Manželia Martinovičovci: Včelárenie nás zatiaľ neživí

Mladých včelárov sme boli navštíviť na jednej z včelníc, ktoré majú na Liptove. Foto: Jaroslav Moravčík
Manželia Martinovičovci z Liptovských Revúc začínali s desiatimi úľmi, dnes ich majú vyše dvesto.

Julka a Roman Martinovičovci z Liptovských Revúc spoločne včelária už viac ako šesť rokov. Ich včelia rodina sa postupne rozrastá. Julka nadobudla základné skúsenosti so včelami vďaka svojmu starému otcovi už ako dvanásťročná. Bol to vášnivý včelár, ktorý jej odovzdal množstvo poznatkov.

Manžel Roman sa predtým včeláreniu nevenoval. „Pýtal som sa manželky, či nebudeme chovať niečo väčšie, na čo budem aj vidieť. V živote by mi nenapadlo, že budeme chovať malé muchy,“ smeje sa Roman.

Pri včelách musia byť pokojní

Svoje včelstvá (konkrétna rodina v úli – pozn. aut.) majú roztrúsené všade po Liptove, no tvrdia, že včelám na juhu Slovenska sa darí oveľa viac ako na severe. Napriek tomu sa o ne s láskou starajú a venujú im všetok svoj voľný čas.

,,Niežeby to bola ľahká práca, ale keďže musí byť človek pri včelách naozaj kľudný, tak je veľmi oslobodzujúce dostať sa na včelnicu (oficiálne miesto, kde je aspoň jedno včelstvo – pozn. aut.). Samozrejme, včielky sú zvieratá a každý chovateľ vie, že pri zvieratách si nemôže dopriať klasický odpočinok. Na prvom mieste je ich zaopatrenie,“ zdôrazňuje Julka.

V jednom včelstve sa počas sezóny nachádza približne 50-tisíc včiel. Foto: Jaroslav Moravčík

Oddych si však radi doprajú spolu so synom Matúškom. ,,Náš malý Matúško si musel zvyknúť na to, že má s nami skôr zimné a jarné prázdniny, pretože leto je pracovné,“ hovorí Julka. Rodina si tento rok v marci dožičila týždennú dovolenku na chatke v horách, kde si vychutnávali samotu, prechádzky po okolí, zbieranie šišiek, kúrenie drevom, odhadzovanie snehu či ľadovú latrínu. ,,Boli to tie najkrajšie jarné prázdniny, aké sme kedy mali,“ pochvaľuje si Julka.

Včelári na plný úväzok

Samotné včelárenie rodinu z liptovskej obce momentálne neuživí, preto majú aj iné zamestnanie. ,,Sú včelári, ktorí sa tým živia, ale na Liptove je situácia oveľa ťažšia ako na južnom Slovensku. Medné výnosy sú niekoľkonásobne nižšie oproti juhu,“ vysvetľuje Roman.

Postupne však prechádzajú iba na včelárstvo. Chceli by sa mu venovať naplno. Keď začínali, mali len desať včelstiev po Julkinom starom otcovi, neskôr pridali ďalších desať a dnes ich majú vyše dvesto. Plánujú ich počet navýšiť, ale nechcú mať veľkú farmu.

,,Nechceme ísť do veľkochovov. Chceme mať malú včeliu farmu s medíkom, ktorý ľuďom chutí. Chceme, aby to bolo príjemné pre nás dvoch, prípadne našich pomocníkov,“ hovorí Roman, ktorý dodáva, že momentálne hľadajú posilu s vodičským preukazom, ktorá by im chcela pomáhať na včelniciach.

Medveďa sa neboja, no majú pred ním rešpekt

Včelári musia počítať s tým, že ich včelie domčeky občas navštívi nejaké zviera. Prednedávnom sa do jednej z včelníc manželov Martinovičovcov chcel vlámať medveď, ktorý sa pokúsil podhrabať pod elektrické ohradenie okolo včelnice. Pred rokom sa im dokonca dostal priamo do úľov, kde spôsobil značné školy, no mladí včelári to zobrali s nadhľadom a urobili opatrenia, aby sa to neopakovalo.

„Je to súčasťou toho, čo robíme. Treba s tým počítať. Osobne si myslím, že existujú iné riziká, pred ktorými sa vieme ochrániť oveľa ťažšie. Viacerí včelári na Slovensku sa bežne stretávajú napríklad s krádežami úľov.“ konštatuje včelár Roman.

Štát chce obmedziť počet včelstiev a výrobu medu

Už niekoľko mesiacov sa pripravuje zákon o ochrane zvierat, ktorý by mal zamedziť „prevčeleniu“ územia, a teda regulovať chov včelstiev na kilometer štvorcový (km²). Počet včelstiev má byť obmedzený na maximálne dve včelstvá na km², čo by znamenalo pokles včelstiev až o 72 percent.

,,Tieto pripravované predpisy sú namierené vyložene proti včelárom. Sú postavené na nesprávnych východiskách a tvrdeniach ľudí, ktorí so včelárením nemajú žiadnu skúsenosť alebo len málo skúseností,“ hovorí včelár Roman, ktorý tvrdí, že včely na Slovensku nie sú premnožené. „Snažíme sa pripraviť na novú legislatívu, takže chceme zmenšiť počet včelníc a nájsť im iné miesta v rámci Liptova, aby sme ich rozprestreli. Je to ale neuveriteľne náročné,“ podotkol smutný včelár Roman.

