rončáka a Ľubomíra Kubáňa treba robiť v meste reformu školstva, v zmysle optimalizovania. Všetky doterajšie pokusy totiž zlyhali. „Treba urobiť komplexnú analýzu zameranú aj na ekonomickú výhodnosť prevádzkovania súčasného množstva škôl, a až tak sa rozhodnúť,“ povedal Kubáň (nezávislý).
„Niet tej sily v mestskom zastupiteľstve, aby sa v meste nejaká škola zrušila. Videli sme to na Belianke pred niekoľkými rokmi, a teraz sme ešte schválili novú materskú školu,“ pridal skeptický názor na akúkoľvek reformu školstva v meste Ladislav Valent (Smer-SD).
Do debaty sa zapojili aj prítomní zástupcovia rodičov. „Ak je všetko dobré a škola funguje, prečo to máme deliť? Nestačí tu len dať manažéra s dostatočnými kompetenciami, ktorý by Dončovu riadil?“ pýtal sa Ondrej Konderík, člen rady školy za rodičov.
Rozhodnú možno už vo februári
Škola je podľa riaditeľky Eleny Volanskej finančne sebestačná. Tento rok plánuje mať po prvý raz od spojenia vyrovnaný rozpočet. Pomohli tomu aj nadané deti, ktoré majú svoje špecializované triedy práve tu. V škole ich je 118.
„Za ne je jeden a pol násobný normatív na žiaka. Navyše tu máme integrované deti s rôznymi postihnutiami, kde je normatív až štvornásobný,“ vymenúva Volanská čísla, ktoré tiež stabilizujú ekonomickú prevádzku na Dončovej.
Už o dva roky by navyše mala mať škola plný počet detí. Naplnia sa totiž aj dve triedy, ktoré pred pár rokmi škola neotvorila. To prinesie ďalšie peniaze do rozpočtu.
O rozdelení škôl rozhodnú poslanci pravdepodobne už na februárovom zastupiteľstve.
Aktualizované 11. 1. 2018 (12:15)
Róbert Kolár je väčšinovým spoločníkom v spoločnosti R PRESS, ktorá je vydavateľom Ružomberského magazínu.
Titulná fotografia – Budova školy na Dončovej ulici je z roku 1926. Zdroj – autor
