Dvadsaťročný futbalista z Ludrovej pôsobil pod Čebraťom takmer dvanásť sezón. Prešiel ružomberskými mládežníckymi kategóriami a za A-tím MFK Ružomberok odohral 39 zápasov, pričom v nich strelil tri góly. Rozprávali sme sa s Matúšom Kmeťom po jeho prestupe do AS Trenčín.
V rozhovore sa dozviete:
- kde Matúš Kmeť futbalovo začínal,
- aký bol jeho prechod mládežou MFK Ružomberok,
- čo si myslí o ružomberskom klube i fanúšikoch,
- čo pre neho znamená pôsobenie v reprezentácii,
- čo hovorí na trénera Jána Haspru,
- a ako si predstavuje jeho futbalovú budúcnosť.
Na portáli Futbalnet svieti pri vašom mene prvotný klub OŠK Ludrová. Ako si spomínate na vaše futbalové začiatky?
Spomienky na svoje detské časy mam výborné. Prvé zápasy som odohral za Liptovsku Štiavnicu v Kormanovom pohári. To som ešte nebol registrovaný. Neskôr sme sa presťahovali do Ludrovej, kde som hrával vo svojich začiatkoch, a mám na to výborné spomienky. Hrával som so staršími chlapcami a to mi veľmi pomohlo.
Kto vás k futbalu dotiahol?
Ako väčšinu chlapcov ma ku futbalu pritiahol môj otec, ktorý sa celý život okolo neho motal. Keď som začínal, bol vtedy trénerom v Ludrovej.
Neskôr ste začali hrávať za mládežnícke tímy MFK Ružomberok. Čo vám z tohto obdobia utkvelo v pamäti?
Začiatky v ružomberskej prípravke boli hlavne o turnajoch. Vyhrali sme nejaké turnaje v Česku alebo Poľsku, a na to rád spomínam. Postupne to šlo cez mladších žiakov k starším. Vtedy to bolo všetko len o zábave. Bral som to len ako nejaký koníček.
Nakoniec ste prešli všetkými žiackými a dorasteneckými kategóriami a začali ste hrávať za ružomberský B-tím. Pomoholo vám Béčko dostať sa do seniorského futbalu?
Už ako 16-ročný som sa dostal do kabíny Áčka. Takže celé moje dorastenecke pôsobenie bolo o tom, že som celý týždeň trénoval s Áčkom a zápas som hral za sedemnástku a neskôr devätnástku (U17 a U19, pozn. redakcie). Ako 18-ročný som si pripísal prvých 15 štartov v lige. Potom ma ale pribrzdila operácia a menšie maródovanie, a tak som sa dostával späť pomocou Béčka. Určite mi to veľmi pomohlo, pretože som mal zápasy na kvalitnej úrovni a mohol som sa dostávať späť.
Aké ste mali pocity pri vašom debute za Áčko?
Prvýkrát som bol na lavičke Áčka v šesnástich proti Trenčínu. Vtedy mi ale štart ušiel o jednu minútu. Bol som pripravený na taktické striedanie, ale rozhodca odpískal koniec ešte pred mojim striedaním. Potom som nebýval na lavičke, až neskôr v osemnástich proti Žiline na domácom ihrisku som vybehol na posledných desať minút zápasu. Bolo to niečo špeciálne, predsa len, prvý štart je prvý štart… Náramne som si to užil.
Predpokladám, že zatiaľ vašim najdôležitejším zápasom v ružomberskom drese bolo finále Slovenského pohára. Ružomberok cez leto vo finále podľahol bratislavskému Slovanu 0:1. Ako si na tento duel spomínate?
Vo finále pohára som tiež nabehol z lavičky, a bolo to úžasné. Škoda, že sme sa ale netešili z víťazstva, bolo by to o niečo krajšie.
Ako vnímate ružomberský klub MFK?
Ružomberský klub som vždy vnímal ako svoj domov.
Akí sú jeho fanúšikovia?
