Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Veľká Fatra a Nízke Tatry obdarili okolie Ružomberka nádhernými dolinami – môžete tam vlastniť rázovitú chatu, stanovať a môžete tam hocikedy stretnúť aj našu najväčšiu šelmu oveľa častejšie ako inde.
V takej nádhernej doline a na takej rázovitej chate sa raz konala pánska jazda. Chlapi, ako býva pri takýchto akciách pravidlom, hlavne pili. Podonášali aj nejaké jedlo, ale variť sa nikomu nechcel – len tašky zavesili vonku na zábradlie, aby sa potraviny neskazili, keďže chladnička nebola k dispozícii. Navaria a najedia sa potom. Majú na to celý večer až do polnoci.
Vonku tma, len mesiac občas vyhupol spoza oblakov. V zrubovej chate s malými štýlovými oblôčikmi spev.
Drevený záchod stál na dvore, trochu bokom, diskrétne, v tieni kríkov.
Z chaty do temnoty vyšiel opitý chlap.
Hmatkal dolu schodmi a potom tackajúci k záchodu. Otvoril ho, posvietil doň zápalkou.
Musí sa vrátiť.
Pri zábradlí niekto stál a dočahoval na igelitové tašky. V tme nebolo skoro nič vidieť.
Opitý podišiel k vysokej siluete.
„Prepáč, kámo, nemáš náhodou toaleťák?“
„Náhodou“ oblaky akurát rozfúklo a mesiac osvetlil celý dvor.
Chlap vytreštil oči.
Okamžite vytriezvel a hneď aj pustil do gatí.
Vzápätí odpadol.
Medveď sa na neho vykašľal. Zaujímali ho igelitky na zábradlí.
Vyšlo v zbierke Iba tak výber (2010).
Ilustračná fotografia – Pixabay
