Nevedno, už ako to bolo presne pred viac ako tromi desiatkami rokov v jednom priemyselnom meste na dolnom Liptove, dosahujúcom takmer 28 tisíc obyvateľov, keď jeho požiadavky bolo nutné naplniť finančným obeživom. A zabezpečiť tak i hmotné a duchovné potreby tých, čo pracovali vo fabrikách, v službách a v iných inštitúciách.
Keď pred štvrťstoročím ešte na uliciach miest bankomaty neexistovali, výplaty a zálohy sa pre pracujúce kolektívy sáčkovali. O viac ako jednu generáciu mladším súkmeňovcom, výraz tohto slovesa už veľa nenapovie.
Donesené bankovky a drobné mince pripravené v banke, nahlásené finančnými oddeleniami národných alebo štátnych podnikov pre tisícky zamestnancov dochádzali za brány podnikov so službou, ktorá zabezpečovala ich ochranu. A snáď ani nepamätám, žeby cestou z banky sa chcel niekto bývalých najväčších nominálnych zelených bankoviek a mincí zmocniť prepadom, aký sa stal už za čias bankomatov a dovtedy najväčšej bankovej lúpeži VÚB banky v Nitre, 6. januára 1996. Vtedy z jej trezorov ukradli 173 miliónov SKk, čo by bolo dnes v prepočte 5,743 miliónov eur.
K peniazom, ktoré sa napočítali pre jednotlivcov podľa konečných súm na výplatných páskach prichádzal dopredu vybraný a dobre zohraný, zodpovedný a spoľahlivý personál pracovníčok z rôznych oddelení určených pre takúto robotu. A tak v bavlnárskom podniku za Váhom s tromi závodmi na jeho ploche (keď stavebný a strojársky boli netextilné prevádzky) sa tomu venovala takmer štyridsiatka žien, aby to dobre do poslednej desať halierovky nasáčkovala a vložila do typizovaných plastových obálok s prilepeným priezviskom a menom. Nie až tak jednoduchá pracovná činnosť vo vybranom priestore, keď v podniku pracovalo niekedy koncom 80tych rokov viac ako päť a pol tisíca ľudí, poväčšine žien a mužov.
Peniaze za vykonanú prácu vo forme výplat a finančne nižších záloh, obyčajne od 300 do 500 Kčs sa priniesli na výrobné prevádzky, aby sa rozdelili pre štáb zamestnaných pracovníkov. Dialo sa tak vždy v 7-my a 22-hý deň mesiaca a i nejaký čas po roku 1993, nasáčkované už v korunách slovenských. Tí, ktorí si ich v stanovený deň neprebrali, museli si ich neskôr vybrať pri okienku, v administratívnej budove na finančnom oddelení podniku.
K hotovým čistým peniazom, ktoré si pracovník pred podpisom, že ich prevzal, prepočítal a pozrel si aj úzku , približne 13 milimetrov širokú a 35 centimetrovú dlhú nožnicami odstrihnutú papierovú pásku. Dnes málokto z nás drží takýto, aspoň jeden dokument dávno zašlej doby, no zalistovaním v poslednej tridsaťročnej pamäti, pripomenie si, čo na ňom bolo.
Aj keď vlaky, ani pre mladších dôchodcov v tej dobe neboli zadarmo a za všetko sa platilo, tak ako napríklad za podnikový týždenník Textilák 30, či 50 halierov, za členské známky ROH (Revolučné odborové hnutie) , či niekto i za stranícku mesačnú známku člena KSS, potom ste na páske našli to najhlavnejšie ako mesačný odpracovaný počet dní, hodin, nadčasové hodiny, poistné, nemocenské dávky, prémie, hrubú mzdu, daň zo mzdy, tzv. prekážky v práci, počet dní čerpanej dovolenky, no hlavne čistú mesačnú mzdu v danom mesiaci v korunách československých. V malých prípadoch na páskach to nebolo vždy so skutočnosťou, ale to bolo v moci toho, kto viedol mzdovú knihu a dochádzky do zamestnania na oddeleniach, aby to opravil a dotiahol s príslušnou mzdovou účtovníčkou k spokojnosti príjemcu mzdy.