Fanúšikovia sú výborní. Concordia robí čo môže aj v týchto ťažkých časoch, aby mohla podporiť svoje mužstvo, a to je obdivuhodné.
Za MFK Ružomberok ste odohrali 39 zápasov. Strelili ste tri góly. Dokonca váš prvý presný zásah vo Fortuna lige bojoval v ankete gól mesiaca marec 2020. Ktorý gól za Ružomberok vo vás zanechal najväčšiu emóciu?
Tých gólov som v prvom tíme nedal veľa, takže každý vo mne vyvoláva obrovskú emóciu a každý si veľmi dobre pamätám. Najviac asi vo mne rezonuje ten premiérový, pretože sa nakoniec ukázal aj ako veľmi dôležitý.
Zároveň od svojich šestnástich nastupujete v slovenských mládežníckych kategóriách reprezentácie? Čo to pre vás znamená?
Reprezentovať svoju krajinu by chcel vždy každý futbalista. Je to niečo výnimočné nosiť dvojkríž na hrudi. Každý jeden zápas za národný tím, každú jednu minútu som si vždy užil. Dúfam, že si ešte pripíšem veľa repre-štartov.
Aké máte spomienky na reprezentačné zápasy, sú ťažšie ako zápasy vo Fortuna lige?
Ťažko povedať. Na reprezentačnej úrovni som bol hlavne v dorasteneckých kategóriách a je to ťažké porovnávať. Hráči na repre mali možno väčší potenciál, ale ešte nie na takej úrovni mužského futbalu. Fortuna liga nie je zla súťaž a najmä pre mladých hráčov je výborná. No a v dvadsaťjednotke som zatiaľ veľa štartov nepripísal takže je mi to ťažko porovnávať.
Po dvanástich rokoch, čo ste obliekali dresy od najmenších po najväčšie, ste prestúpili do Trenčína. Ako prebiehal prestup a čo mu predchádzalo? Vraj ste sa nezhodli s vedením ružomberského klubu.
Áno, nedohodli sme sa s vedením. Rokovania neprebiehali podľa mojich predstáv a časom som bol čoraz viac presvedčený o tom, že to takto nepôjde. Mne je to veľmi ľúto, ale inú možnosť, ako si nájsť nový klub, som nemal.
Ružomberský tréner Ján Haspra sa na vašu adresu vyjadril, že je to tragédia a mrzí ho, že odchádzate. Ako by ste zhodnotili váš vzájomný vzťah s trénerom Hasprom?
Tréner Haspra ma začal trénovať už v U19 a naša spolupráca trvala štyri roky. Vždy sme mali dobrý vzťah, za ktorý som nesmierne vďačný. Je to človek, s ktorým viete mať výborný ľudský vzťah, ale zároveň máte k nemu obrovský rešpekt. Spoločne sme toho veľa prežili a ja som veľmi vďačný za celú našu spoluprácu.
Čo vám bude z Ružomberka najviac chýbať?
Kabína. Partia tu bola výborná.
S trenčianskym tímom ste podpísali trojročný kontrakt. Čo od prestupu do Trenčína očakávate a aké máte ďalšie ciele?
Rád by som sa jedného dňa posunul do zahraničia, a myslím si, že klub ako Trenčín, by mi v tom mohol veľmi pomôcť. Samozrejme, všetko záleží odo mňa, ako budem pracovať, napredovať a vyzerať na ihrisku. Chcel by som ešte odohrať veľa zápasov vo Fortuna lige, a potom okúsiť aj to zahraničie.
Kto je vaším vzorom a prečo?
Mojim vzorom bol vždy Cristiano Ronaldo, pre jeho pracovitosť a strieľanie gólov, a od malička som miloval pozerať sa na Stevena Gerrarda. Hráč, ktorý vždy na ihrisku nechal všetko, a dokázal svojimi výkonmi vyburcovať tím, aby hráči hrali lepšie.
Titulná fotografia – Matúš Kmeť v ružomberskom drese. Foto – Rudo Maškurica
