Miesto modlitieb aj bagrov. Prečo ružomberská Kalvária stráca svoju tvár?

Po tom, čo sa v bezprostrednej blízkosti Kalvárie zrazu objavili ťažké stroje, pribúdajú hlasy, ktoré nesúhlasia s priebehom, akým k výstavbe budúcich apartmánových bytov dochádza. Začal poslanec Ján Kuráň, pokračoval bývalý predseda KDH Alojz Hlina, no pridali sa aj známe tváre Ružomberka. 

Ubehlo niekoľko dní, odkedy sa pri kaplnkách ružomberskej Kalvárie po prvýkrát objavili ťažké stroje. Ich cieľom nie je zbúrať Kalváriu, ba ani Kostol sv. Kríža. To ,,len“ súkromný investor začať s realizáciou výstavby bytových apartmánových domov. Kým však začne stavať tie, potrebuje vybudovať cestu, vodovod a kanalizáciu. Prístupová komunikácia bude k novému bývaniu viesť pomedzi štvrtú a piatu kaplnku. A práve tam sa v týchto dňoch usalašili bagre a stavebné autá.

Z rodinných domov bytové apartmány

To, čo dnes môžu Ružomberčania vidieť počas obvyklej prechádzky Kalváriou začalo už pred 15 rokmi. Poslanci vtedy predali pozemok podnikateľke z Ružomberka. Tá ho neskôr posunula dlhoročnému bývalému primátorovi, ktorý projekt stavby zastrešuje. Následne ho predal zahraničnému investorovi CPI Slovakia, ktorý tu dnes stavia.

Pomohlo tomu aj súčasné vedenie mesta. Primátor si nechal v zastupiteľstve zvýšiť kompetencie. Aj vďaka tomu mohol na mestskom pozemku zriadiť vecné bremeno. A tak na tomto mestskom pozemku mohla vzniknúť aj cesta pre súkromnú stavbu.

Rovnako poslanci na tohtoročnom zastupiteľstve schvaľovali aj zmenu územného plánu, v rámci ktorého sa zrušila desaťmetrová ochranná zóna Kalvárie. Pôvodne bola lokalita vyčlenená pre výstavbu rodinných domov, no po novom sú v nej povolené aj bytové domy. Písal o tom ešte v lete viceprimátor Ján Bednárik (KDH) na svojej stránke.

„Koncom roka 2019 bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavieb pre lokalitu Kalvária. Pôvodne sa tam plánovala výstavba rodinných domov, avšak rozhodnutie hovorí o výstavbe bytových domov. Právo na odvolanie bolo len počas vianočných sviatkov. Nikto z vedenia mesta však o tom nevedel napriek tomu, že stavebný úrad sídli v priestoroch mestského úradu. Teraz je tam plánovaných 12 bytových domov o kapacite 51 bytov,“ tvrdí viceprimátor Ján Bednárik a pokračuje.

„Úradník, ktorý je vedúcim útvaru hlavného architekta mesta vedel, že v tejto lokalite sa majú stavať rodinné domy, ktoré majú mať v zadnej časti záhrady susediace s priestorom Kalvárie. Spomenutý úradník však dal za jeho oddelenie súhlasné stanovisko s tým, že v uvedenej lokalite je možné postaviť aj bytové domy,“ napísal Bednárik.

Počas tohtoročného septembrového zasadnutia mestského zastupiteľstva vystúpil poslanec Patrik Habo (nezávislý) s pozmeňujúcim návrhom. Žiadal, aby do smernej časti nového územného plánu zóny bola naspäť doplnená desať metrová ochrana danej lokality.

S návrhom však poslanci nesúhlasili.

Zdroj: MsÚ

Vystúpil aj primátor.

„Okolo Kalvárie predsa prebiehajú seriózne rokovania aj s dekanom, prebiehajú aj s inými cirkevnými hodnostármi, aj na meste. Chceme urobiť Kalváriu tak, aby sme na ňu boli hrdí. Ešte nie je isté, kde kaplnky pôjdu, pretože nemusia zostať v identickej polohe, ako sú teraz. Ale možno niektoré, v rámci riešenia, ktoré bude nakoniec schválené, sa budú aj posúvať,“ hovorí primátor a zdôrazňuje, že nikto nejde rušiť Kalváriu.

