Fyzioterapeutka MFK Ružomberok: Medzi futbalistami som zapadla

Ingrida Nagyovú priviedli ku športu rodičia, obaja sú totiž volejbalisti. Ich dcéra sa síce nevybrala rovnakou cestou, pri lopte však predsa len ostala. Rodená Ružomberčanka najskôr plávala, potom sa venovala gymnastike a napokon hrá už 20 rokov basketbal, momentálne chodí hosťovať do Žiliny. A hoci je 26-ročná dolnoliptáčka stále aktívna a pravidelne športuje, rozhodla sa, že sa o pohybe aj čo to priučí. Vyštudovala fyzioterapiu a dnes pomáha ružomberským futbalistom so zraneniami či pohybovými ťažkosťami.

Často si nás mýlia s masérmi či s rehabilitačnými odborníkmi

,,K fyzioterapii som sa dostala vďaka mojej mamine. Učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo ma v Banskej Bystrici nebavilo. Mamka prišla s tým, že v Ružomberku na Katolíckej univerzite vyučujú odbor fyzioterapie, tak som sa rozhodla, že to skúsim, pretože som sa chcela v tejto oblasti viac rozvíjať,“ vysvetľuje usmievavá Ružomberčanka a hneď nám aj vysvetľuje svoje poslanie. ,, Fyzioterapeut je vysokoškolsky vzdelaný zdravotnícky pracovník, ktorého poslaním je prinavrátiť ľuďom zdravie, vrátiť ich k plnohodnotnému životu a práci. Pomáha riešiť problémy s pohybovým aparátom, ktoré vznikli ako dôsledok životného štýlu – športovaním, nešportovaním, sedením, jednostranným preťažením, zápalom, operáciou, úrazom. Ďalej pomáha s prevenciou zranení a pomáha športovcom k väčšej fyzickej sile,“ hovorí Ingrida. Zároveň konštatuje, že fyzioterapeutov si ľudia často zamieňajú s masérmi, niekedy aj s rehabilitačnými odborníkmi.

V Ružomberku študuje posledný rok na magisterskom stupňa v odbore fyzioterapia. Medzitým ju nakrátko zavialo aj do Bratislavy. „Pracovala som v špecializovanej nemocnici pre ortopedickú protetiku. Domov som sa vrátila, pretože mi chýbala príroda a hory. Rada behám, človek potrebuje vypnúť a v Bratislave to bola samá betónová džungľa,“ priznáva mladá športovkyňa. Dnes je jednou z dvoch fyzioterapeutov pre MFK Ružomberok.

„Minulé leto ma oslovil kamarát, ktorý robí v klube futbalového trénera, že by potrebovali fyzioterapeuta. Pre mňa to bola dobrá príležitosť sa opäť v tejto oblasti vzdelávať, niekam sa posunúť a hlavne pracovať s ľuďmi. Prišla som na pohovor a vzali ma,“ hovorí o svojej práci Ingrida Nagyová. Najčastejšie pomáha mládeži, no párkrát už bola nápomocná aj pre futbalistov z kategórie A.

„Chodím na zápasy aj na tréningy. O futbalistov sa starám nielen po zápase, ale aj pred ním,“ začína vysvetľovať dôležitosť svojej úlohy Ružomberčanka.

Ak sa totižto futbalista zraní, je to práve ona, ktorá musí vybrať správnu terapiu. Zvyčajne naordinuje elektroliečbu, ľadové obklady, gély alebo aj kinezio tejpy. A práve tie nás zaujali. „Sú to elastické pásky, ktoré sa používajú napríklad pri natiahnutí svalu. Dá sa nimi znížiť napätie svalu. Účinok má dve fázy. Na jednej strane pomáhajú k natiahnutiu svalu, na druhej k jeho relaxácii,“ hovorí o kinesio tejpoch Ingrid a jedným dychom dodáva, že existujú dva typy. Kým kinesiologická páska ide len do dvoch smerov, dynamický tejp je pružný do všetkých štyroch.

Zranenia sú podľa Nagyovej ovplyvnené vekom, ale aj degeratívnymi zmenami na kĺboch. Najmä vo futbale je na športovca kladená vyššia záťaž ako pri iných športoch. Najčastejšie sa objavujú úrazy členku, kolena, natiahnuté či roztrhnuté stehenné svaly. Medzi menej bežné sú úrazy ramena či hlavy. ,,Zatiaľ som nezažila, že by sa niekto musel definitívne vzdať futbalu kvôli zraneniu. Buď prestúpia inam alebo sa venujú stále športu. Sama viem, že keď človek športuje, tak je to láska na celý život,“ priznáva fyzioterapuetka.

Aj napriek tomu, že pracuje v mužskom kolektíve, medzi futbalistami si vybudovala dôveru. „Berú ma ako kamarátku, vedia, že im vždy poradím. Zároveň ma rešpektujú, možno je to aj tým, že som vysoká, no už sme si na seba za ten čas zvykli,“ hovorí s úsmevom Ingrida Nagyová.

Priznáva však, že sú dni, keď jej pomoc netreba. „Niekedy si zápas len „odsedím“, nestane sa žiadne zranenie. Ja som ale aj taký povzbudzovač na ihrisku. Keď máme po zápase, tak ma chalani vezmú urobiť pokrik, je to milé, že ma berú do kolektívu. Povedali mi, že som im sadla,“ teší sa 26-ročná Ingrida.

