Funkcia odpásaného remeňa

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

Braňo s Amáliou mali štyri deti. Amália bola vychovávateľkou, on robil šoféra. Ich tri dievčatá, v škole jednotkárky, poslúchali rodičov, chodili do baletného krúžku, hrali na husliach a klarinete. Iba so synom Petrom sa im vo výchove nedarilo.

Chlapčisko, ako prichádzalo do puberty, furt niečo vyvádzalo, aj zo školy nosilo nedobré známky a len tak tak prechádzalo na trojkách, štvorkách. Jedine z telocviku mával Peter jednotku, bavil ho predovšetkým futbal, bol ním posadnutý.

Napomínanie zostávalo márnym a jeho otec by bol aj ináč zakročil, no matka vychovávateľka nedovolila. Žiadne telesné tresty!

Deformovaná najnovšími pedagogickými usmerňovaniami sa snažila na budúceho mládenca pôsobiť verbálne. Každá známka má predsa informačnú, korekčnú, motivačnú a výchovnú funkciu.

Synovi vysvetľovala že pomocou nej ho učiteľ informuje o úrovni vedomostí, v prípade horšej signalizuje, že ju treba zlepšiť, dobrá známka zas motivuje k udržaniu lepších výkonov a výchovne nasmeruje k tomu, aby sa z mladého človeka stal užitočný člen spoločnosti.

Chlapec pozeral pri matkinom vysvetľovaní do zeme a prikyvoval. Nič viac.

Braňo trpel s nedôverou ženino márne dohováranie chlapčiskovi, uvedomoval si pritom, že syn vystrája presne tak ako kedysi on. No Braňov otec si vtedy dokázal poradiť s ním a s jeho bratmi – stačilo, že odpásal remeň.

Bol obyčajným neškoleným gazdom, ale v mene zdravého rozumu uhádol, že nie známka, ale odpásaný remeň vlastní všetky spomenuté funkcie – informačnú, korekčnú, motivačnú aj výchovnú: informoval previnilca o tom, čo ho čaká, ak sa v škole nezlepší, povzbudzoval k opraveniu známky, motivoval k neflákaniu prípravy na vyučovanie a vychovával z neho lepšieho človeka.

Keď na polročnom vysvedčení priniesol ôsmak tri päťky, mama, na ktorú sa spoliehal, nebola doma. Iba otec, a ten v návale hnevu odpásal remeň.

Synátor reval ako tur, ale utŕžil toľko, že si nemohol ani sadnúť. Okrem toho dostal prísľub, žiacka knižka sa bude kontrolovať každý deň a za každú zlú známku utŕži „fasung“. A keď nenastane posun pozitívnym smerom, z futbalového krúžku ho otec pôjde osobne prepísať na baletný.

Spravil mu časový harmonogram na každý deň týždňa, podobný, ako si pamätal z vojenčiny, syn ho musel dodržiavať.

Zázrak nápravy sa nekonal hneď, ale postupne. Zazeranie a výhovorky striedal občasný výprask, ale miernejší, lebo známky sa zlepšovali. Fagan si na pravidelný režim zvykol – vymedzený čas na učenie, pomoc v domácnosti a šport mu vošiel do krvi, vypĺňal ho tak, že si ani neuvedomoval jeho limity. Aj tréner na futbale vyzdvihoval Petra ako hráča disciplinovane dodržiavajúceho pokyny.

Matka, sprvoti vydesená z „totalitných“ metód výchovy sa časom uspokojila, keďže synátor sa viditeľne pratal do kože, a dokonca tak, že mladším sestrám, jednotkárkam občas vysvetľoval matematiku.

Braňo, spokojný s nápravou, vzal po troch mesiacoch syna do hlavného mesta na medzištátny futbalový zápas. Cestou vo vlaku sa rozprávali. A len tak medzi rečou chalan spomenul, že číta knihu o siedmich divoch sveta, požičal mu ju spolužiak.

Škoda, že sa z nich zachovali iba egyptské pyramídy. Také Semiramidine visuté záhrady alebo socha gréckeho boha Dia pokrytá zlatými odliatkami, Rhodský kolos… Muselo to byť veľkolepé. Keby mal peniaze, šiel by sa na tie slávne miesta pozrieť. A v Olympii by si rád vlastnoručne pomocou zväčšovacieho skla zapálil olympijský oheň.

Už málokto vie, že tento oheň sa pôvodne niesol aj do Delf, keďže v starovekom Grécku išlo o posvätné miesto. Ak bude niekedy hrávať za bohatý a veľký futbalový klub, vezme celú rodinu na prehliadku týchto svetových pamiatok. A sám im urobí aj sprievodcovský výklad.

Braňo počúval a jeho srdce sa v tajnosti plnilo otcovskou pýchou. Čo všetko jeho syn pozná a aké má plány…

Ale hrdý bol predovšetkým na seba. On, jednoduchý šofér, prišiel na to, čo nevidia roky zbytočne školení pedagógovia: že hlavná úloha otcovho remeňa nie je ustavične držať gate, aby nespadli. Najdôležitejšia funkcia takého odpásaného je v podstate dvojaká: vzdelávacia a plánujúca budúcnosť.

Vyšlo v zbierke Iba tak V. (2014).

Ilustračná fotografia – reflex.cz, zdroj – Profimedia.cz

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.