Populizmus zadarmo

Dvadsiaty deviaty február budúceho roku by mal byť prelomový a vraj po 30-tich rokoch by mala nastať zmena režimu. Ktosi na nemejstrímových sociálnych sieťach (ak použijeme takýto „poslovenčený“ výraz) vyslovil názor, že aj zmena spoločenského zriadenia.

Nepísalo sa tam o zmene vlastníctva výrobných a akýchkoľvek iných prostriedkov, ale predsa v spoločnosti s rôznymi nedostatkami v ktorej žijeme už tridsať rokov, by to  len tak akéhosi pisateľa nenapadlo. Stačí len sudcovská liknavosť či tzv. procesné pochybenie a dlhodobejšie nekonanie orgánov činných v trestnom konaní; odkladanie času na dobudovanie diaľnic; súčasné (zápecnícky) deklarované päťdesiatdňové volebné moratórium; skrytá kamera bývalého gen. prokurátora v debate s bývalým ministrom financií a hocičo iné. Iní sa zase nechali počuť a v mejnstríme napísali, že nikdy sme sa tak na Slovensku dobre nemali ako teraz. A je teda už len na vás, ako tieto vety posúdite vy sami.

Aj keď stratifikácii nemocníc či zdravotníctva súčasná vláda (dočasne ?) odzvonila, rovnako ako parlament londýnskemu zlatu z vorkšopu R. Fica, všetkým je jasné, že sa začína zvolebnievať. No finančne podvyživenejšie VÚCky, mestá a dediny v nich pre boom sociálnych balíčkov, vlakov a obedov zadarmo už zaznamenali vo svojich intravilánoch prvé bilbordy „vožďov“ svojich politických strán a hnutí s príslušnými citátmi.

Pozícia opozície bola v posledných debatách na TA3 V politike dosť zaujímavá. Pravdepodobne už nebude platiť ani Sulíkovo zrušenie vlakov zadarmo. Beblavý s Kollárom už povedali, že ich nezrušia. Naopak vyslovili sa za sociálny štát a ten vraj bude lepšie fungovať než ten dnešný, keď sa oni dostanú ku kormidlu. Sociálny Smer s konštatovaním jeho vodcu „no nech ich zrušia vlaky zadarmo, no nech zdemontujú sociálny štát a potom ich ľudia nezvolia“ – sa teda báť nemusí.

HZDS s Mečiarom kedysi predávalo podniky a inštitúcie za jednu slovenskú korunu netušiac, že na jedno euro ich bude treba raz vyzbierať 30,126. Ešte že nie zadarmo ako prvých 15 sociálnych balíčkov z rokov 2015, končiacich neskôr ako vlaky a posledne obedy zadarmo.   

Bolo to strašne dávno a dávno už aj kozmickým prachom zabudnutá jedna veľká slovenská mediálna udalosť spred 21 rokov, keď na nedobudovanú diaľnicu (čiastočne v niektorých úsekoch len s jednou jazdnou polovicou) niekde pri Dolnej Strede bola z HZDS pozvaná na prestrihnutie pásky topmodelka Claudia Schifferová. Na rukách ju nosil predseda vlády, no ani to pozvanie a nosenie na rukách nebolo zadarmo a niečo nás to ako daňových poplatníkov stálo.

V skutku ale nič nie je zadarmo. Aj dvojdecový pohár vody či ďalších takých desať, ktoré vám dajú v hostinci, či niekde v bratislavskom pube zadarmo, im neskôr vodárne zaúčtujú do konečnej spotreby v metroch kubických a pripoja k nim vodné a stočné.

Predvolebný či povolebný populizmus deklarujúci subjekt veľa nestojí a občas sa zdá, že  je skutočne zadarmo. Len v komunizme malo byť všetkého dostatok a mnoho vecí zadarmo. V jeho gruzínskom čajovom odvare reálneho socializmu sme za vlaky všetci platili a snáď boli len nejaké zľavy a tzv. režijky pre tých, ktorí mali svojich príbuzných v modrých uniformách.