„Práve naopak. Ešte rozmýšľame, čo s tými kaplnkami, ktoré sú na začiatku a sú blízko rodinných domov, či sa aj tie nepremiestnia. Chceme, aby bola Kalvária plnohodnotná a pre kresťanov spôsobilá, aby sa tam mohli konať púte a podobne,“ vysvetľuje primátor a reaguje aj na ochrannú zónu.

„Vieme, v akej kvalite sú kaplnky. Nie sme deštruktori Kalvárie. Naopak. Chceme, aby na ďalšie desaťročia tu kalvária bola v takom stave, aby slúžila veriacim. Chceme do toho dať investície. Ochranné pásmo možno bude mať iný význam, keď bude Kalvária definitívne schválená. Možno to ochranné pásmo bude väčšie, možno, že nebude treba ani tam, kde teraz, ale v inej lokalite. Je to vo vývoji a nikto proti tomu nemá nič, že sa má zrenovovať. Je to otázka aj kostola, ktorý sa tiež má renovovať. Nestavajte nás do svetla, že sme necitliví, že sa nezaoberáme touto problematikou,“ hovorí Igor Čombor.

„Kalvária má svoje Genius loci, farský kostol aj jezuitský kostol aj Kostol sv. Kríža je postavený v jednej priamke, má to svoj význam. Rád vás počúvam pán primátor, ale ku Kalvárii už rozprávame šiesty rok. Stále rozprávame, že uvidíme, chceme, budeme, ochránime, výsledok je taký, že v prvom rade sme nastavili pravidlá tak, že developer je spokojný,“ povedal na septembrovom zastupiteľstve Patrik Habo.

Pozmeňujúci návrh cez poslancov neprešiel. Developer preto pri stavbe nemusí rešpektovať žiadne ochranné pásmo. To totižto neexistuje.

Téma Kalvárie však rezonovala aj na poslednom decembrovom mestskom zastupiteľstve. „Tiež mám svoje plány, od ktorých neustúpim a myslím si, že sa zrealizujú. Repík na Kalváriu nepôjdem zbierať, ale chcem, aby sa tohto roku Kalvária urobila. Viem, že sa peniaze na investíciu musia nájsť,“ hovorí o plánovanej revitalizácii Kalvárie primátor pričom reaguje aj na status bývalého predsedu KDH Alojza Hlinu.

Projekt výstavby je zatiaľ neznámy. Pre Mestskú televíziu Ružomberok však investor potvrdil, že vyjadrenie k výstavbe chce verejne prezentovať až po novom roku.

Stavebný ruch rozozvučal nielen Kalváriu, ale aj sociálne siete

Ako prvý na nezvyklý ruch pri kaplnkách upozornil mestský poslanec Ján Kuráň. Na sociálnej sieti zverejnil rozhorčený a zároveň sklamaný status s aktuálnymi fotografiami z ružomberskej Kalvárie.

O niekoľko dní sa k výstavbe vyjadril aj bývalý predseda KDH Alojz Hlina.

„V Ružomberku majú jednu z najkrajších krížových ciest na Slovensku. Je však spustnutá, okolie zanedbané. Na tú lúku nad Kalváriou skoro každý rok chodím zbierať repík. Na tej druhej fotografii je stav, v akom mesto Ružomberok Kalváriu udržiava. Tú žihľavu som tam nedorobil vo Photoshope, tá tam bola naozaj. Nielen, že ju nechali spustnúť, zarásť žihľavou, dnes sú tam už rovno bagre. Pomedzi kaplnky sa práve kope nová cesta,“ upozornil Alojz Hlina, ktorý bol oveľa konkrétnejší a spomenul aj dohodu, ktorú uzatvoril súčasný Klub primátora s klubom KDH po voľbách v roku 2018.

„Už som slobodnejší a môžem povedať, že som bol zhnusený z pôsobenia niektorých predstaviteľov KDH v Ružomberku. Viete, kto mal byť kupujúci tých pozemkov? Bývalý krajský predseda KDH. Cena? Cca 10 eur/ m2. No nekúp to,“ začína vysvetľovať  Hlina, no hovorí aj o tom , že vraj vďaka nemu sa materiál na rokovanie v tej podobe nedostal.

