Talentovaná krasokorčuliarka z Ružomberka vyskúšala svoje prvé kroky na korčuliach už ako trojročná. Dnes trénuje nadané talenty v Prahe.
Lucia Stopková pochádza z Ružomberka, kde od útleho veku korčuľovala na ľade. Prvý kontakt s korčuľami mala už ako trojročná, keď jej ich rodičia kúpili pod stromček. ,,Rodičia ma vzali na verejné korčuľovanie a prekvapilo ich, že mi to vzhľadom na vek celkom išlo. Mamka ma preto vzala na zimný štadión v Ružomberku, kde som videla dievčatá v sukniach točiť sa a robiť piruety. Viac nebolo treba,“ spomína Lucia na svoje začiatky.
Jej talent si všimla aj trénerka Janka Schmidová z Ružomberka, ktorá si ju ihneď zobrala pod krídla. ,,Janka k nám pristupovala systémom ,cukor a bič´. Každodenné tréningy boli veľmi náročné, ale mala nás rada. Aj my ju. Myslím si, že aj ona je jednou z ľudí, vďaka ktorým som pri tomto športe ostala dodnes,“ zavďačila sa svojej trénerke Lucia, ktorá dnes trénuje malé krasokorčuliarky v Prahe.
Do Prahy sa s rodičmi presťahovala ako trinásťročná, no na korčule nezanevrela. Aj napriek veľkej diaľke počas dvoch rokov jazdila Lucia s rodinou každý víkend do Ružomberka, aby mohla trénovať a pretekať. Na Slovensku sa jej podarilo nazbierať najmä bronzové priečky, dokonca sa trikrát zúčastnila vyhlásenia najlepších športovcov mesta Ružomberok.
Zo sólistky sa stala tímová hráčka
Lucia sa v Prahe venovala sólovému krasokorčuľovaniu iba chvíľu, pretože nenašla tú správnu chémiu medzi ňou a trénerkou. Až neskôr jej učarovalo krasokorčuľovanie v tíme. ,,Moja mamka náhodou našla ako alternatívu synchronizované krasokorčuľovanie a doslova ma prinútila vyskúšať to. V tej dobe som chcela vlastné úspechy a tímový šport ma vôbec nelákal. No nakoniec som pri ňom dodnes,“ smeje sa Lucia.
V synchronizovanom korčuľovaní jazdí v jednom tíme 12 až 16 krasokorčuliarok približne rovnakého veku. Namiesto skokov sa hodnotia rôzne formácie, ako napríklad prelínania, bloky, zdvihy. Hodnotené sú tiež korčuliarske schopnosti, ako jazda na hrane alebo práca v kolenách.
Na svoje si príde aj milovník adrenalínu. ,,Keď svištíte po ľade v zdvíhačke asi dva metre nad ľadom, dokáže to slušne zdvihnúť tep. Je to naozaj netradičný a divácky zaujímavý šport,“ približuje Lucia, ktorá v Čechách súťažila za tím Kometa, v ktorom neskôr ostala ako trénerka.
V šatni si spievala slovenskú hymnu
Tomuto športu sa profesionálne venovala do 21 rokov, počas toho sa jej tím stal niekoľkokrát majsterkami Česka, čo im zaistilo trikrát účasť na majstrovstvách sveta. ,,Páčilo sa mi hlavne na majstrovstvách sveta vo Fínsku, kde sme korčuľovali pred vypredanou halou v Helsinkách. Ten zážitok sa vyrovnal aj výhre,“ spomína na svoje súťažné časy Lucia.
Keďže Lucia je hrdá Slovenka, ktorá pretekala za Českú republiku, počas výhier si na ľade nevypočula svoju národnú hymnu. ,,Jediné, čo ma trochu mrzelo bolo, že keď sme v zahraničí vyhrali, hrala nám, samozrejme, česká hymna. Ale v šatni po ceremoniáli mi ako prekvapenie pustili tú slovenskú,“ hovorí s úsmevom.
