Priatelia ostanú priateľmi

Myslel som si, že mám priateľov… ale nemám.

Myslel som si, že mám priateľov… ale nemám. Nikdy to neboli moji priatelia, neboli z „môjho“ sveta. Boli to priatelia môjho najlepšieho priateľa, môjho partnera, milenky, ženy… A tak sa stali aj mojimi priateľmi, ale len naoko. Teraz, keď sa medzi ženou a mnou putá pretrhli, prestali existovať aj priateľské väzby medzi mnou a ľuďmi z ženinho sveta. Zákonitosť? Ostal už len zvláštny pocit napätia, uhýbavé pohľady a letmé, či žiadne pozdravy. Možno ma nenávidia, možno vedia niečo viac, možno niečo, čo ani nie je pravda. Ale na to ja momentálne nemám a asi ani nepotrebujem mať dosah. Roztrhané väzby sú medzi mnou a ženou, no možno má niekto potrebu robiť stranícku funkciu. To je rozpoznateľné na ľuďoch, ktorí dokážu existovať vo svojom súkromí aj nezávislé od ženy, nie sú ňou zmanipulovateľní. Tí totiž nemajú problém so mnou komunikovať aj naďalej. Alebo vedia len príliš málo…

V mojej hlave víri až príliš veľké množstvo otázok, na ktoré hľadám odpovede aj prostredníctvom písania.