Nedostatok kompenzačných cvičení vedie k nesprávnym pohybovým stereotypom

Práca sympatickej fyzioterapeutky začína hneď po príchode na štadión. Kým prídu aj futbalisti, musí nachystať potrebnú regeneráciu po zápase alebo tréningu. Sú to najmä kaďa či šlapáky. Treba však pripraviť aj lekárničky, tejpy, masážne emulzie, všetko to, čo futbalisti potrebujú, aby podali čo najlepší výkon.

„Ľadová kaďa je jednou z metód regenerácie, ale aj prevencia zranení. Po zápase musia futbalisti zregenerovať svaly. Ja sa napríklad každé ráno sprchujem v ľadovej vode približne päť minút. Začala som s tým pred rokom a odvtedy som bola len raz chorá. Striedanie teplej vody so studenou má veľký význam. Teplá roztiahne cievy, studená zase stiahne. Vďaka tomu sa urobí ,,krvná pumpa“, rýchlejšie sa okysličí organizmus a človek je aj viac nabudený,“ hovorí o dôležitosti ľadovej vody (nielen) pre športovcov dolnoliptáčka a vysvetľuje, že trendom je dnes aj kryokomora.

„Je to liečebná metóda, pri ktorej sa človek zavrie do komory, kde je -140 stupňov. Zotrvá tam po dobu piatich minút a potom ide napríklad na bicykel. Jednoducho, vyberie si kardio cvičenie, aby naštartoval metabolizmus. Táto liečba sa využíva napríklad po ťažšom zápase, aby športovci ľahšie zregenerovali,“ hovorí o populárnej metóde športovkyňa.

Dôležitou súčasťou pri športovaní sú aj kompenzačné cvičenia. Ak je teda futbalista pravák a do lopty kope len pravou nohou, musí si pohyb kompenzovať ľavou nohou, ktorá je menej zaťažovaná. Pojem kompenzačné cvičenia by mal byť samozrejmosťou každému aktívnemu športovcovi. Zabúdať by ale naň nemali ani bežní pracujúci ľudia čí rekreační športovci. Vhodné a potrebné sú pre každého z nás.

„Musím to robiť aj ja pri basketbale. Som praváčka, no keď idem strieľať na kôš, ľavú nohu mám odrazovú. Kompenzačné cvičenia teda musím robiť súčasne na pravú nohu a ľavú stranu ruky. Je to reťazec, ktorý musím dodržiavať ako športovec,“ vysvetľuje význam cvičení Nagyová.

Práve s nedostatočnými kompenzačnými cvičeniami vznikajú aj nesprávne pohybové stereotypy. U futbalistov najmä pri behu a chôdzi. „V tréningových procesoch je málo kompenzačných cvičení, a to nielen na Slovensku, ale po celom svete. Kvôli tomu potom vzniká najčastejší problém – skolióza,“ konkretizuje fyzioterapeutka.

Zlými pohybovými návykmi môže dôjsť až k degeneratívnym zmenám, teda k trvalým poškodeniam. „Neprejavia sa hneď, ale časom. Ak je jedna končatina jednostranne zaťažovaná a druhá málo, môže vzniknúť zlý pohybový stereotyp Naším cieľom je ho opraviť. Lýtkový sval môže byť tiež menej vyvinutý. Toto všetko si my, fyzioterapeuti, dokážeme všimnúť už len z pohľadu,“ konštatuje Ingrida, no zdôrazňuje, že fyzioterapeut sa musí celý život vzdelávať.

„Ak chcem byť dobrá v tom, čo robím, musím sa neustále vzdelávať a to v každej oblasti. Ak aj používam jednu časť metodiky, musím si študovať aj ďalšiu,“ priznáva športovkyňa.

Šport ju natoľko oslovil, že by mu chcela zostať verná aj v budúcnosti. „Nemám malé ciele, každý by ich mal mať vysoké. Chcela by som robiť pre nejaký zahraničný klub, aby som videla fyzioterapiu aj z iného pohľadu, napríklad v Rakúsku, Nemecku či Švajčiarsku. Nevravím, že by som sa nevrátila, no chcela by som to skúsiť,“ vysvetľuje Ingrida Nagyová.

O tom, že je hrdou dolnoliptáčkou svedčí aj jej aktivita na sociálnych sieťach. Pred XY rokmi na Instagrame založila stránku This is Liptov. Krásy okolitej prírody vďaka hashtagom a obrázkom ukazuje celému svetu.

„Keď som sa z Bratislavy vrátila do Ružomberka, chýbala mi stránka, ktorá by ukazovala aj ľuďom tu v okolí nejaké pekné miesta. Nemusí to byť hneď vrcholová turistika, ale aj ľahko dostupné miesta. A tak som ju sama založila, robím to najmä z lásky ku tomuto kraju,“ hovorí o instagramovej stránke This is Liptov mladá športovkyňa. Dnes má na svojom účte viac ako stovku fotografií z okolia Ružomberka.

Medzi jej najobľúbenejšie miesta patrí Hrabovo, kam chodí pravidelne behať. Nepohŕdne ani turistikou. ,,Naposledy som bola na Veľkej skale. Málo ľudí dokonca aj tu z Ružomberka pozná, kde to je. Musíte ísť z Kalvárie smerom na Krkavú skalu, odtiaľ sa dá prejsť až na Sidorovo,“ vysvetľuje Ingrid Nagyová, ktorá sa nielen výzorom, ale aj prejavom podobá na úspešnú slovenskú zjazdovú lyžiarku Petru Vlhovú. ,,Veľa ľudí mi to hovorí, už je to aj celkom vtipné, ale asi na tom niečo bude,“ uzatvára so smiechom sympatická dolnoliptáčka.

Foto: Fyzioterapeutka Ingrida Nagyová. Foto: archív I. Nagyovej