Myslím si, že nie je etické a slušné voči železničiarom a ŽSR cestovať už šiesty rok po Slovensku zadarmo. Aj dôchodca (keď už má byť aj podľa Beblavého a Kollára cestovanie vlakom naďalej predvolebne populisticky zadarmo) by mohol napríklad za 100 km jazdy zaplatiť 1 euro. Určite by neschudobnel, keď z Ružomberka do Bratislavy by zaplatil 2,60, do Spišskej Novej Vsi 1,10 do Žiliny 0,65 alebo do Lipt. Mikuláša 0,30 eura. (Nedávno som počul, že niektorí tunajší dôchodcovia cestujú do Žiliny vlakom zadarmo na kávičku. Nevedno či je lepšia a lacnejšia než tá ružomberská, ale proti gustu žiadny dišputát).

Za štyri jazdy do Bratislavy za rok tam a späť by sa na chudobné ŽSR tak dačo vyzbieralo a bolo by napríklad na novú záchodovú dosku či na okenné záclony. Neskôr na zničené a vylogané podvaly, výhybky, odraté koľajnice a o 20 cm zvýšené nástupištia pre menej pohyblivých a inak znevýhodnených občanov. Jednoduchá matematika, digitálne pokladne, trať do určených staníc prepočítaná na kilometre a vydaný lístok so špeciálnym papierom s čiarkovým kódom, ktorý však niečo stojí. A aj plat pokladníčky, ktorá vám vlakový spoj na počítači vyhľadá, lístok vytlačí a podá cez okienko. 

Totiž ani to Smerácke zadarmo nebolo niekedy zadarmo. Miestenka stojí 1 euro, tú nakoniec dostať nemusíte, ak sa dostatočne časovo a spiatočným lístkom nepoistíte. Ak ostanete niekde dlhšie a svoj predpísaný spoj nestihnete, potom to už zadarmo nemáte. Ak ste niekde blízko, a chcete rýchle domov, zostane vám šanca už len na osobák. 

Na Slovensku je všetko možné. Kedysi v roku 1977 v čase tvrdej husákovej a biľakovej normalizácie by nikto neveril, že o 12 rokov bude možné uvidieť katolícku omšu v priamom televíznom prenose.  A neuveril by ani tomu, že Figeľovmu KDH bude chýbať v roku 2016 šesť stotín percenta nato, aby sa dostalo do parlamentu. 

Po štyroch rokoch je tu Harabínova Vlasť s ružomberskou päťkou na kandidátke strany so súčasným primátorom Igorom Čomborom. Všetko je možné a Vlastenci môžu byť v priestupnom roku úspešní ráno 1. marca i s výsledkom 5,01. Kto by to pred rokom povedal, že na Slovensku vznikne takáto politická strana, ktorej vožď Štefan v tohtoročných prezidentských voľbách vyhlásil, že voľbu prezidenta vyhral on.

No a pred rokom sa v meste Otca národa už na bilbordoch a predvolebných letákoch v komunálkach 2018 začalo prvorodičkám a dôchodcom  blýskať na lepšie časy. Aspoň tak to v podobe sľúbených benefitov a zliav za odvoz komunálneho odpadu, či zrušenia platieb za psov z tmavého a do poštových schránok distribuovaného modrého letáka Igora Čombora popísaného bielymi literami vyzeralo. 

Ktovie aká bola skutočnosť v súlade so sľubovaným odkazom na plagáte, nehľadiac na súčasnosť, kedy generálmajor vo výslužbe bude mať opäť možnosť aspoň udržať a sľúbiť dôchodcom poplatky za komunálny odpad v intenciách roku 2019. O tých sa už inde hovorí, keď vraj v Ružomberku to má byť o 6 eur viac per capita za dané platobné obdobie počínajúc rokom 2020.

Akokoľvek ako podpriemerný dôchodca prijal by som aspoň raz do roka bešeňovskú dvojhodinovku za 1 euro. Vyhriať si kríže v teplom bazéne s dopravou a úradne schváleným parkovaním na vlastné náklady. 

Zisk termálneho areálu by nebol ohrozený. Tmavú vodu by som si domov nezobral, opotrebovanosť náramku s čipom pre dvojnásobné otvorenie a uzamknutie skrine s odevom by bola zanedbateľná. Tri litre zohriatej vody zo sprchy na opláchnutie tela pri súčasných ružomberských panelákových 11-13 € za 1 m3 aj so započítaním  vodného a stočného by činili 0,08 eura.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.