Cyklus koncertov Hudba u Fullu pokračoval v apríli ďalšími dvoma predstaveniami v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku.
V prvom sa v nedeľu 16. apríla ružomberským divákom predstavil popredný slovenský akordeonista Peter Katina, známy predovšetkým interpretáciou súčasnej hudby a žijúcich autorov. Na úvod jeho hodinového, skvele pripraveného a dramaturgicky dokonale vystavaného recitálu zazneli dve časti zo Šiestej knihy madrigalov talianskeho renesančného skladateľa Gesualda da Venosu v spracovaní pre sólový akordeón od slovenského skladateľa Antona Steineckera. Dielo zaznelo v svetovej premiére. Po ňom nasledoval výber z cyklu Pofigušky, kratších, charakteristických farebných kompozícií od Jevgenija Iršaia.
Ďalšou svetovou premiérou bola skladba Vidíš tie hmly? z pera Petra Machajdíka. Skladba je plná osobitej lyriky, farebných nálad a textúr. Zvláštnosťou diela je nenápadné využívanie polyrytmických štruktúr ako aj hlasu samotného interpreta.
Pieseň vznikla vďaka podpore Slovenskécho ochranného zväzu autorského (SOZA). Prvky jazzu a razantnej rytmiky sa objavili v diele súčasného talianskeho autora Lucu Richelliho pod názvom Once Upon a Time Now. Hravé harmonické polia prevažovali v skladbe poľskej skladateľky Katarzyny Taborowskej v skladbe Disociácie, inšpirovanej elektronickými zvukmi s využitím stereofónneho charakteru akordeónu, schopnosti rýchlej výmeny zvuku medzi pravou a ľavou rukou hráča. Samotný názov diela odkazuje na fenomén rozpadu molekúl chemickej zlúčeniny na jednoduchšie prvky: atómy, ióny. Jednotlivé zvuky a frázy tu prechádzajú hudobnou disociáciou, výsledkom čoho je vibrujúci, cirkulujúci zvuk.
Záver koncertu patril neobvyklému spracovaniu tanečnej štruktúry tanga v modernom, expresívnom poňatí dánskeho autora Svena Erika Wernera.
Koncert plný emócií
Druhý koncert, ktorý sa konal o týždeň neskôr v nedeľu 23. apríla, oslovil najmä priaznivcov hudby obdobia ranného romantizmu. Huslista Juraj Tomka, violončelista a spevák Pavol Mucha spolu s klaviristkou Hanou Muchovou uviedli v nezabudnuteľne silnej interpretácii plnej vnútorných emócií dve neskoršie diela slávneho rakúskeho skladateľa Franza Schuberta (1797 – 1828).
Jeho slávny piesňový cyklus Zimná cesta (Winterreise) z roku 1827 na básne Wilhelma Müllera zachytáva pocity citlivého mladého muža nešťastného v láske, ktorý sa túla po zamrznutej krajine. Nádherné, spontánne melódie ako aj často sa opakujúce rytmy podčiarkujú bezútešnú, ponáhľajúcu sa a osamelú povahu zimnej krajiny ako metaforu cesty duše ústrednej postavy.
Naproti tomu leto a jeseň toho istého roku priniesli žiarivé a pozoruhodné Klavírne trio Es dur. Toto vysoko dramatické dielo obrovských, takmer symfonických rozmerov je zhudobnením Schubertových najvnútornejších skladateľských ambícií a schopností, ktoré nadobudol v tridsiatich dvoch rokoch svojho života. Trio sa stalo symbolom Schubertovej pocty Beethovenovi na najvýznamnejšom koncerte v jeho živote, ktorý sa mu podarilo s veľkou námahou zrealizovať na prvé výročie Beethovenovho úmrtia.
Projekt Hudba u Fullu, ktorý už niekoľko rokov existuje vďaka spolupráci s Galériou Ľudovíta Fullu, podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Na oba koncerty finančne prispel i Hudobný fond.
Fotogaléria
