Napadnutý poľovník: Odstrel medveďa je dnes prakticky nemožný  

Pred rokom nám vyrozprával svoju skúsenosť, keď ho v lese napadol medveď. Dnes sme sa s poľovníkom Radoslavom Popracom z Liptovskej Štiavnice rozprávali o výskyte medveďov na Liptove, ako by mala vyzerať ich regulácia alebo aj o tom, prečo ľudia kvôli fotografiám či videám mláďat v brlohu riskujú nielen svoj život, ale aj život mladých medveďov. 

V rozhovore sa dočítate:

  • Kto môže požiadať o odstrel medveďa
  • Prečo sa medvede začínajú čoraz viac vyskytovať pri obydliach ľudí
  • Ako by mala vyzerať regulácia medveďov na Slovensku 
  • Ako sa správať pri stretnutí s medveďom

Mnoho ľudí už stihlo zdokumentovať stopy v pomaly topiacom sa snehu, niekde dokonca medveďa už aj zazreli. Ste poľovník, takéto chýry sa ku vám rýchlo dostanú, vedeli by ste nám povedať, kde na dolnom Liptove už bolo tento rok vidieť medveďa?

Sme už na konci apríla a v tomto období sú už medvede po zime aktívne. Myslím, že nie je revír na dolnom Liptove, kde by medveď nebol videný. Tak isto v našom revíri sa v mnohých lokalitách, ktoré sú pre medvede atraktívne, vyskytujú pobytové znaky a máme zdokumentované záznamy aj konkrétne medvede, či už na prechodoch zveri alebo vnadiskách pre diviaky.

Koľko medveďov môže žiť na Liptove z celkového počtu medveďov na Slovensku? 

Vieme, že v odhadoch populácie medveďa hnedého sa donedávna nevedeli zhodnúť ani odborníci, či už na strane poľovníkov alebo ochranárov. Zatiaľ jediným ako tak presným odhadom je počet zistený pri genetickom výskume z roku 2013, ktorý potvrdil 1 240 jedincov. Počas výskum však neboli analyzované  všetky vzorky a do zberu vzoriek sa zapojilo veľmi málo dobrovoľníkov a to, žiaľ, aj z radov poľovníkov. 

Môj osobný odhad je, že na Slovensku žije určite viac ako 2-tisíc medveďov. Keď si zoberiem len náš 3-tisíc hektárový revír, je tu dokázateľne desať jedincov medveďa hnedého. Myslím, že sú na tom podobne aj ostatné revíry dolného Liptova, ktorých je 16. Samozrejme, je to individuálne a niektoré oblasti sú pre medveďa atraktívne viac, iné menej.  Ak dolný Liptov zaberá  2 percentá rozlohy Slovenska a žije tu 10-15 percent populácie medveďa hnedého, je to určite výrazný nepomer. 

Prečo je práve Liptov pre medvede atraktívnym miestom pre život? Čo ich láka? 

Dolný Liptov je pre medvede veľmi atraktívny a to hlavne kvôli klimatickým podmienkam, členitému skalnatému terénu s možnosťou úkrytov, dostupnosťou potravy, a to či už prirodzenej alebo poľnohospodárskych kultúr. Samozrejme, dôležité sú aj odľahlé oblasti, kde medveď nie je vyrušovaný.

Nie sú to len stopy, čo si ľudia fotia. Ochranári upozorňujú na ľudí, ktorí prídu k brlohu a fotia a nakrúcajú si mladé medvede. Nie je to až príliš veľký risk? 

Určite je to riskantné a človek neohrozuje len seba, ale aj mláďatá.

Medveď v poľovnom revíri Salatín v lokalite Poľana. (Foto: archív poľovníka)

Keď človek stretne mladé, už akosi automaticky mu musí v hlave zablikať kontrolka, že o chvíľu sa objaví aj medvedica a príjemné stretnutie to veru nemusí byť a pravdepodobne ani nebude. 

Pokiaľ medvedica vyhodnotí situáciu, že mláďatá ohrozujete, má len jedinú voľbu – útok.

Spomínali ste, že ľudia týmto nezodpovedným činom ublížia najmä mladým medveďom, ku ktorým sa už medvedica nemusí vrátiť a ostanú samé. 

