Mesto v uplynulom roku pristúpilo k suverénne najväčším rekonštrukciám ciest za uplynulú dekádu. Hrabovská cesta, Scota Viatora, Včelárska, Ku Revúcej a najmä koncoročné rekonštrukcie Plaviska, Makovického a Kalvárskej/Cintorínskej.
Do ružomberských ulíc šli státisíce eur, ktoré sa pretavili do nového asfaltového povrchu na hlavných dopravných tepnách v Ružomberku. K zásadnému zlepšeniu vozovky došlo už na prvý pohľad a kvalita jazdy po zmienených uliciach šla smerom nahor exponenciálnym spôsobom.
Prečo je to teda nevyužitá príležitosť? Vizuálnou odpoveďou môže byť aj fotka „pred“ a „po“ z mesta Hlohovec, ktoré sa nebálo komplexnej rekonštrukcie (zdroj: skyscrapercity.com).
Pasportizácia ciest
Mesto k rekonštrukcii cestných komunikácii v meste pristupuje živelne, reagujúc na aktuálne potreby, či nálady. Rekonštrukcia hlavných komunikácii ako Plavisko, či Makovického bola v tomto roku skôr dielom náhody, či „šťastia v nešťastí“, keďže ich realizácia bola možná len na základe pomoci vlády, ktorá tak čiastočne kompenzovala výpadky príjmov z podielových daní pre samosprávy. Vzhľadom na to, že dotáciu podmienila jej vyčerpaním do konca kalendárneho roka, radnici neostávalo veľa možností využitia. Preto padlo rozhodnutie – bude sa asfaltovať!
Mesto však nemá žiadny kľúč podľa ktorého by chcelo pristupovať k systematickej oprave nielen ciest, ale aj celých ulíc. Rekonštrukcie chodníkov a ciest sú často politickou otázkou predvolebného marketingu, čoho korunovaním bol nedávny výrok viceprimátora Bednárika, ktorý na pripomienky poslanca Kuráňa reagoval, že nechápe jeho sťažnosti, keďže v „jeho“ obvode boli zrekonštruované tri chodníky v hodnote 100 000 -€. Mesto je schopné rekonštruovať aj tú najposlednejšiu ulicu, či chodník v meste a zároveň roky ignorovať, že rozbitá dlažba na najstaršej ulici v meste, ulici Podhora, ohyzdí centrum a je veľkou hanbou pre celý Ružomberok.
Kde niet koncepcie, niet rozvoja…
Absolútne nepopieram, že rekonštrukcie zmienených ulíc skvalitnili a skrášlili dané komunikácie, avšak na celkovú revitalizáciu verejného priestoru je to zúfalo málo. Mesto nemá pripravené a ani neuvažuje nad koncepčným riešením uličného priestoru v celej jeho šírke, spolu s chodníkmi, verejným osvetlením, zeleňou a samotnou cestnou komunikáciou. Radnica nemá a ani nechystá pripraviť dizajn manuál ružomberských ulíc a jednotlivé rekonštrukcie vyzerajú často ako vzorkovník dlažieb a povrchov.
Dobrým príkladom môže byť sídlisko Roveň, kde môžeme narátať 7 rôznych druhov dlažieb a povrchov. Ak by tomu tak bolo, mesto mohlo „voľné peniaze od štátu” použiť na síce menšiu, ale za to oveľa koncepčnejšiu úpravu jednotlivých ulíc. Najmä ulice Makovického a Plavisko, ktoré sú dostatočne široké i významné na to, aby sa k ich revitalizácii pristúpilo s citom a adekvátnou mierkou. Žial nestalo sa a okolie bytoviek, na Makovického, či Plavisku ostávajú bez úpravy zelene, reorganizácie dopravy, či cyklochodníkov. Samostatnou kapitolou je ulica Kalvárska a Cintorínska, kde mesto nielenže ignoruje protiprávne parkovanie, ale ani sa nezamýšľa nad celkovým dopravným riešením v podobe prípadného zjednosmernenia niektorých ulíc, alebo zákazu parkovania na vybraných stranách ulíc, najmä ulice Kalvárska.
Asfaltovať skoro na jar, alebo v zime má svoje riziká
Žiaľ ani samotná kvalita povrchov sa nevyhla špekuláciám o trácnosti týchto rekonštrukcii. Na ulici Kalvárska aj Scota Viatora bolo možné vidieť prakticky okamžite po odovzdaní staveniska prepadnuté kanalizačné poklopy a hĺbka ich prepadnutia sa s vysokou pravdepodobnosťou bude postupom času len zväčšovať.
Otáznik visí aj nad kvalitou aslfaltovania, ktoré najmä na Plavisku prebiehalo v dňoch kedy teplota nad nulu buď nevystúpila, alebo len veľmi mierne a na veľmi krátku dobu. Túto otázku však zodpovie až čas a niekoľko tuhších zím, avšak vtedy už dosť pravdepodobne, budú za stav ulíc zodpovedať iní…
