Príbeh Jozefa Houdeka je inšpiratívny a ukazuje, ako sa z jednoduchého zamestnanca obchodu za približne štvrťstoročie stal bohatý veľkopodnikateľ.
Ružomberok v druhej polovici 19. storočia možno dnešným slangovým jazykom nazvať aj prosperujúcim a vydareným startupom. Mesto rástlo, pribúdali ulice, v nich sa usádzali noví obyvatelia. Ružomberok sa stal domovom aj pre viacerých cudzincov. Z mnohých z nich sa stali významné osobnosti, ktoré mali nielen dostatok financií, ale aj bohatý sociálny kapitál. Jedným z nich bol aj český rodák Jozef Houdek.
Keď do Ružomberka Jozef Houdek prvýkrát zavítal, bol to 23-ročný mladík pochádzajúci z východných Čiech, z malej dedinky Dobřikov situovanej medzi Hradcom Králové a Litomyšlom.
Aj napriek pomerne mladému veku mal za sebou už niekoľko zaujímavých životných skúsenosti. Vo Vysokom Mýte, mestečku blízko jeho rodiska, sa vyučil za obchodníka s metrovým textilom. Následne získaval praktické zručnosti obchodníka v západočeskom meste Stříbro i vo Viedni. Práve tieto skúsenosti mu dopomohli k tomu, že začiatkom 70. rokov 19. storočia získava miesto v stále výraznejšie prosperujúcom obchode Petra a Daniela Makovickovcov. Bratia, keďže mal Jozef Houdek už dostatok skúsenosti s vedením obchodu, mu zverili filiálku, obchod s metrovým textilom.
Ďalšia kariéra, profesijné, obchodné či podnikateľské aktivity Jozefa Houdeka nám ilustrujú, že stúpal v spoločenskom rebríčku a zaradil sa medzi elity mesta. Už štyri roky po príchode do Ružomberka mu jeho zamestnávatelia odpredali obchod, ktorý viedol. Či mu ho skutočne odpredali pre jeho schopnosti, alebo v tom bol aj iný motív, je otázne. Jozef Houdek sa krátko po usadení v Ružomberku oženil s dcérou jedného zo svojich šéfov. V roku 1875 si zobral Danielovu najstaršiu dcéru, dvadsaťročnú Ruženu Annu. A tak sa na prvý pohľad môže zdať, že aj týmto predajom mu chcel jeho svokor pomôcť. Jozefovi sa však ekonomicky darilo aj naďalej.
V roku 1879 patril k spoluzakladateľom Ružomberského účastinárskeho spolku, ktorý sa postupne pretransformoval na funkčnú banku. Takmer štyridsať rokov bol členom výboru a istý čas aj predsedom dozorného výboru banky. Profesijné skúsenosti z bankového biznisu ho predurčili aj do funkcie správcu najznámejšej slovenskej banky z prelomu 19. a 20. storočia, Tatra Banky.
Výhodné investície aj do národného hnutia
Nadobudnutý majetok mu umožnil aj viacero investícií do nových podnikov, ktoré sa vyplatili, a tým rodinný majetok Houdekovcov zhodnotil. Na konci 19. storočia sa Ružomberok, podobne ako iné mestá vtedajšieho Uhorska, výrazne industrializoval a tento trend umožnil mnohým zbohatnúť. Využil to aj Jozef Houdek, v roku 1883 išiel do pomerne riskantného projektu a patril k spoluzakladateľom Ružomberského účastinárskeho spolku továrne na papierovú drevolátku.
V tom istom roku sa podieľal aj na výstavbe fabriky v blízkom Bielom Potoku. Ako spoluzakladateľ bol aj pri zrode Uhorskej papierne v Ružomberku. Houdek investoval, kupoval účastiny viacerých rozbiehajúcich sa podnikov vtedajšieho Horného Uhorska, čím ich na jednej strane podporil, na druhej strane tým zväčšoval vlastné finančné zabezpečenie.