Kontakt človeka s mláďatami aj iných druhov živočíchov je veľmi chúlostivý. Určite by sme pri objavení akýchkoľvek mláďat sa ich nemali dotýkať alebo inak ich „zachraňovať“. Treba si uvedomiť, že nejde o šteniatka ani mačiatka, ktorých matky pach človeka tolerujú a je pre nich prirodzený. Pre divo žijúce živočíchy je to niečo neprirodzené a cudzie a, žiaľ, zmätené matky môžu mláďatá odvrhnúť. Určite sa môže stať, že aj poľovník, ktorý je v tomto období často v revíri, sa môže dostať do kontaktu mláďatami, ale určite takéto príležitosti nevyhľadáva a ak k nim dôjde, vie, ako sa má správať. Každý živočích by mal mať právo vychovať si svoje mladé a je to jedno, či ide o škodnú zver, zver poľovne obhospodarovanú alebo zákonom chráneného živočícha. Človek by im toto právo nemal brať.

Čo bude potom s mláďatami, keď ich už matka nechce? Kto sa o ne postará, kam pôjdu? 

Pokiaľ sú ešte mláďatá malé a noci sú mrazivé, spravidla zamrznú. Vo všeobecnosti to majú opustené mláďatá ťažké. Pokiaľ by aj dokázali prežiť, spravidla nemajú dlhú životnosť a buď ich zabije predátor alebo dospelý samec medveďa hnedého. Samce majú prirodzený inštinkt zabíjať cudzie mláďatá, aby medvedica išla do ruje a tým si medveď zabezpečil vlastné potomstvo. V roku, kedy má medvedica mladé, sa ruje nezúčastňuje.

V akých prípadoch ostanú mláďatá v brlohu samé bez medvedice? Zháňa potravu?

Hlavným dôvodom je, že potravu potrebuje hlavne medvedica, aby mala dostatočnú tvorbu mlieka pre mláďatá.

Turistom sa odporúča zdržiavať sa v lese len po turistickom či lesnom chodníku. Tam by ale brlohy medveďov byť nemali. Môžu sa nachádzať aj blízko chodníka? 

Nikdy nemáme istotu, kde sa medveď prechodne ukryje. Niektoré medvede využívajú viac brlohov a ja sám som mal skúsenosť v minulom roku, že medveď si spravil brloh na mieste, kde predtým nebol. Niekedy doslova stačí diera v zemi alebo vývrat, pod ktorým je dostatok priestoru. Tento rok som tak isto našiel prechodný úkryt medveďa na mieste, kde predtým určite nebol  a kde by som s tým určite nerátal. Samozrejme som ho bezpečne obišiel.  

Napadnutý poľovník: Útok medveďa bol akceptovateľným správaním

Začína narastať fenomén, kedy sa medvede vyskytujú pri obydliach ľudí. A nie je to naopak, že práve ľudia sa presúvajú k obydliam medveďa? Nezmenšujú výstavbou ich teritórium?

V medzivojnovom období bola početnosť medveďov  na úrovni pár desiatok. Dnes ich počítame na tisícky. Štatistiky hovoria, že hustota obyvateľstva sa za toto obdobie na Slovensku zvýšila zo 70 na 110 obyvateľov na km2, čo je 1,5 násobok. Hustota medveďa, ktorý žije asi na polovici územia Slovenska, sa zvýšila 100-násobne. V súčasnosti je trend, že ľudia chcú žiť v rodinných domoch, čo prirodzene rozširuje zastavané územia obcí a miest. To asi nezastavíme. 

S čím som však nie stotožnený, je výstavba hotelov v horských oblastiach, ktoré mali zostať nezastavané.  Na druhej strane je však v mnohých prípadoch verejnosť zavádzaná tvrdením, že ubúda lesa a nedotknutých lokalít. Ak sa oprieme o fakty a  prezrieme si ortofoto mapu spracovanú TU Zvolen, ktorá porovnáva územie Slovenska v roku 1950 a 2021, zostaneme prekvapení, koľko holín a lúk bolo v povojnovom období. To, čo mnohí horliví ochranári dnes považujú za panenskú prírodu zaradenú do 5.stupňa ochrany, boli v minulosti pastviny pre dobytok a ovce, ktoré tam pásli naši prarodičia. 

Prečo teda medvede schádzajú bližšie do dedín či miest? Môže byť jedným z dôvodov aj nedostatočný vývoz komunálneho odpadu?

