Stojí už desaťročie, no dosiaľ nevyliečil ani jedného pacienta. Prečo projekt protónového terapeutického komplexu roky stagnuje a aké sú jeho vyhliadky? Prečo sa pri dušovaní nového termínu liečby len pochybovačne zdvihne obočie?
V areáli vojenskej nemocnice je to jedna z najpohľadnejších budov. „Protónový terapeutický komplex“, vyníma sa nápis osadený na trávniku. Jeho súčasťou je vychýrený prístroj, tzv. urýchľovač, ktorý umožňuje šetrnejšiu liečbu niektorých druhov rakoviny. Dokáže presne zacieliť nádor, bez toho, aby poškodil orgány v jeho okolí.
Kým k okolitým pavilónom prúdia pacienti, toto pracovisko navštevuje iba hŕstka zamestnancov. Jediní, ktorí sa presvedčili o tom, že unikátne zariadenie naozaj existuje, boli za uplynulé roky len novinári a štátni funkcionári. Naposledy zavítal do Ružomberka v máji nový štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis. Pozval ho riaditeľ centra Igor Čombor, aby mu odprezentoval súčasný stav aj vízie, ako dodnes nedokončený projekt pohnúť ďalej. S témou by sa však mala bližšie oboznámiť aj verejnosť. Do centra sa už investovali milióny eur, ďalšie peniaze doň prúdia na prevádzku. A onkologickí pacienti za nákladnou liečbou stále cestujú do zahraničia.
Desaťročie zápletiek
Za poslednú dekádu zažil protónový komplex niekoľko vládnych garnitúr. Prísľuby o dokončení centra ostávali rovnaké, menili sa len mená jednotlivých ministrov, ktorí ich vyslovovali.
S výstavbou protónového centra začala prvá Ficova vláda v roku 2008. O dva roky neskôr sa už veľkolepo strihala páska. Zariadenie spúšťali do skúšobnej prevádzky za účasti slovenských a ruských vládnych špičiek. Od počiatkov totiž išlo o slovensko-ruský projekt. Ruský partner dodal technológiu za 15 miliónov eur, slovenská strana pre ňu postavila 3,5 miliónovú budovu.
Titulky do novín sa núkali samé. Slovensko malo byť prvou krajinou v strednej Európe, ktorá bude poskytovať protónovú terapiu špičkovým prístrojom. V závere roka 2011 mali prísť prví pacienti. Ročne ich plánovali liečiť 400 až 500, z toho polovicu zahraničných. Ibaže nič z toho sa nekonalo.
Brzdu „protónovému rýchliku“ prvýkrát zatiahla vláda Ivety Radičovej, ktorá projekt pre finančnú krízu stopla. A ruský partner už nedodal zvyšnú, medicínsku časť prístroja, bez ktorej liečba nie je možná. Robotické rameno, miesto na uloženie pacienta aj cétečko na oskenovanie pacienta v sede. Zariadenie neliečilo, navyše sa dostalo „pod zámok“. V roku 2013 ho umiestnili na prízemie budovy, na dvere zavesili ceduľku „colný sklad“, kde s ním nik nesmel manipulovať. Rusi za dovezený urýchľovač totiž nezaplatili daň. Uvoľniť ho bolo možné až po úhrade 800-tisícového colného dlhu.
Druhá vláda Roberta Fica v spolupráci pokračovala. Projekt ale viazol na stále chýbajúcej medicínskej časti, ktorú malo dodať Rusko, no pre nedostatok financií tak nespravilo. Hovorilo sa aj o pomoci súkromných investorov, no ani z tej alternatívy sfunkčnenie centra nevzišlo.
Ďalší pokus dobudovať komplex nastal v roku 2014. Vtedajší minister školstva Peter Pellegrini vycúval z ruského partnerstva. Pôvodnú technológiu sa rozhodol vrátiť naspäť do Ruskej federácie a z eurofondov kúpiť novú, modernejšiu.
