Diskusie, výstavy, koncerty. Na 30. výročie Nežnej revolúcie Ružomberčania spomínajú už od začiatku mesiaca. Podujatia vrcholia tento víkend.
Sériu spomienkových podujatí otvorila začiatkom novembra diskusia na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorej sa zúčastnilo viacero historikov, pamätníkov, ale aj priamych aktérov (po)novembrových udalostí.
Moderátor Peter Zmátlo z katedry histórie privítal historikov Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa a Petra Dvorského, spoluzakladateľov VPN Jána Benčíka, Juraja Ševčíka a Michala Kovačica, fotografa a pamätníka Fedora Polóniho, ako aj spisovateľa Antona Laučeka.
„Komunisti boli najprv vystrašení, ale potom sa oklepali a išli ďalej. Na rozdiel od ,vépénkárov´ poznali techniky moci a vedeli sa uchytiť aj v zmenených spoločenských podmienkach,“ uviedol Ján Benčík.
Diskutujúci sa zhodli, že v súčasnosti sa napriek mnohým problémom máme lepšie ako za komunistického režimu. „Len príliš frfleme a sami si tým škodíme,“ domnieva sa Juraj Ševčík, ktorý bol v novembri 1989 predsedom štrajkového výboru v bavlnárskych závodoch.
„V 60. rokoch minulého storočia som čítal knihu Stefana Zweiga Hviezdne hodiny ľudstva, a som rád, že aj ja som jednu takú mohol zažiť,“ uzavrel Fedor Polóni.
Na Katolíckej univerzite diskutovali aj priami aktéri novembrových udalostí v Bratislave František Mikloško a Ján Čarnogurský. Po diskusii nasledovala výstava fotografií November 1989 v Ružomberku v spolupráci s Fotoklubom RK 1924 a koncert katedry hudby.
Študenti tiež mohli na takzvanú Stenu slobody v univerzitnej knižnici napísať, čo pre nich znamená sloboda. Podobné Zápisky o Nežnej pripravila aj Mestská knižnica Ružomberok.
Účastníci diskusie na Filozofickej fakulte KU, vpravo moderátor Peter Zmátlo. Foto – Fotoklub RK 1924
Galéria Ľudovíta Fullu v spolupráci s mestskou knižnicou si novembrové udalosti pripomenula výstavou fotografií Eleny Klimešovej, niekdajšej zamestnankyne Liptovského múzea v Ružomberku, ktorá zaznamenala napríklad aj priebeh generálneho štrajku 27. novembra 1989 v Ružomberku.
O novembrových udalostiach sa v galérii aj diskutovalo – Zuzana Hrušková privítala Jána Benčíka, Fedora Polóniho, hudobného skladateľa Petra Machajdíka a spoluzakladateľa VPN v Liptovskom Mikuláši a neskoršieho primátora Alexandra Slafkovského.
„Celý život som sa obracal na ľudí na Západe, nikdy nie na Východ. Asi to bude moja diagnóza,“ poznamenal Bratislavčan Machajdík, ktorý uplynulé desaťročie prežil v Ružomberku. Zaspomínal si aj na to, ako v Drážďanoch zažil protesty vedúce k pádu Berlínskeho múru, na Nežnú revolúciu v Prahe, kde práve nahrával pre Československý rozhlas, ale aj na rané 90. roky, keď istý čas robil prekladateľa ministrovi kultúry Ladislavovi Snopkovi.
Účastníci diskusie si mohli pozrieť aj doteraz nezverejnený farebný videozáznam z generálneho štrajku v Ružomberku, ktorý natočil vtedajší riaditeľ Liptovského múzea Ladislav Cserei.
Samotné múzeu zorganizovalo vzdelávacie podujatie pre školy Spomienky na November, ktoré predstavil historik Peter Vítek zo Štátneho archívu v Žiline a pamätník Radislav Kendera z Katolíckej univerzity.
Alexander Slafkovský počas diskusie v Galérii Ľudovíta Fullu. Foto – Ľubica Stančíková
Spomienkové podujatia vrcholia počas víkendu. V sobotu večer sa v synagóge uskutočnila diskusia, ktorú zorganizovala Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) v spolupráci s mestom Ružomberok. Hosťami moderátora, teológa Františka Korečka bol generálny biskup ECAV Ivan Eľko, riaditeľ Centra kresťanského vzdelávania v Martine Bohdan Hroboň, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Martine Marián Damankoš a historik Peter Dvorský.
„Komunistický režim odišiel, ale model správania ostal. Ľudia sa s režimom nemenia. Ale pomalými krokmi smerujeme k zmene,“ kriticky, ale zároveň s nádejou poznamenal Damankoš. Po diskusii nasledovala vernisáž fotografií.
V nedeľu dopoludnia sa v evanjelickom kostole uskutoční spomienková bohoslužba a popoludní bude pri Letkovej cukrárni, kde v roku 1989 sídlil miestny koordinačný výbor VPN, odhalená pamätná tabuľa. Na námestí A. Hlinku bude potom nasledovať koncert Tridsať rokov od Nežnej revolúcie.