Na to sú viaceré dôvody. V starých učebniciach sa hovorilo, že medveď potrebuje pre svoje teritórium  asi 5000 ha, potom sa začalo hovoriť o 2000ha a neskôr o 500 ha. Ja sa domnievam, že 1000-2000ha je optimálnych, čo je v súčasnosti vzhľadom na vysokú populáciu medveďa ďaleko od skutočnosti a na jedného medveďa napríklad v našom revíri pripadá len 300ha. Ako som spomínal, dominantné medvede sú dosť neznášanlivé a vytláčajú mladšie a slabšie jedince na periférie. Týmto spôsobom sa potom medvede môžu vyskytovať aj bližšie pri ľudských obydliach. 

Ďalším dôležitým faktorom je, že medveď je veľmi inteligentný a hľadá si ľahšiu cestu, ako sa dostať ku potrave. Pokiaľ zistí, že mu nič nehrozí, stráca prirodzenú plachosť. Odpadky a poľnohospodárske kultúry boli aj v minulosti a nebolo typické, že medvede chodili do miest a dedín alebo na kukuričné polia. Teraz je bežné, že medvede dokonca strávia polovicu sezóny v poli a do lesa sa ani nevracajú, alebo húfne vyrážajú na pole, čo potvrdzuje aj prípad z Liptovskej Kokavy, kde bolo súčasne nafilmovaných 38 medveďov na jednom poli.

Medveď v poľovnom revíri Salatín. (Foto: archív poľovníka)

Za uplynulých 21 rokov napadol medveď v ružomberskom okrese 11 ľudí. Práve vy ste boli desiaty v poradí. Nie je to príliš veľké číslo? Čo to hovorí o populácii medveďa, o jeho správaní? Zmenilo sa? Je menej plachý, viac útočný ako v minulosti?

Číslo je to dosť vysoké a radí nás v útokoch na tretie miesto na svete. V početnosti na rozlohu krajiny sme suverénne prví. Ako som spomínal, medvede sú určite menej plaché, ale nemyslím si, že je viac útočný, skôr je to len vplyvom ostatných okolností.

Medveď hnedý patrí k prísne chráneným druhom živočíchov. Poľovníci vlani v lete žiadali envirorezort o zaradenie do zoznamu chránených druhov, ktoré je možné manažovať. Čo by sa tým zmenilo? 

V súčasnosti sú poľovníci vo vzťahu k manažmentu medveďa hnedého na vedľajšej koľaji. Prakticky bol zrušený regulačný odstrel aj odstrel škodníkov. Štátna ochrana prírody SR zriadila Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý rieši problémové jedince a ich odstrel je tá posledná možnosť, ktorá sa však prakticky nevyužíva. Ľudia nás často oslovujú, nech už s tými medveďmi niečo robíme, ale naše kompetencie sú prakticky nulové. Osobne si myslím, že rozumný manažment medveďa hnedého by udržal na Slovensku zdravú populáciu tohto živočícha. Pri ďalšom zvyšovaní populácie a výskyte jedincov so zmeneným správaním nám hrozí nelegálne usmrcovanie týchto zvierat a to nehovorím o poľovníkoch.

Má Slovensko nejaký ,,ročný“ plán, kde je nastavené, koľko medveďov je možné v danom revíri zastreliť? Prebieha regulácia početnosti medveďov alebo nie?

Regulácia prakticky nie je. Naše poľovnícke združenie minulý rok žiadalo Ministerstvo životného prostredia vzhľadom na útoky a vzniknuté škody spôsobené medveďom hnedým o odstrel, ale žiadosť bola zamietnutá a riešenie problému presunuté do kompetencie Zásahového tímu pre medveďa hnedého Štátnej ochrany  prírody SR.

Je tu ale veľký tlak Európskej únie, pre ktorú je Slovensko rezerváciou, či komorou medveďa hnedého. Pred tisíc rokmi sa medveď hnedý vyskytoval na celom území Európskej únie. Dnes je to už len v niektorých členských krajinách a významné populácie sú len na Slovensku, Rumunsku a čiastočne vo Švédsku. V západnej Európe sa medveď vo väčšine krajín buď nevyskytuje vôbec alebo s minimálnou početnosťou.  

Je pre mňa nepochopiteľné, prečo už dávno nevznikol program na posilnenie slabých populácií v západnej Európe   a obnovu populácií, v krajinách, kde boli medvede nemilosrdne vyhubené. Únia vynakladá nemalé finančné čiastky na ochranu medveďa hnedého v krajinách ako je Slovensko, kde je premnožený, čo vedie k ohrozeniu zdravej populácie a výskytu medveďov so zmeneným správaním. Určite by Slovensko neutrpelo, keby polovica medveďov bola odchytená a presunutá do oblastí ich pôvodne prirodzeného výskytu v západnej Európe. Veľká finančná podpora na ochranu medveďa hnedého zároveň vedie k redukovaniu finančnej podpory ostatných živočíchov a tie sú svojim spôsobom diskriminované.