Produkcia a spotreba medu je momentálne nastavená tak, že 70 percent si Slovensko dokáže vyprodukovať samo, zvyšných 30 percent sa dováža zo zahraničia. „Pokiaľ by tie novely zákonov prešli, tak by to percento kleslo možno až na 20 percent produkcie medu z vlastných zdrojov,“ krúti hlavou Roman. Včelári sa snažia proti tomu bojovať, ale majú obavy, čo urobia so všetkými včelami. Martinovičovci do nich nedávno investovali nemalú čiastku peňazí, pretože im chcú zlepšovať podmienky na život.

Tvoriví včelári

Okrem starostlivosti o včely svoj čas venujú aj vzdelávacím aktivitám pre deti, tvorivým dielňam či envirovzdelávaniu, vďaka čomu môžu toto remeslo šíriť ďalej a odovzdávať ho mladším generáciám. „Organizujeme rôzne prehliadky, exkurzie pre materské a základné školy, v rámci ktorých ich prevedieme nielen včelnicou, ale aj výrobňou, kde vznikajú keramické hrnčeky či voskové sviečky. Vyrábame produkty z medu, včelieho vosku a propolisu,“ prezrádza Roman.

Manželia predávajú svoje produkty pod značkou Poctivô z Liptova. Z včelích produktov vyrábajú najmä med, no Julka z medu tvorí aj iné výrobky. ,,Odoberám včelám propolis, z ktorého následne vyrábam propolisovú tinktúru.“ Tá sa bežne používa pri povrchových zraneniach na dezinfekciu, pri problémoch s pleťou, na podporu imunity alebo pri nachladnutí. Má mnoho využití a dokonca má antibakteriálne účinky.

Manželia predávajú domáci med, ktorý si sami vyrábajú. Foto: archív Martinovičovci

Keď včelárom zvýši kúsok vosku, vyrábajú z neho voskové sviečky. Okrem včelích produktov vyrábajú aj keramické produkty v podobe hrnčekov a misiek. Kedysi mali aj keramickú dielňu, no museli ju presťahovať. Momentálne ju opäť zveľaďujú. ,,Včielky zaberajú veľkú časť nášho času v letnej sezóne, no v zime sa môžeme venovať keramike a iným výrokom,“ hovorí šikovná Julka. Manželia pripravujú aj ďalšie produkty z medu, ktoré sú v štádiu experimentovania. Dúfajú, že sa čoskoro dostanú medzi širokú verejnosť.

Včielky na adopciu

Mladí včelári ponúkajú možnosť adopcie včelích úľov, v rámci ktorých môžu ľudia prispieť na založenie nového včelstva. Evidujú veľký záujem o adopciu včiel.

„Ľudia môžu prispieť na založenie včelieho úlika, kedy včely osadíme do nového úľa, nového domova. O včely sa následne staráme. Ako vďaku im posielame adopčnú debničku s produktami. Sú to dve zásielky s medíkom a prekvapením v podobe sviečky, tinktúry alebo hrnčeka,“ odhaľuje Júlia.

Ľudia tak majú dobrý pocit z toho, že prispeli k rozvoju slovenskej prírody. V rámci adopcie je možné navštíviť včelnice a skontrolovať včielky, ktorým pomohli nájsť svoj domov. Väčšina z adopcov sú rodiny s deťmi.

Adopčné úle si môžu adopcovia pomenovať podľa želania. Foto: Jaroslav Moravčík

Včelárenie má svoje pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať. Pred samotným začiatkom je dôležité vzdelávať sa, chodiť na kurzy a veľa čítať.

„Keď sme sa s manželom rozhodli, že sa budeme včielkam venovať intenzívnejšie, išli sme na kurz pre začínajúcich včelárov, následne na externé štúdium, kde sme študovali odbor včelárstvo, takže máme aj výučné listy,“ pousmiala sa Julka, ktorá dodala, že štúdium nekončí pri kurze, ale že včelárstvo je vo veľkej miere o celoživotnom vzdelávaní sa.

,,Včelári sú jedni z najstarších ľudí, ktorí sú ochotní vzdelávať sa. Sú to ľudia, ktorí bažia po informáciách. Chodili sme na kurzy aj so 70-ročnými ľuďmi,“ hovorí Roman s údivom.

,,Keď sme sa brali, tak som Julku zbalil na to, že budeme žiť romantický život na samote a budeme chovať kravy, ovce, prasa. Nič z toho som nesplnil, tak som si povedal, že sa pôjdeme radšej vzdelávať o včelách,“ smeje sa Roman, ktorý začínajúcim včelárom odporúča nepodliehať internetovým trendom, veľa sa vzdelávať, ísť na kurz a hľadať pomoc pri skúsených včelároch, ktorí im poskytnú základy správneho včelárenia. Až potom odporúča zaobstarať si včely oficiálnou cestou, najlepšie aspoň tri úle.

Fotogaléria

Foto: Jaroslav Moravčík

Článok bol pôvodne publikovaný v júnovom čísle RK Magazínu. 

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Mám vyštudovanú masmediálnu komunikáciu, pôsobila som tri roky ako moderátorka v dennom školskom (teraz už lokálnom) rádiu. Okrem rozprávania do mikrofónu a písania článkov rada pomáham tvorcom so sociálnymi sieťami a prezentáciou na internete. V RK Magazíne pracujem ako redaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.