Skutočné výsledky prináša len tvrdá práca

Tvrdí Ľubomír Kubáň, ktorý ako jediný kandidát na primátora mesta Ružomberok prijal našu výzvu na redakčný rozhovor.

Napriek tomu, že sme oslovili všetkých kandidátov na primátora mesta Ružomberok na redakčný rozhovor, na našu ponuku reagoval len ĽUBOMÍR KUBÁŇ. Posadil sa do horúceho kresla a odpovedal otvorene aj na naše nepríjemné otázky.

Ružomberčania v minulom režime doplácali na to, že neboli sídlom okresu. Po novembri 1989 sa to zmenilo, ale napriek tomu Ružomberok zaostáva za okolitými okresnými mestami. Čím si to vysvetľujete?

Áno, bola to pravda. Na druhej strane si treba uvedomiť, že od novembra 1989 ubehlo veľa rokov a okolité okresné mestá nás v rozvoji predbehli. Napríklad susedný Liptovský Mikuláš mal lepšiu východiskovú pozíciu, ale dokázal aj viac vyťažiť z novej situácie a zaznamenal rozvoj. Naše mesto spí a v posledných rokoch stagnuje. Oproti okolitým mestám prešľapujeme na mieste. Nechcem teraz určovať vinníka, skôr sa pozerám do budúcnosti a chcem to zmeniť.

Viem, že Ružomberčania už nechcú počúvať prázdne sľuby kandidátov. Nechcú sledovať maľovanie vzdušných zámkov ako budúci primátor dostavia diaľnicu a vyčistí vzduch. Naopak, očakávajú reálne záväzky a človeka, ktorý ich dokáže naplniť. Takmer 16 rokov, počas ktorých sa ako poslanec mestského zastupiteľstva snažím pomáhať ľuďom, ma naučilo, že skutočné výsledky prináša len tvrdá práca. Ľudí treba počúvať, komunikovať s nimi a hľadať spôsoby, ako im pomôcť. Ja chcem venovať energiu tomu, čo sa reálne dá a musí urobiť.

O rozvoji mesta rozhodujú ľudia – občania, ich zvalení zástupcovia, osobnosti aj úradníci. Ako vnímate fungovanie mestského úradu a mestských podnikov a organizácií?

Mestský úrad potrebuje systémovú zmenu, aby sme vytvorili kvalitné podmienky na život ľudí v našom meste aj lepšie podnikateľské prostredie. V prípade zvolenia chcem vytvoriť nové oddelenie projektového riadenia, ktoré lepšie pripraví naše mesto na výzvy a granty, v ktorých sme zatiaľ menej úspešní. Jednou z úloh bude zlepšiť prípravu a manažovanie výstavby nájomných bytov. Príkladom nám môže byť obec Bešeňová, kde to starosta dobre rozbehol.

Je to otázka aj určitej generačnej obmeny. Potrebná je zmena prístupu mestských úradníkov vo vzťahu k občanom. Ľudia na riadiacich funkciách majú prejsť výberovým konaním, ak dostanem dôveru Ružomberčanov, budem trvať na ich vypísaní. Od nových vedúcich a verím, že aj mladých ľudí, očakávam viac aktivity aj kreatívneho prístupu k riešeniu problémov.

Navrhli ste zníženie počtu poslancov a aj volebných obvodov. Čo vás k tomu viedlo?

Skúsenosti s prácou poslanca aj snaha ušetriť financie mesta. Po 16-ich rokoch v komunálnej politike som dospel k názoru, že sa treba zamyslieť nad znížením počtu poslancov aj zmenou volebných obvodov. Môj návrh sú štyri volebné obvody podľa jednotlivých mestských častí a jeden volebný odvod pre mesto. Zároveň by sa znížil aj počet poslancov zo súčasných 25 na 17. Taktiež sa treba zmeniť fungovanie mestskej rady, z ktorej sme ako opoziční poslanci odišli, lebo sme nedostávali relevantné informácie a nevideli sme tak zmysel v jej fungovaní. Tieto témy treba otvoriť na začiatku budúceho volebného obdobia.

Mnohé funkcie mesta sú nastavené neštandardne oproti obdobným samosprávam. Na mysli mám spoluvlastnícke podiely v obchodných spoločnostiach – napríklad Technické služby, Mestský futbalový klub či stredisko Skipark. Je to dobrý model fungovania a napĺňa očakávania?