Nový urýchľovač sa ale štátu nepodarilo obstarať. Do vyhlásenej verejnej súťaže sa neprihlásil žiadny uchádzač. Oslovené boli medzinárodné firmy, medzi nimi aj spoločnosť pôvodného ruského partnera Vladimíra Balakina, ZaoProtom, no o zákazku nik neprejavil záujem. Šuškalo sa, že aj pre možnú časovú tieseň. Eurozdroje totiž museli byť vyčerpané do konca roka 2015, inak by prepadli.
A keďže prístroj nemal kto dodať, projekt opäť zastavili. Starý urýchľovač bol medzitým stále v colnom sklade, pripravený na vrátanie. Rusko si ho ani po výzve nevyzdvihlo. Dôvodom boli podľa ministerstva školstva náklady, ktoré ruskej strane vzniknú pri odvoze technológie z Ružomberka.
Do tretice všetko dobré?
Ruský „uväznený“ stroj mohli v roku 2017 poutierať od prachu a opäť zmontovať. Slovensko obnovilo spoluprácu s niekdajšími ruskými partnermi. Centrum vedecko technických informácií (CVTI), ktoré patrí pod rezort školstva, podpísalo zmluvu s firmou ZaoProtom o založení spoločného výskumno-vývojového pracoviska v oblasti protónovej terapie.
V zmluve sa dohodli, že po kompletnej certifikácii pracoviska na terapeutické účely založia spoločný podnik. Ruská strana bude vlastniť polovicu, na základe svojho vkladu do projektu – protónového urýchľovača. Toho, ktorý ležal v sklade. Dodať tiež má chýbajúce medicínske zariadenie. Slováci sa zaviazali zabezpečiť odborný personál, financie na certifikáciu prístroja či výdavky spojené s prevádzkou centra. Tie ročne vychádzajú 74-tisíc eur, z toho polovica ide na pracovníkov.
Na chodbách ale nestretnete desiatky bielych plášťov ani sympatickú slečnu na recepcii. Zazrieť by ste však mohli primátorovho šoféra Jozefa Špidusa. Pôsobí ako správca Protónového centra a je jedným z dokopy šiestich pracovníkov komplexu.
„V Protónovom centre momentálne pracuje jeden technicko-hospodársky pracovník na plný úväzok a jeden fyzik na polovičný úväzok. Ďalší štyria pracovníci – 2 odborní, 1 prevádzkový, 1 upratovanie – sú zamestnaní formou dohody o pracovnej činnosti,“ potvrdila počet zamestnancov Eva Vašková z komunikačného oddelenia CVTI. K trochu ruchu v budove prispievajú členovia Slovenskej akadémie vied so svojimi projektmi.
Správca centra má zároveň pridelené služobné vozidlo. „Slúži pre potreby v súvislosti so zabezpečením prevádzky pracoviska a riešením organizačno-pracovných záležitostí, v rámci i mimo Ružomberka,“ vysvetľuje Vašková účel vozidla, ktoré parkuje v garáži na Klačne v blízkosti šoférovho bydliska. Prenajalo si ju CVTI s mestom, aby bol kedykoľvek k dispozícii primátorovi mesta. O tomto aute už mohli počuť aj Ružomberčania. Mestský poslanec Ján Kuráň na sociálnej sieti upozornil, že obe služobné autá používa primátorov šofér na súkromné účely. Dokazovať to majú vyhotovené fotografie. Špidus tvrdenia označil za klamlivé a bránil sa súdnou cestou. Kým Okresný súd v Ružomberku o prípade rozhodne, súd predbežným rozhodnutím zakázal Jánovi Kuráňovi vyhotovovať obrazové záznamy šoféra a nariadil odstrániť príspevok z Facebooku.
Harmonogram opäť nedodržali
Protónový urýchľovač, známy aj ako synchrotrón, je prístroj, ktorý vie vyrábať protónové lúče. Na samotnú liečbu však nestačí. Na ožarovanie pacienta je potrebná už spomínaná medicínska časť a zložité softvérové a hardvérové systémy.
