Štyri koledníčky Dobrej noviny z Liptovských Sliačov reprezentovali Slovensko v Ríme a vo Vatikáne. Krátkym pásmom, ktoré tvorila zmes vianočných vinšov a kolied, priniesli časť Slovenska na najvýznamnejšie miesta v Taliansku.
Žiačky Základnej školy Jozefa Hanulu v Liptovských Sliačoch – Paulínka a Karolínka Jackové, Kristínka Bartíková a Nelka Oravcová s vedúcou Ivanou Jackovou vybrali z našej krajiny ako jediné. Od 29. decembra do 1. januára zažili nevšedné chvíle a dostali sa na miesta, kde sa bežný turista obyčajne nedostane. Mali možnosť navštíviť a stretnúť zaujímavých ľudí, ktorých by inokedy nespoznali. Porozprávali nám o svojich zážitkoch.
Prekvapilo vás pozvanie do Ríma?
Najskôr sme si mysleli, že ide o žart, keď nás oslovili z ústredia Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko, ktoré Dobrú novinu na Slovensku organizuje. Ale zrejme nás vybrali preto, že nás organizátori videli pred rokom koledovať u prezidentky a páčili sme sa im. Vtedy nám povedali, že nabudúce pôjdete do Ríma. Brali sme to skôr ako vtip.
Mali organizátori na výber skupinky, ktorá reprezentovala Slovensko, aj špecifické požiadavky?
V našej obci počas týchto Vianoc koledovalo takmer šesťdesiat detí a vybrať spomedzi nich štvoricu bolo ťažké. Slovenská skupina mala povolených len štyroch členov. Navyše, museli spĺňať vek od 10 do 13 rokov, dobre spievať, respektíve hrať na nejaký hudobný nástroj. Dievčatá, ktoré išli do Ríma, sú navyše členky detského folklórneho súboru Sliačanček. Mali sme so sebou aj heligónku a husle.
Pripravovali ste sa dlho na vystúpenia?
Koledovanie a pásmo sme mali nacvičené už spred Vianoc. No museli sme ho skrátiť, vybrať podstatu a vmestiť sa do pár minút. To bolo ťažšie.
Predsa len – stretli ste sa s významnými ľuďmi a boli na neobyčajných miestach. Nemali ste trému?
Tréma a stres, samozrejme, boli. Ale keďže sme program mali dostatočne nacvičený, obavy neboli veľké.
Z Talianska bolo možné vidieť vaše neprehliadnuteľné červené oblečenie. Na sociálnych sieťach ste „zásobovali“ vašich sledovateľov pravidelnými statusmi či „storkami“. Svietili ste dokonca aj v TV Lux, ktorá prenášala novoročnú omšu z Baziliky sv. Petra. Viackrát vás bolo vidno v záberoch.
Áno. V tej červenej sme boli neprehliadnuteľní. Nebol to však zámer – svietiť. Riešili sme, aký kroj vybrať, keďže v Liptovských Sliačoch máme väčší výber. Nakoniec sme vybrali také oblečenie, v akom sa skutočne koledovalo a podarilo sa nám zapožičať takéto krásne kúsky.
Kde všade ste boli?
Jedno z miest bolo Slovenské veľvyslanectvo v Ríme. S naším veľvyslancom sme sa nestretli, iba s jeho zástupcami a zamestnancami, lebo bol v tom čase na Slovensku. Ale prijali nás milo a srdečne. Prekvapilo nás, že veľvyslanectvo je tak ďaleko od centra Ríma a Vatikánu, kde chodí najviac turistov. Keď majú Slováci problém, je to pre nich ďaleko. Ak ich okradnú zlodeji o peniaze či doklady, je náročné sa tam dostať.
Ďalším z miest, ktoré ste navštívili, bolo aj Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme (zaužívaný je aj názov Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda – pozn. red.). Aké máte zážitky odtiaľ?
