Popri folklórnych skupinách, ktoré sme vám priblížili v májovom čísle Ružomberského magazínu, funguje v našich končinách aj slušný počet divadelných ochotníckych súborov.
V meste v roku 2011 vzniklo Ružomberské neprofesionálne divadlo RosaThea, ktoré pôsobí pri občianskom združení RosArt.
Prvýkrát sa predstavili s hrou M-A-M, ktorej autorom je poľský dramatik Krzysztof Choiński. Pokračovali dielami Babyboom, Talenty, Solitaire.sk, Push up 1-3, Jestvuje krajina menom víkend? a Bližšie od teba.
Za sebou majú viacero úspechov. Jedným z nich je vlaňajšie druhé miesto na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke neprofesionálneho divadla dospelých Belopotockého Mikuláš. Následne sa zúčastnili i Scénickej žatvy, vrcholného festivalu slovenského amatérskeho divadla.
Tradičnejšie hry
Kým divadlo RosaThea preferuje moderné diela, v Černovej dávajú prednosť starej dobrej klasike. V repertoári Divadelného ochotníckeho súboru (DOS) Máj sú hlavne tradičné hry, obvykle z ľudového prostredia.
Začiatky ochotníckeho divadla, ktoré zvyčajne nacvičí dve predstavenia ročne, siahajú do roku 1905. O jeho vznik sa pričinil významný rodák, kňaz, politik a národný dejateľ Andrej Hlinka.
Zo stoviek predstavení, ktoré v Černovej odohrali, spomeňme aspoň tie posledné – Kubo pod režisérskou taktovkou Evy Jančiovej, Revízor v réžii Róberta Hatalu či veselohra Už sú všetci v jednom vreci, ktorú sa s hercami podujal nacvičiť predseda DOS Máj Pavol Bačkor.
V neďalekej Hubovej sa taktiež môžu pochváliť vlastným divadelným ochotníckym súborom, ktorý vznikol v roku 1972 a zaznamenal množstvo úspechov na Slovensku i v zahraničí.
Viackrát obsadil prvé tri miesta na Belopotockého Mikuláši či Palárikovej Rakovej, zúčastnil sa aj Scénickej žatvy. Vystupoval v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku a iných zahraničných krajinách. Na konte má množstvo individuálnych i kolektívnych ocenení.
Aj v jeho repertoári prevládajú tradičné diela, napríklad Všetko naopak od Jána Chalupku, Ženba od Nikolaja Vasilieviča Gogoľa alebo Pacho sa vracia či Na skle maľované.
Storočnica
Likavské ochotnícke divadlo oslávilo v tomto roku sté výročie založenia. Dovedna odohrali miestni ochotníci 142 divadelných hier. Uprednostňujú starú klasiku a komédie. V súčasnosti majú 25 aktívnych členov.
„Najväčší úspech naši divadelníci zažili s divadelnou hrou Krvavá svadba, ktorej premiéra bola v roku 2001. Hru naštudovala a režijne spracovala Eva Štofčíková z Liptovského kultúrneho strediska v Liptovskom Mikuláši, s ktorou súbor spolupracuje až dodnes. Hra zožala veľký úspech a po víťazstvách na súťažiach sa Likavčania dostali na Scénickú žatvu do Martina,“ približuje členka súboru Miroslava Raksová.
Hoci sa aktuálne súťaží nezúčastňujú, s veľkou chuťou sa divadlu venujú aj naďalej, hrávajú i v okolitých obciach. Momentálne majú nacvičeného Kuba.
A čo im divadlo dáva? „Všetky vtipné príhody a prežité humorné zážitky spojené s nácvikom a samotnou prezentáciou divadelných predstavení nás posúvajú vpred, sú korením nášho života. Robí nám radosť a pomáha nám zdolávať problémy všedných dní,“ zhŕňa Raksová.
Prekvapili
Pre divadlo sa už dávnejšie nadchli aj vo Švošove, kde však ochotníci fungovali s väčšími prestávkami. Dodnes hrajú skôr sporadicky. K poslednému obnoveniu divadelnej tradície v neveľkej dolnoliptovskej obci došlo pred zhruba desiatimi rokmi. Odvtedy nacvičili asi štyri predstavenia.
Obzvlášť pozitívne spomína režisérka Jana Široňová na vlaňajšie naštudovanie hry Pani richtárka, ktorú napísal obľúbený slovenský dramatik Ferko Urbánek. Práve po jeho dielach siahajú Švošovčania a iné dolnoliptovské ochotnícke súboru veľmi často.
Aj keď im prípravu komplikovali rôzne nepríjemnosti, nakoniec boli ohlasy na predstavenie nadmieru pozitívne. „Keď som to videla na predpremiére, bola som veľmi nespokojná. Počas posledného týždňa sa to však nejak vykryštalizovalo a na premiére boli herci skvelí, dali to na výbornú. Sála bola z ich výkonu nadšená,“ rozrozprávala sa režisérka Široňová.
Prekvapila ju tiež hojná účasť domácich i cezpoľných. „Kapacitu na sedenie máme dvesto miest, nakoniec prišlo asi 250 ľudí, mnohí museli stáť,“ dodala.
Divadelným smerom sa čiastočne uberá aj novozaložený folklórny súbor z Liptovskej Osady, ktorý začal s produkciou autorských hier.
V Stankovanoch zase môžete naraziť na Divadlo Bajaja, ktoré prvý raz vystúpilo v roku 2012 s hrou Kamenný chodníček. Pokračovali talianskou komédiou Sluha dvoch pánov, francúzskou fraškou Chytráctvo majstra Pathelina a rozprávkovým celkom Kde bolo, tam bolo. Posledným predstavením boli Pašiové hry.
Svoje umenie predviedli nielen doma, ale aj v Kraľovanoch, Sučanoch či Ružomberku. „V súčasnosti divadlo nepripravuje žiadnu inscenáciu. Obnovenie činnosti súboru neplánujeme, no ani nevylučujeme,“ uviedla jedna zo zakladateliek, režisérka a herečka Stanislava Lucká.
Spomenúť tiež treba Divadelný súbor Fireball pri Základnej umeleckej škole Ľudovíta Fullu či detské divadlo v Hubovej. V Partizánskej Ľupči sa od roku 1994 môžu pochváliť ĽUpčianskym NETRadičným DivaDLOm Lunetrdlo, ktoré má svoju dospelácku aj detskú verziu.
Článok vyšiel v Ružomberskom magazíne číslo 6-7/2019.
Titulná fotografia – archív Likavského ochotníckeho divadla.