„Bez nich je zariadenie ako motor bez auta,“ prirovnal pre časopis Trend Pavol Dubinský, niekdajší hlavný odborník rezortu zdravotníctva pre radiačnú onkológiu. „Môže fungovať, ale nikto sa neodvezie.“ Mieril tým na pacientov.
Jediní, ktorí si na prístroji v tejto podobe môžu „užiť jazdu“, sú vedeckí pracovníci. Tí ho môžu používať na vedecko-výskumné účely. Za predpokladu, ak zariadenie prejde fyzikálnou certifikáciou.
Aj aktuálny slovensko-ruský projekt počíta s tým, že urýchľovač bude najskôr slúžiť na vedu a výskum. V druhej etape, po dodávke potrebných zariadení a certifikácií, bude poskytovať aj zdravotnícku starostlivosť.
Niekto by sa mohol zamýšľať, prečo štát nekúpil už hotový prístroj na ožarovanie pacientov, vrátane všetkých potrebných povolení, takzvane „na kľúč“. Ako urobili napríklad v Prahe, kam sa chodia od roku 2012 liečiť aj slovenskí pacienti. Odpoveď je prozaická: takýto spôsob je príliš drahý a z nášho rozpočtu nebolo možné vyčleniť toľko peňazí. Len našich českých susedov stálo vybudovanie a vybavenie protónového centra približne 160 miliónov eur.
Zástancovia rusko-slovenskej spolupráce hovoria, že vďaka partnerstvu nás sfunkčnenie protónového centra vyjde niekoľkonásobne lacnejšie. Náklady si krajiny podelili, Rusko dodalo drahú technológiu, ktorá má v porovnaní s prístrojmi západnej výroby menej nákladnú prevádzku.
Prístroj, ktorý skonštruoval ruský fyzik Vladimir Balakin je skutočne menších rozmerov. Vedec totiž vynašiel spôsob, ako netočiť protónový lúč za pacientom, ale pacienta za lúčom. Používajú ho v Rusku či americkom Bostone. Podškrtnuté, liečba by u nás bola pre pacientov dostupnejšia, poisťovne by stála menej v porovnaní so zahraničnou.
Faktom však je, že Rusko dodnes nedodalo medicínsku časť. A spolupráca nenapreduje podľa harmonogramu, ktorý si stanovili v zmluve z roku 2017. Stroj už mal podľa plánov takmer rok liečiť, no dosiaľ nemá ani certifikáciu na vedecké účely.
Urýchľovač síce zmontovali, ale na spustenie mu chýbali ešte dve súčiastky. Ministerstvá sa spočiatku nevedeli dohodnúť, ktoré do kúpy investuje, až vlani nákup chýbajúcich komponentov v hodnote 120-tisíc eur dotiahlo ministerstvo školstva.
Skompletizované zariadenie tak v tejto chvíli čaká už len na fyzikálnu certifikáciu, ktorá k zariadeniu „pustí“ vedeckých pracovníkov.
Kedy bude liečiť?
Prostriedky má na ňu uvoľniť ministerstvo školstva. Aj preto bol do Ružomberka pozvaný nový štátny tajomník Ľudovít Paulis, ktorý sa s projektom oboznámil.
„Zatiaľ som sa zaujímal o prvotnú informáciu. Čo už doteraz bolo urobené a aké kroky do budúcna potrebné urobiť, aby projekt pokračoval ďalej,“ priblížil Paulis. Po stretnutí nepadlo definitívne rozhodnutie, či ministerstvo školstva zafinancuje rádovo státisícovú technickú certifikáciu. Na to potrebuje konkrétnejšie dáta.
„Výsledkom rozhovorov bolo, že centrum pripraví konkrétnejšie informácie o rôznych scenároch fungovania vrátane nákladov, právnych aspektov, udržateľnosti a návratnosti,“ potvrdil neistú podporu protónovému centru pre Ružomberský magazín rezort školstva.