Poľovný revír Salatín, lokalita Úplazy. (Foto: archív poľovníka)

Ako by podľa vás mala vyzerať regulácia medveďov? A je vôbec potrebná? 

Do budúcna bude regulácia určite nevyhnutná, ale to musia v prvom rade pochopiť kompetentní na základe relevantných faktov a nerozhodovať neprofesionálne a v mnohých prípadoch živelne podľa „moderných“ trendov. Určite by sa malo pristupovať zodpovednejšie k eliminácii medveďov so zmeneným správaním. 

Známou výnimkou je odstrel. Spomínanú výnimku udeľuje ministerstvo životného prostredia. Keď sa odstrel podarí, čo bude s medveďom? 

V súčasnosti je odstrel prakticky nemožný. V minulosti, keď to bolo ešte možné, bol odstrel spravidla ponúknutý poľovníckemu hosťovi, ktorý mal zároveň aj právo na poľovnícku trofej. Utŕžené peniaze poľovnícke združenie využilo na svoj chod a zaplatenie nájmov.

Ak sa výnimka povolí, kto realizuje odstrel? Aký čas má potom strelec na zastrelenie medveďa?

Ako som spomínal, odstrel sa spravidla ponúkol poľovníckemu hosťovi ako poplatkový odstrel. Pri regulačnom odstrele bol horný limit hmotnosti 100kg. V mnohých prípadoch sa stávalo, že po schválení žiadosti sa ešte odvolali rôzne (pseudo)ochranárske združenia, čím sa strácal čas a na odstrel bolo potom len veľmi krátke obdobie pred uložením sa medveďa na zimný spánkom, alebo sa odstrel dokonca nestihol.

Hovorí sa, že medveď za deň dokáže prejsť veľmi veľkú vzdialenosť, viete nám priblížiť akú? 

Medveďovi nerobí problém prejsť niekoľko desiatok kilometrov denne.

Ako sa potom realizuje odstrel, nie je náročné ho vystopovať?

Najjednoduchším spôsobom, ktorý sa v minulosti využíval, je lov na vnadisku. Pri súčasnej vysokej populácii medveďa hnedého nie je žiadny problém prilákať ho na vnadisko, je potrebné len použiť vhodné dužinaté alebo jadrové krmivo. Samozrejme je však otázkou, či tam príde medveď, ktorého čakáte, alebo 5 iných.

Jelenica s jelienčaťom pri solisku v lokalite Skalka (Foto: archív poľovníka)

V Ružomberku sa pred 2 rokmi stalo, že mesto dostalo výnimku na odstrel medveďa, no ten sa po čase vyparil a tak ho nik nestihol zastreliť. Mesačný čas na odstrel vypršal, dôvod na novú nebol, keďže medveďa odvtedy nevideli a tak sa situácia neriešila, lebo nemusela. Mohlo by sa stať, že keby sa medveď objaví, výnimku už mesto nedostane?

Ako som uviedol, čas je veľmi dôležitým faktorom a na odstrel je optimálne jesenné obdobie. Na to, aby bol zodpovedne vytipovaný konkrétny jedinec v inom období, je jeden mesiac málo. Čo sa týka možností opätovného odstrelu, ako som uviedol, určite to bude problém.

Ľudia, ktorí kritizujú odstrel, hovoria, že takáto regulácia láka poľovníkov nielen kvôli ,,trofeji“, ale aj kvôli tomu, že poľovné združenie dostane za medveďa finančnú odmenu. Ako to vnímate vy? A aká je finančná odmena?

Pokiaľ by bol odstrel možný, za jedného medveďa do 100kg  vám poľovnícky hosť vyplatí asi 3-tisíc eur. Ročné náklady na chod bežného poľovníckeho združenia sú 10-12 tisíc. Naozaj netreba mať 3 semestre z matematiky, aby si vedel človek zrátať, že medveď z členov poľovníckeho združenia milionárov neurobí.

Do roku 2012 ministerstvo životného prostredia vo svojich rozhodnutiach používalo rozdeľovanie odstrelu na usmrcovanie v rámci tzv. regulačného a ochranného lovu. Ročná kvóta regulácie bola stanovená na 10 percent z odhadovanej veľkosti populácie a podmienkou lovu bolo usmrcovanie jedincov do 100 kg alebo jedincov s určenými parametrami stôp (šírka, dĺžka). Aký bol rozdiel medzi regulačným a ochranným? 

