Politológ: Javorka a Kolár pred spoločným víťazstvom uprednostnili spoločnú prehru

Ján Bednárik svojou kandidatúrou dopomohol k víťazstvu Igora Čombora, tvrdí vo veľkej povolebnej analýze politológ a Ružomberčan Tomáš Jacko. 

Ako čítate volebné výsledky a opätovné víťazstvo doterajšieho primátora?

Igor Čombor je výrazná osobnosť, to musí uznať aj početný zástup jeho kritikov. Aj kvôli tomu nedopadol tak, ako niekdajší primátor Ján Pavlík, ktorý v primátorských voľbách pred štyrmi rokmi stratil 4 500 hlasov. Čombor stratil len necelých 1 400 hlasov v konkurencii troch kvalitných protikandidátov.

Na druhej strane je zjavné, že takmer 70 percent voličov si neprialo, aby Čombor pokračoval v primátorskej funkcii a hlasovali za jeho protikandidátov. Jeho mandát je tak výrazne slabší ako pred štyrmi rokmi a bude mať čo robiť, aby týchto ľudí svojou prácou presvedčil.

Pred voľbami sme v redakcii pripravili odpočet primátorových výsledkov a dospeli sme k tomu, že zo svojich sľubov splnil len máločo. Tretina voličov si to však zjavne vyhodnotila ináč. Čím si ich Čombor získal? Jeho protikandidáti hovorili o populistických sľuboch, masívnej kampani, ale aj o antikampani vedenej proti nim.

Primátor sa snažil upriamiť pozornosť na to, že počas uplynulých štyroch rokov sa v meste preinvestovalo viac ako 13 miliónov eur. Z veľkej časti to však boli štandardné rozpočtové investície, ktoré mali podporu poslaneckého zboru. Išlo teda o kolektívnu prácu. Aj keď, samozrejme, primátor to môže prezentovať ako výsledok najmä svojho úsilia.

Nemyslím si, že by predvolebná kampaň získala Igorovi Čomborovi nových voličov. Snažil sa ňou mobilizovať predovšetkým svojich stabilných podporovateľov. Pokles voličských hlasov však ukazuje, že sa mu to podarilo len sčasti.

Domnievam sa, že mnohých presvedčilo jeho otvorené priznanie, že sa pred štyrmi rokmi prepočítal, keď vyhlásil, že mu na dosiahnutie presvedčivých výsledkov postačí jedno volebné obdobie. Ľudia, ktorí majú stále pred očami jeho úspešné vedenie vojenskej nemocnice, si povedali, že mu treba dať ešte štyri roky, aby dotiahol veci, ktoré sľúbil.

A čo diskreditačná kampaň, na ktorú poukazoval najsilnejší Čomborov vyzývateľ Karol Javorka?

Nemyslím si, že by zohrala rozhodujúcu rolu. Ak aj Javorkovi zobrala nejaké hlasy, určite sa nepreliali ku Čomborovi, ale získali ich Kolár s Bednárikom.

Nemohli práve tieto hlasy pripraviť Javorku o lepší výsledok?

Podľa mňa tých hlasov nebolo až toľko, žeby vďaka nim Javorka predbehol Čombora. Na antikampani ma zaujala skôr iná vec.

Aká?

Keď advokát Martin Alušic na Klačne rozdistribuoval letáky spochybňujúce osobu poslaneckého kandidáta Patrika Luptáka, ten sa voči zverejneným informáciám dostatočným spôsobom nevyhranil, nezverejnil žiadne protiargumenty. Aspoň ja som nič nezachytil. Neurobil tak ani Karol Javorka, ktorého Lupták v primátorských voľbách verejne podporoval. Časť voličov mohla táto rozpačitá reakcia zneistiť.

Každý kandidát by mal pred voľbami podstúpiť akúsi ego sprchu, prejsť si veci, ktoré by naňho mohli iní vytiahnuť, či už sú pravdivé alebo nie, a vopred sa na to pripraviť.

Javorka, Kolár, aj Bednárik deklarovali, že sú s doterajším vedením mesta nespokojní a preto ho chcú vymeniť. Z týchto troch sa však len Karol Javorka odhodlal k ráznemu vyhraneniu sa voči doterajšiemu primátorovi. Prečo?

Bednárik bol predsedom a Kolár členom poslaneckého klubu KDH, ktorý bol uplynulé štyri roky koaličným partnerom Igora Čombora. Ak by sa obaja pustili do jeho tvrdej kritiky, pôsobilo by to nedôveryhodne, išli by sami proti sebe.