Tu sme strávili asi tri hodiny. Je to miesto, kde bývajú slovenskí kňazi, ktorí študujú v Ríme. Bolo príjemné zas počuť slovenčinu. Hostitelia – sestričky aj kňazi sa nám venovali s láskou. Ochotne nám porozprávali o činnosti a práci v kolégiu i jeho histórii. Pohostili nás talianskym a slovenským jedlom i koláčikmi.
Boli ste aj u Švajčiarskej gardy – pápežovej ochranky. Vraj sa oni chceli fotiť s vami. Väčšinou to býva naopak…
To bol jeden gardista, ktorý sa narodil v Poľsku, ale má švajčiarske občianstvo. Keď počul slovenčinu, hneď prišiel k nám a chcel sa s nami fotiť (smiech). Sú to veľmi príjemní chlapci, ktorí pri strážení musia pôsobiť stroho. Mimo službu nám ochotne porozprávali o svojej práci.
Čo zaujímavé ste sa od nich dozvedeli?
Napríklad, že ich služba u pápeža musí trvať najmenej 25 mesiacov. Prvých päť rokov v službe sa nemôžu oženiť. Ukázali nám ich zbrane. Vysvetlili nám, ako sa odlišujú hodnosti a ako to rozpoznať. Čím vyššia hodnosť, tým detailnejšie doplnky majú. Väčšina z nich býva vo Vatikáne. V blízkosti Apoštolského paláca majú služobné byty.
Posledný deň pobytu ste sa zúčastnili na novoročnej omši. Ako koledníci ste tu mali čestné miesta?
Mali sme vyhradené miesta. Sedeli sme v prvých radoch, veľmi blízko sv. Otca – najbližšie, ako sa dalo.
Aký ste mali z neho pocit?
Boli sme šťastní, že ho vidíme. Pápež pôsobil unaveným dojmom. Má už svoj vek.
Vo Vatikáne vás zastihla správa o úmrtí emeritného pápeža Benedikta. Cítili ste okolo smutnú atmosféru alebo nejaké špeciálne opatrenia?
Správa nás zastihla u Mons. Durľáka. Bolo vidieť, že to mnohých zasiahlo, hoci sa to dalo, vzhľadom na jeho zdravotný stav, očakávať. Ale nejaký veľký smútok vo Vatikáne alebo veľké opatrenia sme tie dni nezaznamenali. Akurát, posledný deň nášho pobytu 1. januára sa na Námestí sv. Petra bolo vidno väčší pohyb. Ľudia začali rozkladať techniku, kamery a podobne. Ale nemuselo to súvisieť len s pohrebom pápeža.
Poslednou vašou zastávkou v Ríme bol Vatikánsky rozhlas.
Táto návšteva bola pre nás tiež veľkým zážitkom. Slovenský kňaz a vedúci slovenskej redakcie otec Martin Jarábek, ktorý tam pracuje, sa nám venoval. Poukazoval nám štúdiá, techniku a urobil s nami dokonca krátky rozhovor do rádia.
Dobrá novina má dlhú tradíciu
Dobrá novina má na Slovensku i v Liptovských Sliačoch samotných dlhodobú tradíciu. Deti z tunajšej farnosti pod vedením skúsených vedúcich sa aj počas uplynulých Vianoc opätovne zapojili do šírenia dobrej zvesti o narodení Ježiša Krista. Radostnú novinu priniesli 110 rodinám.
Vyzbieranú sumu – bezmála päťtisíc eur venujú na zlepšenie života ľudí v chudobných afrických krajinách. Tieto vianočné sviatky sa konal už 28. ročník Dobrej noviny, prvý bol v roku 1995. V rámci celého Slovenska sa do neho vtedy zapojilo takmer 3000 koledníkov zo 104 farností. Vyzbierali vyše milióna slovenských korún.
Mottom tohto ročníka je „Zmeňme púšť na záhradu“. Jeho výsledky budú zverejnené na webovej stránke www.dobranovina.sk
Fotogaléria
Foto: archív Ivany Jackovej, FB/Dobrá novina