Kým o peniazoch na výskumné účely prístroja sa ešte len bude rozhodovať, riaditeľ protónového centra už prognózoval dátum liečby prvých pacientov.
„Čakáme len na fyzikálnu certifikáciu zariadenia a hneď na to bude nasledovať dovoz medicínskej časti, aby sa protónový urýchľovač aplikoval na to, na čo bol vytvorený, teda na liečbu onkologických pacientov. Je perspektíva, že pod novou vládou sa toto dielo dokončí a v horizonte 24 až 36 mesiacov by sa sem už mohli začať chodiť liečiť onkologickí pacienti,“ povedal médiám po stretnutí Čombor.
O tom, či už môžeme hovoriť o predpokladanom termíne klinickej prevádzky, sme sa pýtali aj rezortu školstva.
„Momentálne sa nevieme vyjadriť k realizovateľnosti tohto zámeru, ani k uvedenému časovému rozhodnutiu. Tak ako sme uviedli v našom stanovisku, stále očakávame podrobnejšie podklady zo strany protónového centra,“ uviedlo školstvo. K ôsmemu júnu ich ešte nemalo.
Ak by napokon ministerstvo dalo peniaze na fyzikálnu certifikáciu, na to, aby prístroj mohol poskytovať aj zdravotnícku starostlivosť, bude potrebná aj certifikácia medicínska. Tá tiež niečo stojí. Štátny tajomník naznačil, že peniaze na ňu budú musieť hľadať aj iné ministerstvá.
„Úlohou rezortu školstva nie je prevádzkovať zdravotnícke zariadenia, ani rozhodovať o tom, akým spôsobom a v akom rozsahu zabezpečovať zdravotnícku starostlivosť. Takisto nie je vo finančných možnostiach rezortu dotiahnuť aj medicínsku certifikáciu protónového centra. Z uvedeného vyplýva, že významné bude stanovisko ministerstva zdravotníctva, financií a vlády. Pred ďalšími rozhovormi nám však musia byť doručené vyššie spomínané podklady a bude potrebné analyzovať predložené scenáre,“ rozvíja odpoveď rezort školstva.
Suma sumárum, jediné, čo v Ružomberku máme, sú zatiaľ ambície a protónový urýchľovač. Ten ešte nemôže byť použitý na vedecký výskum, nieto na liečbu pacientov. Na to bude treba ešte tri milióny eur. A ktovie koľko času.
Text bol úvodne publikovaný v letnom dvojčísle RK Magazínu.
Zaujímali sme sa či už v prípade protónového centra nastal posun, preto sme oslovili rezort školstva. Ani začiatkom októbra ešte nie je definitívne rozhodnuté, či ministerstvo uhradí fyzikálnu certifikáciu prístroja. Uvádzame celé ich stanovisko:
„Aktuálne sa pripravuje podpis Memoranda o spolupráci medzi CVTI SR a zahraničnými partnermi, ktorí majú skúsenosti s budovaním a prevádzkou moderných protónových komplexov určených na výskum a liečbu. Predmetom memoranda bude preskúmanie realizovateľnosti jednotlivých možností ďalšieho postupu pri budovaní protónového centra v Ružomberku, vrátane koncepčného, praktického a právneho rámca pre využitie centra na výskumné a terapeutické účely. Na základe výstupov tejto spolupráce, vrátane identifikácie potrebných finančných zdrojov na realizáciu jednotlivých etáp, bude rozhodnuté o ďalších krokoch a forme rozvoja Vedecko-výskumného protónového centra CVTI SR v Ružomberku,“ uviedol rezort školstva. Zároveň dodal, že fyzikálnu certifikáciu v prípade pozitívnych odporúčaní bude financovať ministerstvo školstva alebo priamo CVTI SR.
Autorky textu: Nikola Marhefková, Anna Zábojníková
Titulná fotografia: Riaditeľ protónového centra Igor Čombor a štátny tajomník Ľudovít Paulis pri protónovom urýchľovači.