Niektorí na páske hľadali počet dní či vytlačené hodiny PN-ky, podnikové sporenie, rodinné prídavky a v dobrých časoch sociálnejších i finančný zaznamenaný stiahnutý odpočet cez mzdovú účtovníčku za vtedy 30 a neskôr i 50-tisícovú mladomanželskú pôžičku, ktorú štát mladým poskytoval.
S peniazmi v hotovosti u slabších čistých zárobkov zachádzajúcich len za číslo 1300, bolo treba správne naložiť a vmestiť sa do daných ukazovateľov vtedajšej kúpnej sily, bez väčšej materiálnej ujmy. Mnohí by povedali, – žili sme ako žili, a podaktorí od výplaty do výplaty. Čo bolo doma o čosi navyše a sporilo sa, išlo sa uložiť do banky. Tých však v meste pod Čebraťom okrem Sporiteľne a VÚBéčky viacej nebolo. Priemerné mzdy pracovníkov v textilnom spracovateľskom priemysle boli v porovnaní s inými priemyselnými sektormi v ČSSR o 15 až 25 percent nižšie.
Desať korunová Hviezdoslavova bankovka z roku 1986 na fotografii, s inými drobnými mincami pre niektoré pracovné zaradenie predstavovala vtedy bez príplatku, sotva základnú jednohodinovú tarifu mzdy niektorej pracovníčky, keď kilo kryštálového cukru stálo dlhé roky 7,30 Kčs. (Akokoľvek pre pamätníkov istej doby a pre pripomenutie dnešným mladším generáciám i fakt, že riaditelia podnikov zarábali len dvoj až trojnásobok priemernej mzdy zamestnancov.)
Banky, bankové domy, bankomaty, úroky a poplatky.
Po dlhých desiatkach rokov veda a technika skonštruovala, vyrobila a na uliciach miest inštalovala konečne bankomaty. Pri mnohých bankách v našom meste, tak z bývalých dvoch najväčších miestnych fabrík na kraji mesta zamestnávajúcich voľakedy tisícky ľudí, zmizli výplaty a zálohy sáčkujúce čaty.
Zamestnávateľ po dohode so zamestnancom im dnes odosiela mzdu do bánk a bankomatov, odkiaľ si ju zarábajúci cez bankomatovú kartu vyberajú. Veľa ráz sa v nedávnej minulosti stalo, že bankomat vplyvom bankomatovej mafie ostal na kraji mesta vyrazený a zo steny bankového domu zlodejmi unesený aj s bankovkami. Klient tak nemal hneď naporúdzi na výber, kde a ako okamžite požadované peniaze vybrať. Pre takéto inštitúcie nočné prepady a krádeže bankomatov zaznamenali materiálne straty spojené s nákladmi na ich opätovné inštalovanie na pôvodnom mieste.
Pamätným v tomto smere na Slovensku zostáva dodnes najväčší bankomatový lup zlodejov z 28. marca roku 2013, ( a možno aj svetový rekord toho dňa v malom štáte) kedy sa zločinu obzvlášť darilo. V dômyselne uskutočnenej operácii v čase po pol siedmej hodine večer, dokázal za 4 hodiny vykradnúť 9 bankomatov počínajúc od Prešova , útočiaci cez Kežmarok, Spišskú Novú Ves až po Lendak, v hotovosti 1,9 milióna eur, nezohľadňujúc spôsobené škody na bankomatoch.
No banky či bankové domy po tom, ako vzniklo ich honosnejšie pomenovanie aj s názvami na bankomatoch, naďalej fungujú. Už niekoľko rokov s pol percentnými úrokmi a vysokými poplatkami za bankové operácie.
V niektorých z nich a na istých účtoch nemusíte za celý rok ani pohnúť palcom či mihalnicou, vybrať alebo vložiť a ľahko prídete za rok o 12 eur. A u tých na vklad chudobnejších a istinove podvyživenejších, kde neprikladáte, lízať skoro i čiaru debetu.
Be the first to comment