V Liptovskej Lúžnej sa po jedenásty raz uskutočnil tradičný dychovkársky festival Lúžňanský barytón.
Aj napriek tomu, že dychovky sú čoraz menej vyhľadávané a obzvlášť nedobre sa im vodí v našich končinách, na minulotýždňové podujatie zavítalo niekoľko stoviek ľudí.
S blížiacim sa večerom sa v areáli pred obecným úradom čoraz viac zbiehala aj omladina. „Prišli sme sa zabaviť. Je tu dobré jedlo, príjemná atmosféra, na hudbu sa dá fajne zatancovať,“ objasňuje dôvody príchodu hovorca päťčlennej mládežníckej skupiny.
Akcia oslovila širšie okolie – cestu naň si našli aj ľudia od Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice či Žiliny. Najviac návštevníkov sa už tradične zišlo na večernej zábave, kde im do tanca hrala Dechová hudba Záhořané.
Na Liptove nemá obdobu
Za tohtoročnou mimoriadne bohatou účasťou bolo aj počasie, ktoré dychovkárom konečne doprialo. „Pominulé roky nám pršalo, tentoraz bolo krásne slnečno a teplo. Hralo sa nám omnoho lepšie, cítili sme väčšiu pohodu,“ hodnotí Jozef Mydliar, vedúci miestnej Dychovej hudby Lúžňanka, ktorá podujatie organizuje.
K záujmu zrejme prispel aj rozmanitý výber piesní, po ktorých vystupujúci siahli. „Zahrali sme aj modernejšie skladby, niečo od Kollárovcov alebo Kandráčovcov. Repertoár bol nastavený pre mladých aj starších a reakcie publika boli skvelé,“ rozrozpráva sa manažér a umelecký vedúci hosťujúcej Hornosrnianskej dychovky Peter Černička.
„U nás v Srní to má taktiež dobrý efekt. Každé dva mesiace robíme zábavu, na ktorú príde zhruba tristo ľudí. Niekedy sme až prekvapení, ako pri nás šalejú, keďže v dnešnej dobe je dychovka skôr prežitok,“ dodáva.
Domáci, ktorí majú svoju dospelácku aj detskú verziu, pozývajú na podujatie dychovky z rôznych končín. Tento rok prijali pozvanie okrem Hornosrnianskej dychovky a Dechovej hudby Záhořané aj Big Band Vojenskej hudby Banská Bystrica.
„Mala prísť aj ružomberská Supranka, no kvôli problémom s hráčmi účasť odmietli,“ ozrejmuje Mydliar. „V našom regióne je dychoviek pomenej a podobný festival tu nemá obdobu, takže sa cítime celkom výnimoční,“ usmieva sa vzápätí.
Mladé talenty
Motiváciou mnohých doteraz fungujúcich dychoviek je hlavne úsilie vytrvať v dlhoročnej tradícii. V niektorých rodinách sa účinkovanie v kapele zvykne tradovať z generácie na generáciu. Vidno to aj v zložení domácej Lúžňanky, ktorá v obci s viac ako 90-ročnou dychovkárskou tradíciou funguje posledné štvrťstoročie.
„Hodne nám tiež pomohlo detašované pracovisko základnej umeleckej školy. Takto si môžeme podchytiť aj začínajúce talenty. Momentálne už v našej dospeláckej dychovke hrajú štyria žiaci,“ hovorí vedúci Mydliar.
„Juniori sú poväčšine deti alebo vnúčatá už zabehnutých hráčov,“ nadväzuje sesternica vedúceho Magdaléna Mydliarová. „Keďže starší speváci postupne vypadávali, oslovili aj mňa,“ dopĺňa 19-ročná gymnazistka, ktorá sa na podujatí zhostila nielen úlohy speváčky, ale aj moderátorky.
Asistovala jej 23-ročná Ľudmila Glembová, ktorá sa v obci činí aj ako kantorka. „Posledné roky však v kostole kvôli škole hrávam už len sporadicky,“ upresňuje Ľudmila, ktorá tri roky študuje kultúru a manažment v menšom mestečku na nemecko-poľských hraniciach. Počas prvých dvoch rokov štúdia sa doma dlho neohriala, a tak vynechávala aj skúšky a vystúpenia Lúžňanky, preto sa teší, že tento rok jej barytón neunikol.
„V dychovke som päť rokov. Prizvala ma kapelníčka, pretože vtedajší speváci si už chceli užívať dôchodok a dychovku bolo treba omladiť. O dva roky neskôr sme nahrali cédečko V záhrade za potokom,“ spomína mladá umelkyňa.
Kapelu síce nekvária problémy s priestorom tak, ako Supranku, no pokles podujatí, na ktorých sa ukážu, áno. Ročne odohrajú zhruba desiatku akcií, kedysi bolo toto číslo omnoho väčšie. Na Liptove má úspech skôr cimbalová muzika.
Páčilo sa im
V o niečo lichotivejšej situácii sú dychovky na západnom Slovenku, odkiaľ prišla aj tá hornosrnianská. Z Horného Srnia, dediny na strednom Považí, je to len na skok na Moravu, z ktorej pochádza jedna z najvychýrenejších dychoviek.
„Sme asi najstabilnejšia kapela v Trenčianskom kraji. Takmer všetci sme Hornosrňania, vekový priemer je dosť vysoký. Máme síce aj 18-ročného a 23-ročného muzikanta, ale väčšinou sú tu päťdesiatnici,“ približuje 34-ročný kapelník Černička a po zahundraní starších kolegov rýchlo dodáva: „Ale všetci sú, samozrejme, duchom mladší.“
Dvadsiatnik Patrik Svedek sa dychovej hudbe venuje už roky, dokonca aj na konzervatóriu, kde čochvíľa končí. Hrával aj v mládežníckej dychovke, do Hornosrnianskej sa dostal po známosti. Preskákal si už viacero festivalov a vystúpení, zažil aj väčšie obecenstvá než bolo to, pre ktoré hral v Lúžnej, no prostredie Liptova si ho získalo. „Je tu krásne. Pravidelne a veľmi rád sem chodím na dovolenky,“ priznáva šikovný mladý hudobník.
Aj kapelníkovi Černičkovi sa tu zapáčilo. „Hneď by som sa sem presťahoval,“ usmieva sa. Dodáva, že v auguste by mali dychovkársky festival prvý raz zorganizovať aj v Hornom Srní. A účasť už prisľúbili aj Lúžňania.
Autori fotografií – František Dudáš, Martin Mydliar
