Rok 2025 vyhlásili za Medzinárodný rok záchrany ľadovcov

Situácia so stavom vôd a ich hladín na vodných dielach rovnako ako ľadovcov v tomto roku hydrológov nijako neteší.

Stačí prísť k tým najbližším, ktoré sa stávajú fotografickými hitmi so súčasným naplnením pod 50 percentami bývalého štandardného vodného stavu. Tak málo vody už v nich  dávno nebolo ako v prvých dvoch mesiacoch tohto roku. V Liptovskej Mare si pamätajú na obdobné deficitné roky 2004 a 2006.  Kým minerálka v Ludrovej bežne natiekla do jeden a pol litrovej fľaše za 28 sekúnd, vo februári tohto roku jej to trvá 39 sekúnd.

Pokiaľ ide o ľadovce, upozornil na to stredoázijský Tadžikistan. V jeho webovom denníku Fergana agency sa objavila správa, že na podnet Tadžikistanu vyhlasuje Organizácia spojených národov rok 2025 za rok záchrany ľadovcov. Je to aj v súlade s vtedajšou rezolúciou Valného zhromaždenia OSN, ktorú na zasadaní prijali už v roku 2022.

Topenie ľadovcov sa stáva svetovým problémom. Podľa decembrovej správy z roku 2024 z  tejto známej stredoázijskej  agentúry  Fergany agency,  je to už takmer 20-ročný problém. Otepľovanie planéty spôsobilo topenie ľadovcových stien v západnom Ťanšane, čo postihlo značne územie Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu a ochudobnilo ich o 27 percent objemu. Antarktída stráca priemerne 150 miliárd ton ľadu ročne spolu s Grónskom na úrovni 270 miliárd ton. Pre rok 2050 UNESCO odhaduje stratu 58 miliárd ton ľadu ročne, čo by odpovedalo ročnej spotrebe vody Francúzska a Španielska. V dôsledku toho by sa mohla hladina mora zvýšiť o 5 percent.

A ľadovce zohrávajú kľúčovú úlohu v zásobovaní vodou v poľnohospodárstve a hydroenergetike pre takmer 2 miliardy ľudí na planéte.  Tisícka zo 14-tisícov tadžických ľadovcov sa už roztopila. Ľadovce tejto krajiny zabezpečujú 60 percent vodných zdrojov stredoázijských štátov.

Preto sa práve v roku 2025 chystá v Tadžikistane uskutočnenie medzinárodnej konferencie, ktorá sa bude vážne venovať nastoleným otázkam významu ľadovcov a ich ochrane pre budúce generácie ľudí žijúcich na planéte.

Pre ďalšie tri teritóriá strednej Ázie okrem Tadžikistanu bude rok 2025 významnejším. V Uzbekistane vyhlásili rok 2025 za rok ochrany životného prostredia a zelenej ekonomiky. Kazachstan sa stane rokom pracovných profesií a Turkmenistan vyhlásil rok 2025 za Medzinárodný rok mieru a dôvery.

Prvá schôdza na najvyššej úrovni Európskej únie a Centrálnej Ázie v uzbeckom Samarkande sa uskutoční  3. a 4. apríla 2025

Ďalšou dôležitejšou udalosťou v strednej Ázii sa chystá byť uzbecký summit pod vedením prezidenta Uzbekistanu Šavchata Mirzjoeva zorganizovaný v historickom uzbeckom meste Samarkand.  Majú sa na ňom za EÚ zúčastniť predsedníčka  EK Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa. Centrálnu Áziu budú reprezentovať prezidenti Kazachstanu, Uzbekistanu, Kizgizska, Tadžikistanu a Turkménska.

Jasne to svojimi slovami  povedal Antonio Costa, že žijeme vo svete chaosu a štiepenia sa, kde jediným možným riešením podľa Európskej únie (EÚ) je možnosť upevňovania vzájomných partnerstiev. V mnohopolárnom svete je preto nutná dôležitá adresná a vzájomná súčinnosť.

Má ísť o prvé takéto stretnutie hláv štátov strednej Ázie s najvyššími predstaviteľmi súčasnej EÚ. Malo by sa na ňom hovoriť o väčšom prehĺbení vzťahov, keď EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom piatich stredoázijských republík, kde prichádza 40 percent investícií. Predmetom rozhovorov má byť doprava, ekonomika, bezpečnosť, vzájomné vzťahy,  energetika a strategické suroviny. K prvému stretnutiu na najvyššej úrovni malo dôjsť už v minulom roku, no to bolo odložené pre voľby do Európskeho parlamentu.

Foto – Marián Mydlo   

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.