Poľskí stánkoví predajcovia si však ustanovili svoje ceny tovarov k vtedajšej kúpyschopnosti slovenského či českého občana tak, aby obidvaja kupujúci a predávajúci neprerobili a bolo to pre nich výhodné. V poľskom kamennom obchode ste si dlhšie museli preratúvať peniaze a dávať pozor nato, aby vám zo sto tisícovky poriadne vydali, ak ste za niečo platili 590 zlotých.
V 80-tych rokoch minulého storočia sa maďarská bankovka a 10-forintovka podobala americkej desať dolárovke. O ostatne menovanú a opotrebovanú som prišiel svojou nepozornosťou v novembri roku 1981 v budapeštianskom obchodnom dome Korvín, dnes známy ako Corvin Plaza, čo som si vtedy všimol až v autobuse cestou domov. V tej dobe sa v Jaruzelského PRL schyľovalo k vyhláseniu „stanu wojennego“ 13. decembra toho roku.
V Turecku ste sa v roku 2004 odviezli autobusom na trase 5 kilometrov za 300-tisíc tureckých lír. Takmer za jeden a pol milióna lír sa vtedy menil jeden americký dolár. Za miliónku ste v prvej polovine 90-tych rokov kúpili pekný a kvalitný sveter. V tieto dni dostanete za 1 USD v Turecku 41 tureckých lír, o mesiac to bude určite viac. Keď z tureckých bankoviek odchádzalo do spaľovní päť či skoro šesť núl, v roku 2017 stál 1 USD okolo 3,8 TRL.
Časy zmien množstva nízkych nominálnych hodnôt bankoviek s vodcom proletariátu V. I. Leninom prišli i do bývalého ZSSR a o tri roky neskôr už do Ruskej Federácie, kedy v Moskve som v roku 1993 zaplatil za kilo jabĺk 4500 rubľov. Pre porovnanie, v roku 1977 sa dal kúpiť automobil Volga za 7300 rubľov. Ani bieloruský 1 rubľový „zajčik“ či 100 rubľový zubor nevydržali dlhšie ako 10 rokov. Neskôr za čias vládcu A. Lukašenka už v roku 2016 bieloruskej národnej banke vadili bankovky s nulami, a aby to nejako k US doláru so súperiacim susedom RF upratali, stanovili mu kurz za jeden USD 22 tisíc BYR.
Podobný osud postihol i Irán
Po nedávnej krátkej tohtoročnej júnovej vojnovej roztržke s úhlavným nepriateľom Izraelom, kedy si obidva štáty zničili časť svojej priemyselnej infraštruktúry, prišiel na rad aj Irán.
V prvých októbrových dňoch roku 2025 rozhodol na svojom zasadnutí iránsky parlament v Teheráne, že na desať tisícovej bankovke zmaže štyri nuly. Zákonodarcovia počtom hlasov 144 oproti 108, ktorí sa zdržali hlasovania pri účasti 262 poslancov tak definitívne odklepli to, čo už v iránskej islamskej republike chceli dávnejšie urobiť.
Po novom tak 10000 rijálov (IRR) bude znamenať len jeden rijál, rozdelený do 100 kveransov. V sobotu 4. októbra 2025 prešiel konečne tento návrh zákona. Vo vzduchu odstraňovať nuly na inflačných bankovkách už visel dlhšie roky. Iráncom tak umožní lepšie sa orientovať v ich mene a každodennom živote, kde sa inflácia určite nezastaví, no bankovým úradníkom s finančnými transakciami a účtovníctvom všetko zjednodušiť v ich práci pomôže. V súčasnej dobe sa jeden americký dolár pohybuje na úrovni 42 tisíc iránskych rijálov.
Nebude to síce ľahké, pretože pôjde o trojročné obdobie prerodu rijálu v živote bežných Iráncov, naviac postihnutých obchodnými sankciami západných krajín. Centrálna banka bude zodpovedná za usporiadania kurzov voči cudzím menám a vo svojej kompetencii zabezpečí aj cudzie peňažné rezervy s ktorými pracuje.
Za dva roky v dvojitom obehu budú v 90 miliónovom Iráne pod Elborzom kalkulovať v obchodoch s novým a starým rijálom. Podľa denníka Tehran Times neskôr z obehu vylúčia postupne staré bankovky a pochopiteľne aj mince. O tom všetkom a ako to bude prebiehať, to oznámia Iráncom v štátnych publikačných prostriedkoch, v novinách a v iných dostupných elektronických kanáloch.
Skutočne neľahká úloha pre Centrálnu banku Iránu uskutočniť takéto zmeny v čase kríz, pokračujúcej inflácie a celosvetovej bezpečnosti.
Foto – Marián Mydlo
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