Javorka si kritiku dovoliť mohol, pretože pol roka po predchádzajúcich voľbách vystúpil z Klubu primátora a odvtedy bol v jasnej opozícii. Aj preto si myslím, že v kampani sa mal Javorka voči Čomborovi vymedziť ešte viac. Jeho voliči to chceli a bol to spôsob, ako si pritiahnuť aj časť Kolárových a Bednárikových podporovateľov. Verejná diskusia, ktorú ste zorganizovali s Mestskou televíziou Ružomberok, bola na to ideálnym priestorom. Nevyužil ho dostatočne a časť voličov si mohla povedať, že ako chce manažovať mesto, keď ani nevie presne a jasne pomenovať, čo vlastne Čombor robí zle.

Ako hodnotíte predvolebné počínanie Róberta Kolára?

Jeho kampaň bola postavená na hľadaní konsenzu, jednoty a spolupráce. Na veľkú časť voličov to skutočne zabralo. Na to, že na jar ho poznal len málokto, dosiahol úžasný výsledok. Ale v rámci akejsi strednej cesty medzi Čomborom a Javorkom, ktorú sa snažil raziť, nebol priestor na väčší volebný zisk. Asi to vedel aj sám, keďže sa o nič prekvapivé nepokúsil.

Ako to myslíte?

Jeho kampaň bola stále o tom istom. Keď videl, že za Čomborom a Javorkom zaostáva, mal sa dva-tri týždne pred voľbami pokúsiť o nejaký prekvapivý krok, vniesť do svojej kampane nejaký nečakaný moment alebo aspoň zmeniť rétoriku. Nič z toho však neurobil.

Keď som vravel, že Javorka mal v primátorskej diskusii ostrejšie vystúpiť proti Čomborovi, tak rovnako platí, že toto ostro sledované podujatie mali lepšie využiť aj Kolár s Bednárikom. Mali ľuďom dokázať, že naozaj sú primátorským materiálom. Ani jeden z nich nevyužil túto príležitosť, neponúkli nič navyše.

Róbert Kolár počas predvolebnej kampane oznámil, že na rozdiel od Javorku a Bednárika sa nebude uchádzať o poslanecký mandát, len o primátorský. Argumentoval tým, že si nechce nechávať otvorené zadné vrátka, že chce byť len primátor, lebo iba tak má šancu niečo zmeniť. Ocenili voliči tento jeho ťah?

Nebolo to dobré rozhodnutie. Predpokladám, že išlo o marketingový ťah, ktorý ale voličom nedostatočne odkomunikoval, takže mnohí ho nepochopili. Nebolo im jasné, prečo na jednej strane hovorí, že chce mestu pomôcť, a na druhej strane sa vzdáva možnosti robiť tak v budúcnosti aspoň ako poslanec, ak mu nevyjde snaha stať sa primátorom. Týmto rozhodnutím si v komunálnej politike zabuchol dvere minimálne na štyri roky.

Pozrime sa ešte na Jána Bednárika.

Z prieskumov a atmosféry v meste mu muselo byť jasné, že nemá šancu zvíťaziť. Väčšina z dvetisíc hlasov, ktoré získal, mohla pripadnúť Javorkovi alebo Kolárovi. Jeden z nich by tak s najväčšou pravdepodobnosťou dokázal Čombora poraziť. Bednárik tak šanci na zmenu, o ktorej hovoril, urobil medvediu službu a dopomohol k víťazstvu doterajšieho primátora.

Politológ Tomáš Jacko

KDH bude mať v novozloženom zastupiteľstve len šesť poslancov. Doteraz mali siedmich, predtým deviatich. Kde vidíte príčiny ich prepadu?

Sčasti to odráža prepad KDH na celonárodnej úrovni. Strane neprospieva ani to, že časť regionálnych štruktúr, vrátane ružomberských, sa správa, akoby na čele hnutia boli stále Hrušovský alebo Figeľ, a nie Alojz Hlina.

Čo tým chcete povedať?

Kým bývalí predsedovia KDH razili politiku pragmatických dohôd, Hlina požaduje jasnejšiu a čitateľnejšiu politiku. Kým súčasný predseda KDH vylučuje spoluprácu so Smerom, ružomberské KDH bolo doteraz v zastupiteľstve so Smerom v koalícii podporujúcej Igora Čombora. Kým Hlina ružomberské KDH žiadal o podporu Karola Javorku, oni si proti jeho vôli presadili vlastného kandidáta. Na to, prečo je to tak, sa treba pýtať pána Bednárika.

Aj keby Ján Bednárik nekandidoval, stále by to bolo o tom, že proti Čomborovi by stáli dvaja pomerne silní vyzývatelia, ktorí by si vzájomne ujedali voličské hlasy.

