Fulla by bol svetový, keby nežil v Československu

S riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu Zuzanou Gažíkovou, spoluautorkou projektu Fullových dní, sme sa rozprávali o podujatí, doterajšom využití i potenciáli diela známeho umelca pre mesto.

Ako sa zrodila myšlienka urobiť festival o Ľudovítovi Fullovi?

Myšlienka zviditeľniť Fullu v meste prišla z viacerých strán. Vznikla synergia a vďaka spoločnému výtlaku sa podarilo zorganizovať Fullove dni. V galérii sa snažíme zviditeľňovať jeho meno dlhodobo. Teraz sa nadchol a navyše dokázal do projektu investovať Robo Kolár. K projektu sa pridali aj Anton Šulík a Peter Hajdin, ktorí majú skúsenosti s organizáciou, produkciou a propagáciou veľkých podujatí. To všetko sa stretlo, a keď je viac ľudí, ktorí chcú to isté a tlačia na výsledok, ten sa skôr dostaví.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Spomína sa aj meno profesora Jána Kudličku, ako jedného z autorov projektu.

Ján Kudlička je výtvarný umelec, ktorý si je vedomý, že Fulla je veľký autor, veľké meno, ktoré si zasluhuje pozornosť, a treba ho nielen medzi Ružomberčanmi viac zviditeľniť. Práve on a jeho syn Boris dokázali pritiahnuť režiséra Antona Šulíka, a ten zase pre myšlienku nadchol Petra Hajdina. Na Slovensku sa konajú rôzne festivaly, ale festival spojený s menom konkrétneho výtvarného umelca asi neexistuje.

Spoluorganizátorom bola aj Galéria Ľudovíta Fullu.

Naša predstava bola, aby mesto pracovalo s jeho odkazom vo svojich vizuáloch, drobnej architektúre a rôznych prvkoch mesta, aby Fulla nebol len v galérii, ale aby bol viditeľný v uliciach v rôznych odkazoch na jeho tvorbu. Pripravili sme aj rezidenciu Vytvorené na Slovensku zameranú na realizáciu lokálnych, súčasných a vkusných suvenírov inšpirovaných Fullovou tvorbou.

Galéria naplánovala pri príležitosti 50. výročia vzniku Galérie Ľudovíta Fullu vlastný program Živijóooooo! Ako z toho napokon vznikli Fullove dni?

Program Živijó sme mali už dlhšie postavený. Potom prišli práve spomínaní ľudia s myšlienkou urobiť niečo väčšie – Fullove dni. Najprv ako nultý ročník. Tak sa to celkom logicky prepojilo, že naše oslavy Živijó sa stali súčasťou Fullových dní. Je len dobre, keď ľudia dokážu spolupracovať. Zdá sa, že by z toho mohlo byť niečo zaujímavé aj do budúcnosti.

Dúfam, že do budúcnosti bude festival viac orientovaný na vizuálne umenie, keďže Fulla je vizuálny umelec. Samozrejme, nebolo by dobré uzatvárať sa len do jedného druhu umenia. Celý projekt vnímam skôr ako multižánrový festival. Je to dané aj tým, že Fullova tvorba je nesmierne široká a pestrá. On nebol len maliar, vzdelaním bol grafický dizajnér, mal pokusy v typografii, vo svojej rannej tvorbe zasahoval do scénografie. Bol tiež ilustrátor, navrhoval hračky. V galérii vystavujeme jeho textilné dezény. Svojou tvorbou obsiahol veľa druhov umenia. A to nehovoríme o jeho inšpirácii, ktorá vychádzala z folklóru, európskej moderny, ikonomaľby či detskej kresby. To dáva predpoklad na spomínaný multižánrový festival.

Podľa zrealizovaného programu sa zdá, že Fullove dni mali byť zmesou odborného vyžitia aj ľudovej zábavy.

Dá sa povedať, že áno. Prednáška Petra Dvorského a film Zuzany Hruškovej Zamatne ponúkli odborné, historické exkurzy. Otvorili sme dve výstavy šité na mieru galérii; umeleckú fikciu Re-konštrukcia Fullovho bytu, ale aj fotografickú výstavu Zaostrené na detail, zameranú skôr na architektúru a prostredie, kde je prezentované Fullovo dielo. Obe sú prístupné až do konca novembra a patria k tej špecializovanejšej, odbornej časti festivalu.