Regulačný odstrel bol prakticky vopred daný a bola možnosť každoročne odloviť niekoľko desiatok kusov medveďa hnedého. Išlo o cielenú reguláciu populácie. Ochranný odstrel eliminoval jedince so zmeneným správaním. 

Od roku 2012 na základe súdnych rozhodnutí ministerstvo upustilo od zaužívaného delenia odstrelu na regulačný a ochranný. Ako to teda vyzerá teraz?

Regulačný odstrel je prakticky zrušený a jediným spôsobom do roku 2020 bolo odlovenie medveďa, ktorý spôsobil dokázateľné škody na majetku alebo zdraví. Odstrel však musel byť schválený Ministerstvom životného prostredia.

Členovia PZ Salatín s rodinami pri výsadbe stromkov v lokalite Sviežená. (Foto: archív R. Popraca)

Minister životného prostredia Ján Budaj v auguste 2020 oznámil, že envirorezort prestane zverovať schválený odlov medveďov poľovným združeniam. Na starosti to bude mať špeciálny zásahový tím v rámci Štátnej ochrany prírody. Je to podľa vás správne rozhodnutie? 

Áno, je to tak. Tak ako som už uviedol, kompetencie boli presunuté na Zásahový tím pre medveďa hnedého ako zložky Štátnej ochrany prírody SR, kde odlov (alebo eutanázovanie) je krajným riešením, ktoré sa prakticky nevyužíva. Myslím si, že riešenie populácie medveďa hnedého na Slovensku musí byť výsledkom spolupráce všetkých zúčastnených skupín. Súčasný trend je však obmedzovať práva vlastníkov lesov, obmedzovať práva užívateľov poľovných pozemkov a odsúvať ich na vedľajšiu koľaj.

Pre poľovníkov je známe, že s každým obdobím či mesiacom je povolený odstrel zveri. Momentálne je to diviačia zver. Ako bežnému človeku vysvetliť, prečo je to takto nastavené? Mnohí ľudia tvrdia, že ide o zbytočné zabíjanie zvierat. 

Čo sa týka diviačej zveri, myslím, že problém s africkým morom ošípaných a rozhodnutia, ktoré boli prijaté, neboli najšťastnejšie. Ministerstvo pôdohospodárstva a Štátna veterinárna správa povolili zakázané doplnky zbraní, zlegalizovali zakázaný spôsob lovu a umožnil celoročný lov diviačic, ktoré môžu byť gravidné. Myslím, že rozhodovacia úroveň  mala byť presunutá viac na miestne úrovne. Plne chápem, že AMO je na Južnom Slovensku veľký problém, ale v našich podmienkach by sme mali k redukovaniu diviačej zveri pristupovať citlivejšie, pretože populácia diviakov tu určite nie je taká početná ako na juhu.

V lesoch pri Ludrovej a Štiavnici útočili medvede. Muži skončili so zraneniami

Ako teda chápať názor tých, ktorí tvrdia, že ide o zbytočné zabíjanie zvierat? 

Žiaľ, tieto tvrdenia a tento trend je v súčasnosti veľmi moderný. Prečo nikto nevyčíta chovateľovi-gazdovi, že živého tvora, s ktorým je denne v kontakte a o ktorého sa stará, nakoniec zabije. Poľovník je úplne rovnaký chovateľ-gazda, ale chová voľne žijúcu zver. Pri pasovaní za lovca, každý z nás počul ako prvú vetu: „Pamätaj, že zver musíš najprv chovať a chrániť a len potom sa môžeš poľovníckym spôsobom jej zmocniť“. Tak isto aj článok č.6 Etického kódexu poľovníka hovorí, že poľovník chápe zver ako neoddeliteľnú  súčasť prírody a nenahraditeľný, trvalo udržateľný zdroj prírody. Lov je pre človeka prirodzený a je tak starý ako ľudstvo samo. K základným zákonom prírody patrí aj zákon, že na to. aby mohol jeden žiť, musí iný život stratiť. Žijeme v dobe, keď akosi prestávame chápať základné princípy a považujeme niečo prirodzené za deviantné. Ľudia akosi zabúdajú, že mäso ani nerastie ani sa samo nevyskytne pekne vákuovo zabalené v regáloch hypermarketov. Na to, aby tam bolo, musí nejaký živý tvor prísť o život. 

