Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
V Grécku som bol dvakrát na zájazde. Letecky. Zakaždým sa mi nepáčilo, že nás cestovná kancelária prepravovala v noci. Predsa cestujem lietadlom preto, aby som sa nemusel tri dni zotavovať z najmenej tisíckilometrového trmácania autobusom a aby som sa normálne a riadne vyspal.
No letiskové poplatky, keď lietadlo štartuje po dvadsiatej druhej hodine, sú oveľa nižšie. Samozrejme, že od turistov bezočivo cestovka vyberie plnú taxu. Po prílete vás tri hodiny rozváža po letovisku až do brieždenia, alebo pri návrate pokojne vyloží pasažierov z lietadla o jednej v noci a vy si pomáhajte ako viete. Spoje domov máte obyčajne až ráno.
Presne takéto cestovanie ma čakalo, keď som si kúpil zájazd na Rhodos. Ale to som ešte netušil, že na ostrove zažijem aj zemetrasenie.
Ubytovali nás v malom rodinnom hoteli neďaleko pláže. V cene bola aj polpenzia – kontinentálne raňajky s chlebom, maslom, syrom, džemom, k tomu mlieko, káva, čaj. Na večeru nejaká miestna špecialita korunovaná dezertom. To stačilo.
Všimol som si, že v celom tom rodinnom podniku fungujú štyria ľudia: majiteľ, jeho žena a jej otec a päťročný budúci majiteľ. Najviac sa v hoteli nadrela žena. Nižšia Grékyňa s profilom pripomínajúcim antické sochy obsluhovala hostí v reštaurácii, odbiehala na recepciu vydávať kľúče, riadila izby a ostatné priestory. A ešte sa aj starala o dieťa.
Majiteľ s mastnou lysinou na hlave sedel celý deň v reštaurácii, na poriadnom bruchu pred sebou mal rozložené noviny a nechal sa obskakovať. Jeho svokor, už dávno v dôchodkovom veku, predtým údajne šéfkuchár v známom hoteli, varil za presklenou stenou.
Delegátka nám pri príchode vysvetľovala, v Grécku sa dievča vydá len vtedy, keď má peniaze. Za tie sa kúpi reštaurácia alebo hotel a manžel už potom nerobí nič.
Ten vysedávajúci leňoch mi šiel na nervy. Nepohol celý čas prstom, len čítal tú poondiatu dennú tlač, kým jeho žena a svokor makali. Parazitujúca pijavica.
Ináč stredisko aj okolité hotely a zariadenia celkom ušli. Slnko svietilo, more bolo vyhriate a čisté, grécke víno pitné.
Dva dni pred koncom zájazdu sme s pár hosťami v očakávaní večere sedeli v jedálni, keď najprv zazvonilo sklo na policiach, potom začalo všetko padať, kývali sa múry, prehýbala dlážka. Zem pod nami sa pohla, a poriadne.
Výskanie, krik, zmätok, sypúca sa omietka.
Duchaprítomnejší utekali von.
Grékyňa sa vrhla k dieťaťu, schytila ho do náručia a tiež vybehla.
Ja som zostal sedieť, lebo ma zaujalo správanie sa majiteľa. Vliezol pod stôl, tam skučal ako pes a niečo vykrikoval. Hlavu si zakrýval novinami.
Trvalo to asi minútu. Na sklenej stene praskla jedna tablica, rozmlátilo sa trochu porcelánového a skleného riadu, povypadávala omietka. Nikomu sa nič nestalo.
Hostia postupne vchádzali dnu, no trasúci sa majiteľ ešte stále pod stolom, mastnú lysinu prikrytú novinami. Museli ho zdvihnúť, posadiť, poutierať.
Keď som darebáka videl na tej stoličke, vydeseného a zahanbeného, neviem prečo, ale mal som pocit zadosťučinenia. Zemetrasenie som zažil prvý raz. A priznávam, celkom sa mi páčilo.
Vyšlo v zbierke Zachráň sa kto môžeš Iba tak, 2017
Ilustračná fotografia – Pixabay