Rodinná fotografia Houdekovcov z roku 1912. Zdroj: Dejiny rodu Makovickovcov
Príbeh Jozefa Houdeka je inšpiratívny a ukazuje, ako sa z jednoduchého zamestnanca obchodu za približne štvrťstoročie stal bohatý veľkopodnikateľ. No inšpiráciou v investovaní mu mohol byť aj jeho svokor, keďže ten už na konci 60. rokoch 19. storočia spoločne s celou rodinou investoval napríklad do Turčianskosvätomartinskej sporiteľne. Pre každého člena rodiny kúpil jednu účastinu v hodnote 60 zlatých.
Jozef Houdek peniaze precízne vkladal nielen do podnikov, ktoré umožňovali rýchly zisk, ale aj do takých, ktoré mali výsostne národný podtext. Išlo napríklad o Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine.
Rodičia úspešných detí
V rodine Jozefa a Ruženy Anny sa narodilo celkovo desať detí, z toho šesť synov a štyri dcéry. Takáto mnohopočetná rodina nebola v druhej polovici 19. storočia nijakou zvláštnosťou. Ako dieťa zomrel jeden zo synov, čo pri vysokej miere detskej úmrtnosti v predminulom storočí možno považovať na jednej strane za netypické, na druhej strane to svedčí o dostatočnom zdravotnom zabezpečení rodiny. Istotne vyplývalo aj zo sociálneho zabezpečenia tejto meštianskej a obchodníckej rodiny.
Prvorodeným synom bol Fedor, narodil sa v roku 1877, dva roky po sobáši rodičov. Následne už o rok prišiel na svet ďalší syn Žiga Daniel, ktorý jediný zomrel v detskom veku ako dvojročný. Ďalší syn Otomar sa narodil až v roku 1883. Postupne prišli na svet dcéry Viera, Marieta, Anna a Ružena i synovia Ivan, Viliam a Zdenko. Rozdiel medzi prvorodeným synom Fedorom a najmladšou dcérou Ruženou bol takmer štvrťstoročie.
Deti vyštudovali popredné školy, chlapci predovšetkým gymnáziá, následne išli v stopách svojho otca. Väčšina z nich navštevovala obchodné školy, prevažne v českých krajinách. Dievčatá zase po ukončení meštianskej školy navštevovali popredné dievčenské školy vtedajšieho dualistického štátu. Synovia sa zaradili medzi popredné osobnosti slovenskej politiky, vedeckého a kultúrneho života. Podarilo sa im v živote výrazne sa uplatniť a pôsobili na popredných pozíciách dobových podnikov i v štátnej správe novej republiky. Dievčatá, keďže pochádzali z rodiny bohatého obchodníka, sa dobre vydali.
Keď Jozef Hoduek v roku 1918 umrel, v slovenských novinách sa objavilo viacero nekrológov pripomínajúcich jeho úspešný život, vykresľovali ho ako úspešného národohospodára. Tieto správy sa ale objavovali aj v slovenských novinách vychádzajúcich v zahraničí, napríklad v Spojených štátoch amerických alebo v Rusku.
A práve v ruskom Jekaterinburgu vychádzali Slovenské hlasy redigované Jozefom Gregorom Tajovským, ktoré v novembri 1918 priniesli tento zaujímavý smútočný oznam: „Vo veku 70 liet zomrel (v lete 1918) v Ružomberku Jozef Houdek, vynikajúci slovenský vlastenec a národohospodár. Bol to jeden z tých poslovenčených Čechov, ktorý, usadiac sa na Slovensku, úprimne a cele priľnuli k dobrému ľudu slovenskému a stali sa jeho vlastnými členmi. Na Slovensko odsťahoval sa v mladosti svojej, oženil sa so Slovenkou Ruženou Makovickou, vykonal za 50 rokov na Slovensku veľký kus práce národnej a hospodárskej.“
Článok vyšiel v decembrovom vydaní Ružomberského magazínu.
Titulná fotografia: Portrét Jozefa Houdeka v uniforme dobrovoľného hasiča a jeho manželky Ruženy. Zdroj: Dejiny rodu Makovickovcov
