Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Za socializmu nič mimoriadne – ak malo niečo zdražieť, dopredu to strana a vláda spolu s nejakými dôvodmi (obyčajne bola na vine mierovému úsilu krajín sovietskeho bloku škodiaca politika západného imperializmu) publikovala v novinách. Občania, ktorí mohli, sa potom chytro vopred zásobili.
Najčastejšie sa „zásobovanie“ týkalo vína a pálenky. Dalo sa to pochopiť, ak mal niekto rozostavaný dom alebo plánoval svadbu, snažil sa vopred, aby trochu ušetril na výdavkoch, nakúpiť hlavne alkohol.
Nerozumel som ale, prečo z obchodu trepú najčastejšie staré ženy celé debničky naplnené pálenkou. Niektoré ukladali na vozíčky aj po desať takýchto „balení“. Od vodky cez najlacnejšiu borovičku až po drahé, v škatuliach balené koňaky. Peniaze, ktoré si údajne každá hotovala na pohreb, míňali na niečo úplne iné. Pritom ani jedna nestavala dom a ani sa v tom veku nechystala pod čepiec.
Jednej z nich, totky Rózy, som sa – také chlapčisko – raz pred obchodom pýtal:
„Tetka, na kieho vám je toľko vína a pálenky?“
Mierne nahrbená rečná stvorička, napriek sedemdesiatke veľmi vrtká, ktorá od rána do večera zbrúsila celú dedinu, pričom sa každému sťažovala, ako ju veľmi bolia nohy, má dýchavicu a nevládze sa hýbať, na mňa podozrievavo fľochla:
„A teba čože je do toho?“
„Iba tak sa pýtam.“
„Nuž keď sa pýtaš, tak ti poviem. Ja už mávam nízky tlak, dieťa moje, preto si ráno musím dať trošičku do pohárika, ináč by som ani nevstala z postele. Motalo by ma.“
To som aj uznal. Stará mať testinej mojej krstnej mamy, už viac ako deväťdesiatročná, pravidelne začínala deň štamperlíkom borovičky a lyžicou horského medu s nastrúhaným chrenom. Vraj to rozťahovalo cievy a rozprúdilo krv.
„Ale načo potrebujete aj toľko červeného vína?“
„Na krvinky. Červené víno dopĺňa červené krvinky. To ťa v škole neučili?“
Toto ma v škole ozaj neučili.
Totke Róze sa krvinky z vína zrejme sústredili iba na jedno miesto. Mala nosisko ako špongia, prenádherne fialový.
Občas, keď sme sa stretli, ju motalo. Možno práve vtedy ju pokúšal nízky tlak. Alebo…
Ktovie.
Vyšlo v zbierke Iba tak výber (2010).
Ilustračná fotografia – Pixabay