Žiaľ, súčasné trendy a aktivity skupinky poslancov NR SR vedú k cielenej likvidácii organizovaného poľovníctva na Slovensku, ktoré má viac ako 100-ročnú tradíciu. Zámerne sa ukazuje len to zlé a medializujú sa len prešľapy jednotlivcov-poľovníkov a tým sa úmyselne deformuje verejná mienka. Akosi sa zabúda, že práve organizované poľovníctvo zabezpečovalo a zabezpečuje zachovanie, ochranu a optimálne využívanie zveri ako prírodného bohatstva a obnoviteľného zdroja.  Minulý rok bola spustená petícia s názvom „Poľovníctvo má zmysel“, aby sa aspoň ako-tak utlmili tieto populistické aktivity. Petícia bola úspešná a podpísalo sa pod ňu viac ako 150 000 občanov. 

Členovia PZ Salatín s rodinami pri príprave objemového krmiva-sena. (Foto: archív poľovníka)

Vráťme sa ešte krátko medveďovi. Mnoho ľudí považuje toto zviera za ťarbavé a tak sa nazdávajú, že keď ho stretnú, hravo mu utečú.  Skutočnosť je však taká, že je to výborný bežec, dobrý skokan, neúnavný plavec a vytrvalý chodec. Dokáže sa pohybovať až 55 kilometrov za hodinu. Ako sa teda správať, keď ho človek stretne? 

Medveď je neuveriteľne rýchly, čo potvrdzuje aj moja skúsenosť. Na tému, ako sa správať ,sme sa bavili aj s pánom Michalom Haringom zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého, s ktorým sme sa po útoku na mňa viackrát stretli. Najúčinnejší je asi pomalý ústup. Na to však musíte mať dostatočný prehľad v teréne a dostatočnú vzdialenosť od medveďa, čo som ja minulý rok nemal. Najoptimálnejšie a najbežnejšie je, keď vás medveď zaregistruje z dostatočnej vzdialenosti, vy ostanete stáť a on sám odíde. Pokiaľ už dôjde k útoku, sú všetky odporúčania a pravidlá zbytočné, pretože aj tak ich nikto nedodrží a bude sa chovať inštinktívne. Mňa osobne inštinkt ušetril od vážnych zranení. 

Ak by predsa len človek začal pred ním utekať, neprebudí v ňom inštinkt lovca? 

Útek nie je riešením a medveďa to môžete vyprovokovať. Pokiaľ však už k útoku dôjde, veľká časť ľudí sa tak bežne správa. 

Ubehol rok, keď medveď napadol vás. Zmenil sa váš vzťah k prírode? Zmenilo sa vôbec niečo?

Nie, nezmenilo sa vôbec nič a miesto útoku som navštívil už mnohokrát, samozrejme, s bezpečným odstupom od neprehľadného skalnatého terénu.

Ako to vnímate s odstupom času? Vtedy ste povedali, že správanie medveďa bolo akceptovateľným správaním. 

Nijako som svoj názor nezmenil. Pri poslednom terénnom šetrení s pánom Michalom Haringom zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého sme potvrdili, že naozaj išlo pravdepodobne o sezónny brloh a vzdialenosť bola veľmi malá. Medveď síce mal možnosť úniku miestom, ktoré som si predtým nevšimol, ale rozhodovala príliš malá vzdialenosť a obranná reakcia medveďa.

Ste súčasťou poľovného združenia Salatín. Koľko členov má združenie a ako dlho v ňom pôsobíte?Aký veľký je váš revír? Aké úlohy má poľovník a ako vyzerá vaša činnosť?

Naše Poľovnícke združenie mám 30 členov a som jeho súčasťou 10 rokov. Revír má niečo málo cez 3000 ha. Hlavnou zverou je jelenia zver, na starostlivosť ktorej sa koncentrujeme. Každoročne pripravujeme predpísané množstvo objemového krmiva, zabezpečujeme dužinaté krmivo a dopĺňame soliská. Veľmi zodpovedne sa pristupuje aj k starostlivosti o srnčiu zver, ktorá je vedľajším druhom zveri v našom revíri. Bežný poľovník v našom združení odpracuje ročne stovky hodín pri zabezpečovaní krmiva pre zver, oprave poľovníckych zariadení, výsadbe sadeníc stromov a prikrmovaní zveri. Lov zveri vnímame ako zadosťučinenie za takto investovaný čas.

Titulná fotografia: poľovník Radoslav Poprac. Foto: archív R. Popraca

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.