Javorka aj Kolár vystupovali ako silné osobnosti presvedčené o svojom úspechu, čoho dôsledkom bolo, že ani jeden z nich nevedel obetovať svoje ambície. Pre mňa je nepochopiteľné, že pred spoločným víťazstvom vo voľbách uprednostnili spoločnú prehru. Keby sa dohodli, tak Kolár mohol byť dnes primátorom a Javorka jeho prvým zástupcom. Alebo Javorka mohol byť dnes primátorom a Kolár jeho prednostom. Otázka je, či by to zniesli ich egá.

Prejdime od primátorských ku poslaneckým voľbám. Máme tu niekoľko zaujímavých víťazov a porazených. Čo vravíte na masívny úspech Ľubomíra Kubáňa na Klačne. Získal takmer 1 300 hlasov, po tretíkrát zaznamenal nárast voličskej podpory, po tretíkrát sa stal najpopulárnejším poslancom v meste. Neposúvajú ho ľudia ku kandidatúre na primátora?

Kubáň získal v jednom volebnom obvode len o približne sedemsto hlasov menej ako primátorsky kandidát Bednárik v celom meste. Zároveň v poslaneckých voľbách na Klačne získal Kubáň o päťsto hlasov viac ako Bednárik. Je zjavné, že Kubáň by bol už v týchto voľbách zaujímavým primátorským kandidátom, ktorý by mal oveľa väčšiu šancu poraziť Čombora, ako tí, ktorí proti nemu kandidovali.

Medzi porazenými sa po komunálnych voľbách nečakane ocitol bývalý primátor a doterajší viceprimátor Michal Slašťan, ktorý sa po štyroch volebných obdobiach nedostal do zastupiteľstva.

Slašťan je silnou a známou osobnosťou, ale reprezentuje to staré KDH, ktoré je na ústupe. Neprešiel síce len o pár hlasov, ale neprešiel. Otázka znie, či na rozdiel od svojich súperov v obvode nepodcenil predvolebnú kampaň a nečakal, že bude zvolený akosi automaticky.

Primátor v povolebnej reakcii pre Ružomberský magazín vyjadril spokojnosť s personálnou obmenou mestského zastupiteľstva. Podľa našich informácií by ho mala podporovať minimálne desiatka poslancov, ktorí kandidovali ako nezávislí alebo za stranu Smer. Jazýčkom na váhach tak bude opäť KDH.

Nateraz je ťažké povedať, ako sa to celé utrasie, ale je nepochybné, že Čombor sa bude uchádzať o spoluprácu s KDH, vďaka čomu by si v zastupiteľstve zaistil väčšinu hlasov. Uplynulé štyri roky však ukázali, že spolupráca medzi primátorom a KDH nefungovala bezproblémovo, uvidíme, ako to bude teraz.

Čombor už pred voľbami priznal, že spolupráca so zastupiteľstvom nebola ideálna, pričom sám sebe kládol za vinu, že s poslancami nedostatočne komunikoval.

Igor Čombor prežil podstatnú časť svojho života v inom režime, pracoval v armáde, viedol vojenskú nemocnicu. Istá autoritatívnosť je v ňom zakorenená. Ale aj preto ho niektorí ľudia volili. Čakajú, že zamedzí hádkam, zavelí, rozhodne a dosiahne výsledky. Lenže mesto sa nedá riadiť ako nemocnica alebo armáda. Nádej je v tom, že naozaj si priznal niektoré chyby a teraz má šancu budovať vzťahy iným spôsobom.

Asi je potrebné nájsť nejakú zlatú strednú cestu medzi autoritatívnym rozhodovaním a nekonečnými, nikam nevedúcimi diskusiami.

Presne tak. Ak by sa Čomborovi podarilo splniť aspoň časť z jeho sľubov, tak by to bolo dobré pre všetkých – pre celé mesto. A k tomu potrebuje podporu zastupiteľstva. Na druhej strane, z mestských poslancov by sa nemali stať hlasovacie stroje, ktoré na povel schvália všetko, čo bude primátor požadovať. Potrebná je zdravá, vyvážená a konštruktívna diskusia, ale nemožno ostať len pri nej, ale od slov treba prejsť aj k činom.

Jednoducho, volebné programy primátorských kandidátov sa v mnohom prekrývali. Je zjavné, že všetci chcú to isté, ide len o spôsob, ako to dosiahnuť.

 

Kto je Tomáš Jacko

Narodil sa v Ružomberku, vyštudoval politológiu a medzinárodné vzťahy na University of Manchester a získal doktorát z verejnej politiky na Univerzite Komenského v Bratislave. V minulosti pracoval v Transparency International Slovensko. V súčasnosti pôsobí na Katedre verejnej správy a regionálneho rozvoja Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zaoberá sa verejnou správou a politickým myslením, riadením a rozhodovaním.

Titulná fotografia – Tomáš Jacko. Foto – autor

Róbert Kolár je spolumajiteľom spoločnosti R PRESS, s.r.o., ktorá je vydavateľom Ružomberského magazínu.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.