So svojím tímom ťahá zlatú šnúru
Lucia už siedmy rok trénuje dievčatá v disciplíne synchronizované krasokorčuľovanie. Pod taktovkou má momentálne dva tímy Komety USK Praha, ktorý je jeden z najúspešnejších tímov v Českej republike. Mladšie žiačky majú v priemere od 8 do 11 rokov a staršie žiačky od 11 do 14 rokov. Dokopy má približne 30 detí, ktoré aktívne trénuje. Väčšinu z nich učí od prvých krokov na ľade.
,,Staršie žiačky sú veľmi nádejný tím, ktorý ťahá už druhý rok zlatú šnúru a nebol porazený či už v Česku, alebo v zahraničí. S týmto tímom máme jeden spoločný cieľ, ktorým je účasť na juniorských majstrovstvách sveta v roku 2024,“ prezradila trénerka Lucia.
Tím mladších žiačok má za sebou prvú súťažnú sezónu, z čoho má Lucia veľkú radosť. ,,Na prvých pretekoch prevážila nervozita, kde skončili predposledné, no na záver sezóny sa stali vicemajsterky Českej republiky. Od zlatej priečky ich delil iba jeden bod.“
Tréningy bývajú náročné
Lucia sa trénovaniu venuje popri svojmu zamestnaniu. Skĺbiť pracovný a tréningový čas s oddychom a rodinou je pre ňu niekedy náročné. ,,Často si ku konci sezóny sľubujem, že toto je naozaj posledná sezóna, ale tento pocit vždy našťastie opadne.“
Za úspechom tímu stojí množstvo hodín na ľade, ale aj na suchu. Svoje tímy trénuje tri dni v týždni, pričom jeden tréning trvá dokopy tri hodiny. Zameriava sa najmä na sklz, držanie tela, ale aj na rytmus či ohybnosť. ,,Každé dieťa musí vedieť hlavne dobre a pekne korčuľovať samé. Veľa detí si myslí, že v tom počte nie je vidno, keď sa pomýlia alebo ulievajú, no práve naopak.“
Lucia sa snaží, aby mali deti ku krasokorčuľovaniu vybudovanú lásku rovnako ako ju mala vybudovanú ona sama vďaka trénerke Janke z Ružomberka. ,,Na ľade ma deti rešpektujú a vidím stopercentné nasadenie a sústredenosť. Na druhej strane ma veľmi těší, keď sa mimo tréningu prídu so mnou podeliť o ich životné míľniky ako prvý vypadnutý zub, jednotka v škole alebo aj prvá láska,” hovorí Lucia, ktorá je za svoju “ľadovú rodinu” vďačná.
Zdravá psychika je v športe dôležitá
Psychická stránka dieťaťa je nesmierne dôležitá počas výhry aj prehry. ,,Malým deťom veľmi pomáha práve to, že je to tímový šport. Od začiatku pracujeme s ich očakávaním, aby ich prvotný neúspech neodradil. Aby ho hlavne nevnímali ako neúspech,“ zdôrazňuje Lucia.
Pri starších deťoch trénerka pracuje napríklad so stanovením cieľa, kedy majú deti rôzne rituály a zvyky, ktoré ich naladia na tú správnu vlnu pred súťažou. ,,Často poznám, v akom sú rozpoložení alebo či potrebujú trochu povzbudiť alebo upokojiť.“ Zo strany trénerky je dôležité nedať najavo nervozitu, k čomu dochádza veľmi často, najmä na dôležitých pretekoch. ,,Vtedy radšej odídem zo šatne a tvárim sa, že idem skontrolovať situáciu na ľade,“ smeje sa Lucia.
Talentovaná Ružomberčanka na záver odkazuje, že všetky mokré zadky a zmrznuté prsty stoja za to. ,,Úspech nepríde sám od seba, ale k tomu, kto vydrží a bude bojovať, sa určite nejako dostaví. A rodičom chcem odkázať, aby svoje deti podporovali v ich športových snoch a túžbach. Má to zmysel.“
Fotogaléria
Foto: archív L. Stopkovej
Rozhovor bol pôvodne uverejnený v letnom dvojčísle RK Magazínu.
