Obáva sa katastrofy, doma má núdzové zásoby na pol roka

Aj na Liptove žijú ľudia, ktorí sa tajne pripravujú na rozpad spoločnosti, záplavy alebo snehové kalamity. Jeden z nich nám priblížil svoj životný postoj.

„Hovorte mi Peter, aj tak vám nepoviem, ako sa volám,“ začína svoje rozprávanie štyridsiatnik z Ružomberka. „Možno ma budú mať čitatelia za paranoidného, čo sčasti aj som, no netúžim po tom, aby ma solidárna spoločnosť v kritickej situácii pripravila o dlhoročné zásoby a prerozdelila ich tým, ktorí žijú zo dňa na deň,“ zdôvodňuje, prečo chce zostať v anonymite.

Pojem prepping sa na Slovensku udomácňuje čoraz viac. Ide o prípravu na nebezpečné udalosti a prežitie v krízových situáciách, akými sú okrem vojnových konfliktov a vyčíňania prírodných živlov aj dlhodobé výpadky elektriny alebo šírenie nákazlivých chorôb. Prepperi sa zásobujú potravinami a liekmi, investujú do vysielačiek, generátorov či zbraní.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Obchody nie sú samozrejmosť

Peter býva v celkom obyčajnom rodinnom dome, ktorý nepôsobí stroho, ale ani prepychovo. „S manželkou sme zvolili nenápadný štýl, pretože na seba nechceme pútať pozornosť,“ vysvetľuje dlhoročný prepper a zálesák. Zjavom pripomína nenápadného stredoškolského učiteľa, ktorý žije pokojný malomeštiacky život.

Preppingu sa venuje už desiatky rokov. „Rodičia mali veľkú záhradu, chovali sme ovce, zajace, sliepky, neskôr si otec zaobstaral včelíny. Mali sme dva ovocné sady, aj roľu a pivnicu plnú vlastných zásob. Naši si deň bez roboty nedokázali ani predstaviť. Ako chalana ma tým vytáčali, ale postupom času som si uvedomil, že to má niečo do seba,“ rozpráva, čo ho primälo k túžbe po väčšej nezávislosti.

Tomu, ako sa o seba postarať, ho priučila aj základná vojenská služba. „Som rád, že som si niečo také vyskúšal,“ hodnotí skúsenosť z mladosti.

Keď začal lepšie sledovať spoločenskú situáciu, uvedomil si, že v kritických situáciách sa musí spoľahnúť sám na seba. Polícii nedôveruje, vníma ju ako nástroj, cez ktorý sa mocenské štruktúry snažia presadzovať svoje záujmy. Neverí ani tomu, že Slovensko má bojaschopnú armádu.

„Väčšinu policajtov a vojakov tvoria obyčajní muži, ktorí majú svoje rodiny. Ak by došlo k spoločenskému konfliktu, pravdepodobne by mnohí z nich radšej zostali doma, ako by mali hájiť pokrivené záujmy svojich nadriadených,“ domnieva sa Peter.

Na otázku, na čo sa vlastne pripravuje, odpovedá zoširoka. „Na bežné veci ako sú výpadky elektriny či snehové kalamity. Ale čoraz viac sa zamýšľam aj nad tým, čo robiť v prípade totálneho zlyhania spoločnosti. Krátkodobým riešením sú rezervné potraviny. Z dlhodobejšieho hľadiska je to pestovanie plodín a chov zvierat, ktoré sú nenáročné na stravu a rýchlo sa rozmnožujú.“

Peter má doma zásoby, ktoré by jemu a celej rodine vystačili na najmenej polroka. Tvoria ich bežne dostupné trvanlivé výrobky – sušené mlieko, ovocie, strukoviny, ryža, múka, konzervy, zaváraniny či sladkosti. O spotrebu a následnú výmenu tých, ktorým sa blíži koniec záručnej doby sa stará manželka. V zásobe majú aj desiatky litrov konzervovanej pitnej vody.

„Zvykli sme si na otvorené obchody a málokedy nám napadne, že ich kedykoľvek môžu aj zavrieť,“ reaguje na otázku, či ich potravinová výbava nie je pritiahnutá za vlasy. „Dokonca som raz v rozhlase zachytil reláciu, kde samozvané odborníčky z Bratislavy hovorili o tom, ako môžu ľudia šetriť tým, že majú v domácnosti len potraviny, ktoré momentálne potrebujú. Vraj sa dá do obchodu zájsť každý deň,“ krúti nechápavo hlavou.

S módou, bez rozumu

V menších obciach prepping funguje ako celkom praktická záležitosť. Čoraz viac ľudí si ho však vysvetľuje len ako módny trend, čo využívajú predajcovia rôznych nezmyselných pomôcok ako je napríklad drevo na založenie ohňa v lese.

„Mnohí nadšenci sa bez rozmyslu ulakomia na celkom obyčajné potraviny, ktoré stonásobne predraží obal s názvom Zombie apokalypsa,“ uvádza Peter.

Popri strave však podľa neho netreba zabúdať ani na technické záležitosti. Elektrický prúd možno vyrobiť z kolektorov. Samozrejme, spotreba by sa obmedzila na svietenie a napájanie bezpečnostných systémov, prípadne amatérskych vysielačiek, keďže v stave absolútneho kolapsu padne aj počítačová sieť.

Dôležitou súčasťou našich životov sú aj dopravné prostriedky. „Ako alternatívny pohon by sa dal použiť drevoplyn tak, ako to fungovalo počas druhej svetovej vojny. Keďže sa počet áut pri sociálnych katastrofách výrazne zredukuje, človek s funkčným autom by sa stal nápadným. Tí, ktorí budú mať možnosť, sa pravdepodobne vrátia ku koňom,“ myslí si Peter.

Nech sú však prepperi akokoľvek dobre pripravení, mnohí z nich si uvedomujú, že väčšiu šancu na prežitie majú vtedy, keď sa spájajú do komunít. Liptov je pre nich ideálnym miestom. Peter si dokonca myslí, že väčšina obyvateľstva miest by sa v neľahkých časoch presídlila práve do nášho regiónu.

„V porovnaní s Bratislavou a inými prosperujúcejšími oblasťami je tu menšia koncentrácia ľudí. Vidiečania sa o seba vedia postarať aj sami, k pohromám môže dôjsť práve vo väčších mestách,“ dopĺňa.

„Učia nás, že o našu bezpečnosť by sa mala starať polícia,“ vracia sa k počiatočnému negativizmu. „V minulosti to však v kritických situáciách zneužívali tí najsebeckejší ľudia. Aj keď obyvateľstvo fyzicky nebránili, nárokovali si na jeho majetok. Toto nie sú vymyslené fantazmagórie pomýleného človeka, ale opis reality počas vojny na Balkáne, kde polícia kradla prostriedky starcom, ženám, aj deťom. Po týchto skúsenostiach sa vám nikto, kto má zásoby nepochváli s tým, kde ich uskladňuje,“ uzatvára zanietený prepper.

Foto – autorka

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.