„Dohoda, že Ján Bednárik bude kandidovať, aby rozbil hlasy a pomohol Čomborovi vyhrať však naďalej platila. A Bednárik mal za to sľúbené miesto viceprimátora. Ešte aj v deň, keď sa odovzdávali kandidátne listiny v komunálnych voľbách som bol v Ružomberku a prosil som, žiadal som predstaviteľov KDH v meste, aby hľadali dohodu. Nepomohlo. Všetko bolo už dohodnuté. Všetko bolo podelené. Funkcie, vodárne, technické služby, lesy,“ vysvetľuje vo svojom príspevku na sociálnej sieti Alojz Hlina.

Do online podujatia sa zapojilo 500 ľudí

Pred pár dňami vytvorili na sociálnej sieti donedávna ešte regionálni novinári Peter Kravčák, Imrich Gazda a spevák kapely Kéfas Ľuboš Kútnik udalosť s názvom Rozlúčka s ružomberskou Kalváriou. Iniciatíva narážala na aktuálny stav obľúbeného miesta oddychu, pokoja, prechádzok či modlitieb. Miesta, ktoré je s Ružomberkom späté 160 rokov.

V priebehu dvoch dní sa do online udalosti zapojilo bezmála 500 Ružomberčanov.

Niekoľko hodín pred spomienkovou udalosťou sa k plánovanej „akcii“ vyjadril aj ružomberský dekan Dušan Škrabek na sociálnej sieti. Prekážal mu názov.

„Mrzí ma, že názov dnešného podujatia organizátori na moju výzvu nezmenili. Mám za to, že názov „Rozlúčka s ružomberskou Kalváriou“ je zavádzajúci  a bezdôvodne vo veriacich našej farnosti a obyvateľoch mesta Ružomberok vyvoláva vášne a emócie,“ vysvetľuje na sociálnej sieti. Zároveň sa nestotožňuje s tým, aby sa pod zámienkou poukazovania na iné skutočnosti, vyvolávalo v ľuďoch spochybňovanie o zachovaní Kalvárie.

„Považujem za veľmi nevhodné, bezprostredne pred Vianocami, vyzývať ľudí k predmetnému podujatiu, aj keby malo neviem aký dobrý úmysel. Kalvária s kostolom sv. Kríža a všetkými kaplnkami ostáva naďalej nedotknutá a nič sa na tom nebude meniť bez môjho súhlasu a súhlasu Biskupského úradu,“ zhrnul dekan Dušan Škrabek.

„Prečo rozlúčka s Kalváriou? Pretože naša Kalvária stráca svoju tvár. Medzi kaplnkami vyrastá nová cesta, po ktorej chodia ťažké stroje. Čoskoro po nej budú chodiť autá, ktoré budú chodiť k 12 bytovým apartmánovým domom a štyrom rodinným domom, ktoré v tesnej blízkosti kalvárie vyrastú. Vyrastú približne 11 metrov od kaplniek, ktoré sa tu nachádzajú. Odteraz, keď pôjdete na kalváriu, po ľavej strane budete vidieť stavenisko. Približne po roku, možno dvoch aj bytovú zónu, ktorá tu vyrastie. Preto hovoríme, že Kalvária stráca svoju tvár,“ prihovoril sa Ružomberčanom vo videu novinár Peter Kravčak, ktorý spolu s Imrichom Gazdom spoluzakladali Ružomberský magazín a obaja už nie sú súčasťou redakcie.

Ružomberský magazín má stále potenciál. Hlásnych trúb je v meste dosť

Peter Kravčák v niekoľkých minútach objasnil, prečo iniciátori nesúhlasia s tým, čo sa aktuálne na Kalvárii deje.

„Nie sme proti výstavbe a rozvoju Ružomberka, naozaj nám tu treba byty, rodinné domy a tým, ktorí na to majú aj apartmány. Nesúhlasíme však s formou, akou sa to deje a priebehom, akým k takýmto výstavbám dochádza,“ začína vysvetľovať  Kravčák a jedným dychom dodáva, že mesto potrebuje svoju kultúru, históriu, oddychové aj relaxačné zóny, či miesto pre duchovný život a miesto, na ktoré sú Ružomberčania hrdí. Takýmto miestom bola aj Kalvária.