Ale aj výber ďalších podujatí vieme obhájiť vo vzťahu k životu a dielu majstra Fullu. Napríklad FS Liptov uchováva folklórne tradície prítomné i v diele umelca a rovnako ako RK Jazz Band predstavuje kvalitu, ktorá je z Ružomberka. Aj Banda a Vidiek sa svojou tvorbou osobitým, inteligentným, moderným či vtipným spôsobom dotýkajú folklóru. Jednoducho v dramaturgii festivalu by všetko malo byť obhájiteľné s ohľadom na  kontexty Fullovej tvorby.

Podujatie malo názov Full Love Dni. Pred časom módna návrhárka Lenka Sršňová predviedla módnu show, kde tiež pracovala s názvom Fullove. Má to súvis?

Ružomberčanka Lenka Sršňová pomenovala celú svoju kolekciu odevov ako Fullove. Tá kolekcia mala veľký úspech, stále získava ocenenia a je žiadaná. Vychádza práve z motívov Ľudovíta Fullu. Myslím si, že keď Tono Šulík a Peter Hajdin vymysleli názov Full Love Dni, netušili, že Lenka Sršňová už taký názov dala svojej kolekcii.

Čo by ste chceli, aby si ľudia z festivalu zobrali? Čo by mal v nich zanechať?

Aby si uvedomili význam Ľudovíta Fullu a jeho diela a s hrdosťou vodili svoje návštevy do Fullovej galérie. Fulla je fenomén, značka kvality. Keby sa narodil v inej európskej krajine, ktorá neprešla toľkými dejinnými zvratmi ako Československo, napríklad vo Francúzsku, tak by bol svetový. Veď v roku 1937 na svetovej výstave v Paríži dostal Grand Prix za obraz Pieseň a práca a za tapisériu podľa tohto obrazu získal v roku 1958 na Expo v Bruseli Zlatú medailu.

Poznajú Ružomberčania Ľudovíta Fullu a jeho tvorbu?

Stretávame sa s tým, že aj Ružomberčania prichádzajú do galérie a povedia, že sú tu prvýkrát. Galériu navštevujú viac ľudia mimo Ružomberka, ako domáci. Aj preto je jedným z našich predsavzatí viac sa zviditeľniť v meste.

Zanedbalo mesto svojho rodáka?

Nie je tu docenený potenciál jeho osobnosti a diela. Možno na to nezostal priestor popri iných, bežných starostiach o chod samosprávy a bežného života. Preto je dobré, že prišiel takýto projekt, ktorý ho pripomenie.

Hovorili ste o prvkoch Fullovej tvorby vo vizuále mesta. Je aj toto cesta, ako sa prihlásiť k jeho tvorbe?

Viem si predstaviť, že by to mohlo mesto charakterizovať a zviditeľňovať, popri iných pozitívnych veciach. O tom bol aj náš projekt Viac Fullu v meste. Prvky Fullu by sa uplatnili v dizajn manuáli, jednoduchej architektúre, informačnom systéme a podobne. Dokázali sme vyrobiť aj pekné suveníry, ktoré by sa dali používať ako darčeky a prihlásime s nimi k Fullovi, folklóru, tradícii, ale už súčasným, moderným jazykom.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Aby Ružomberok nebol len Hlinkov, ale aj Fullov?

Určite. Na rozdiel od Andreja Hlinku je to, čo nám Ľudovít Fulla zanechal, vizuálne príťažlivé a dá sa s tým pracovať a rozvíjať aj v charaktere a výraze mesta. Je to ľahšie uchopiteľné ako historický, politický alebo filozofický odkaz. Našou ambíciou je, aby aj po Fullových dňoch ostávala v meste pozitívna stopa či už priamo fyzicky prítomná vo forme nejakého artefaktu, alebo aspoň ako inšpirácia, potenciál, ktorý môže mesto využiť.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 9/2019.

Róbert Kolár je vydavateľom Ružomberského magazínu.

 

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.