Publikácia z pera historika Petra Víteka sa venuje životným osudom Liptákov počas Veľkej vojny, v ktorej ich zahynulo viac ako 2750 na frontoch, v nemocniciach či zajateckých táboroch na rôznych miestach Európy a Ázie.
Kniha o histórii Prvá svetová vojna a Liptov vyšla nedávno z pera Petra Víteka, historika a vedúceho pracovníka Okresného archívu v Liptovskom Mikuláši. Ide o druhé – doplnené vydanie. Stalo sa tak po siedmich rokoch od prvého. Publikácia vyšla v náklade osemsto kusov.
Prvé vydanie vďaka Liptovskému múzeu
„Prvé vydanie vzniklo vďaka Liptovskému múzeu v Ružomberku a jeho vtedajšiemu riaditeľovi PhDr. Martinovi Krupovi. Vydanie publikácie sme načasovali ku storočnici vypuknutia prvej svetovej vojny. Paradoxom bolo, že nám vtedajší poskytovatelia rôznych grantov, ktorých sme oslovili, žiadne finančné prostriedky nepridelili, a tak celý náklad zafinancovalo Liptovské múzeum v Ružomberku,“ povedal autor Peter Vítek.
Dodal, že satisfakcia prišla vo forme veľkého záujmu o knihu a najmä získaním Ceny Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied v Bratislave za rok 2015, v kategórii populárno-náučnej literatúry. Postupný dopredaj knihy, ale najmä množstvo nových údajov ku obetiam vojny, ktoré sa medzitým publikovali, autorovi čoraz viac vnucovali myšlienku opäť vydať knihu s doplnenými a kompletnejšími údajmi.
Zoznam padlých a legionárov dopĺňal priebežne
„Zoznamy padlých a legionárov som priebežne dopĺňal popri príprave niektorých obecných monografií. Množstvo nových údajov priniesla aj príprava pamätnej tabule padlým z Liptovského Mikuláša aj okolitých obcí spolu s vydaním publikácie Liptovský Mikuláš a Veľká vojna v roku 2018 pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny. Aj napriek všetkým uvedeným skutočnostiam mi trvalo skoro dva mesiace intenzívnej práce, kým som všetky nové údaje porovnal s pôvodným textom a vytvoril nový koncept publikácie,“ prezradil P. Vítek.
Doplnil, že napriek všetkým dostupným prameňom a literatúre, ktoré v dnešnej dobe poskytuje aj virtuálny priestor, sa nedá povedať, že počet obetí v obciach Liptova, ktorý je v inovovanej verzii publikácie uvedený, je úplný. Podľa jej autora sa približuje, podľa možností, ku skutočnosti.
Publikácia vyšla v neľahkej dobe svetovej pandémie a celosvetového napätia spôsobeného, okrem iného, aj energetickou a hospodárskou krízou. „Opodstatnenie jej vydania je o uvedené momenty na mieste a možno mnohým ľuďom viac otvorí srdcia a naplní ich pokorou, ktorá v tomto komplikovanom systéme modernej doby začína byť vzácnejšia ako soľ,“ myslí si autor.
Kniha nielen pre historikov
Želaním P. Víteka je, aby každý Lipták našiel v knihe časti, ktoré ho zaujmú alebo časti, ktoré mu doplnia rozhľad a vedomosti z rodinnej histórie. Cieľovou skupinou sú historici či jej priaznivci. Čo-to sa z nej môžu dozvedieť aj pozostalí rodinní príslušníci padlých vojakov.
Podľa autora by ju mala mať v knižnom fonde každá obecná knižnica v Liptove či obecný úrad. Prvé vydanie knihy už nie je k dispozícii, avšak záujemcovia o druhé vydanie môžu kontaktovať jej autora na e-mailovej adrese vitek@magnetcity.sk.
Autor sa v publikácii venuje životným osudom Liptákov počas 1. svetovej vojny. Na jednej strane sú to vojaci bojujúci na východnom fronte v Halíči a Karpatoch, a potom obyvatelia v zázemí, ktorí museli znášať dôsledky neľahkej doby, ako napr. rekvirovanie potravín, ich nedostatok a pod. Mnohí vojaci z Liptova volili ruské zajatie než smrť. Niekoľko stoviek z nich vstúpilo do česko-slovenských légií, ktoré sa utvárali v Rusku, Francúzsku a Taliansku.
Viac ako 2750 Liptákov zahynulo na frontoch, v nemocniciach či zajateckých táboroch na rôznych miestach Európy a Ázie. Autor podrobne spísal aj mená padlých bojovníkov a účastníkov bojov. Tí, čo sa vrátili domov, boli často zmrzačení a nedokázali tak zabezpečiť obživu pre svoje rodiny. Niektorí z nich zomreli na následky vyčerpania a chorôb. Všetky útrapy vystriedali nádeje zo vzniku nového štátneho zriadenia – Československej republiky.