Čo s tým?

Podľa Petra Kravčáka je práve Mesto tým, kto určuje pravidlá hry, nastavuje hodnoty, ako sa budú ľudia a investori správať. Zároveň vysvetľuje, že pri troche úprimnej snahy sa mohlo nájsť riešenie , ako zachovať Kalváriu a vyhovieť aj developerovi, aby postavil domy.

„Možno aj hneď vedľa, mestom pripravovaná IBV Dielec, kde mesto sceľuje pozemky. Možno pri troche snahy bolo možné, so súčasným investorom tieto pozemky po scelení a odkúpení ich časti vymeniť a následne posunúť súčasnú investíciu od Kalvárie. Možno o 15, možno o 20 možno o 30 metrov a zachovať jej ráz. To sa už teraz nedozvieme,“ hovorí Kravčák, podľa ktorého dostali prednosť súkromné zámery pred verejnoprospešnými.

V súvislosti s revitalizáciou kalvárie ho zároveň mrzí, že si najskôr zničíme 160 ročnú históriu, a potom sa hľadá spôsob, ako vytvoriť túto históriu nanovo.

„Nie je to správny prístup. Kalvária mala byť v prvom rade chránená a opravená, a až potom , po dostatočne vhodnej vzdialenosti, tu mohol realizovať svoj zámer aj investor. Ružomberok má Vlkolínec, synagógu, zničený Kaštieľ sv. Žofie a znehodnocujúcu sa Kalváriu. Kým inde vo svete, ale aj u nás na Slovensku sa o svoje dedičstvo starajú a zveľaďujú ho, my si ho ničíme,“ uzatvára Kravčák.

Púťou na Kalváriu veriaci oslávili Sedembolestnú Pannu Máriu

Vo videu sa ešte prihovára aj mestský poslanec Ján Kuráň či architekt Martin Bišťan.

„To, čo sa deje s Kalváriou je len čerešnička na torte toho, čo nám vedenie mesta za posledné roky a mesiace pripravilo. Tento rok by sme mali osláviť 160. výročie Kalvárie, ktorá bola vybudovaná ako veľké dielo našich predkov. V územnom pláne z roku 1995 práve pre pocit mimoriadnosti tohto diela bolo vytýčené ochranné pásmo 30 metrov. Potom sa ochranné pásmo znížilo na desať a dnes nie je. Budovy sa zrazu ocitli celkom nalepené na Kalvárii,“ vysvetľuje architekt Bišťan.

„Pýtam sa, ako občan a ako architekt, prečo? Veď dalo by sa to urobiť úplne inak. Developera prinútiť ustúpiť viac doľava, aby si kalvária zachovala ako taký ráz aj do budúcna. Netrápi ma, že sú tu občania, ktorí hodnotu kalvárie nechápu, ale som veľmi prekvapený  z postoja poslancov KDH, ktorí sú jazýčkom na váhach hlasovania mestského zastupiteľstva,“ hovorí architekt a jedným dychom dodáva, že by bolo zbytočné hovoriť, ako sa hanbí za to, čo sa posledné roky v meste. „Robí sa toho málo, a aj to, čo sa robí, je často omylom,“ priznáva architekt Martin Bišťan.

Posledný sa vo videu prihovoril líder ružomberskej gospelovej kapely Kéfas Ľuboš Kútnik

„Ružomberskú Kalváriu vnímam od detských čias, keď bolo počuť krik sánkujúcich sa detí, bolo to miesto rodiny s deťmi. Pamätám si, že po revolučných rokoch sa stala miestom oddychu a my s partiou miništrantov a dobrovoľníkov sme sa pustili do renovácie kaplniek aj okolia kostolíka. Veľmi citlivo vnímam, čo sa deje so 160 ročnou historickou pamiatkou. Stavebné stroje a podnikateľské zámery sa stali akýmsi mementom pre nás, že kultúrne a spoločenské hodnoty, akoby sa vytrácali z nášho života,“ uzatvára Kútnik.

Titulná fotografia: Kalvária v Ružomberku.

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.