Mnohé riešenia vznikali v určitom období, keď si to situácia vyžadovala. Verím, že naši predchodcovia hľadali riešenia, ktoré boli výhodné pre mesto. V niektorých oblastiach je vhodnejšie ponechať činnosti na príspevkovej alebo rozpočtovej organizácii, lebo mesto nie je platcom dane z pridanej hodnoty (DPH). V podnikateľských aktivitách je vhodnejšia forma obchodnej spoločnosti. Pri neziskových organizáciách je to zase napríklad občianske združenie. Treba urobiť procesný audit týchto spoločností s majetkovou účasťou mesta a vybrať najvýhodnejší model pre konkrétne činnosti.

Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva o Technických službách (TS) vás súčasný primátor obvinil, že ste boli na stretnutí s víťazom výberového konania na služby, ktoré TS zabezpečujú pre mesto. Dokonca tvrdil, že je to konflikt záujmov…

Ako poslanec aj riaditeľ úradu práce som mal pred rokovaním záujem zistiť čo najviac informácií a možností, ako riešiť situáciu, keď TS vypovedali mestu zmluvy a hrozilo hromadné prepúšťanie zamestnancov. V prvom rade bolo povinnosťou vedenia mesta hľadať všetky možnosti riešenia. Viceprimátor Bednárik však poslancom predložil najmenej výhodný model odkúpenia obchodného podielu pre mesto, ktorý sme aj odmietli.

Najvyšší kontrolný úrad radnicu upozornil, že Kultúrny dom Andreja Hlinku by mal zmeniť právnu formu zo súčasnej akciovej spoločnosti na rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu mesta. Súhlasíte s týmto odporučením?

Áno, je to jedna z úloh, ktorú čaká nové vedenie mesta.

Nedávno poslanci mesta schválili výstavbu novej mestskej plavárne. Stavbu bude realizovať mestská firma CZT Ružomberok, pričom mesto si vezme bankový úver, z ktorého bude navyšovať základné imanie firmy. Je to dobrý model?

Viac ako model financovania sa mi nepozdáva spôsob a cena. My sme boli za medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej zrušenie presadil pán Bednárik. Výsledkom je predražená cena aj projekt, v ktorom je wellness či potápačská veža. V súčasnej energetickej kríze je podstatná nielen výstavba novej mestskej plavárne, ale najmä náklady na jej prevádzku. Treba si aj zvážiť, či úyer za viac ako 7 miliónov eur nezaťaží príliš mestskú kasu a obmedzí tak ďalšie rozvojové projekty.

Dopravná situácia v dolnom Liptove je dlhodobým problémom. Napriek tomu súčasný primátor mesta presadzuje, aby prepojenie rýchlostnej cesty R1 s diaľnicou D1 smerovalo trasou cez okres Ružomberok. Myslíte si, že je to dobré riešenie?

Celkovo dopravná infraštruktúra v našom meste je zlá. Prejazd až 35-tisíc áut cez Ružomberok zanecháva nepriaznivé dôsledky na rozvoj mesta. Privítal som prísľub ministra dopravy na pokračovanie výstavby úseku diaľnice v dolnom Liptove s obchvatom Ružomberka, vrátane dokončenia tunela Čebrať. O prepojení rýchlostnej cesty R1 a diaľnice D1 rozhodnú odborné štúdie. Pre nás je podstatné, aby nám nezabrzdili na ďalšie roky rozvoj mesta. Každopádne však musíme riešiť situáciu s miestnymi komunikáciami a nedostatkom parkovacích plôch v meste.

V súčasnosti zažíva rozvoj cyklodoprava v mestách na Slovensku. Ako hodnotíte jej pripravenosť na čerpanie eurofondov a grantov v Ružomberku?

Pravdupovediac, som z toho smutný. Sklamalo ma, že nemáme nové cyklochodníky ani vyznačené pruhy pre cyklodopravu. Príprava týchto akcií na čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy stagnuje. V tomto smere treba viac spolupracovať s odborníkmi aj miestnymi aktivistami, lebo rozvoj cyklodopravy je jednou z priorít pri znížení emisií a zlepšení životného prostredia. Ako priaznivec športu to považujem aj za zdravú formu prepravy a príjemný relax.

Zachytil som vaše vyjadrenie, že primátor by mal mať najskôr skúsenosti poslanca. Prečo si to myslíte?

Na základe môjho pôsobenia počas šestnástich rokov som presvedčený, že primátor by si mal aspoň jedno volebné obdobie vyskúšať vo funkcii poslanca. Potrebuje spoznať legislatívnu, fungovanie samosprávy a jej organizácií, ako aj všetky procesy riadenia a správy vecí verejných. Ružomberok už potrebuje okamžite naštartovať zmeny a nemôže si dovoliť ďalšie roky prešľapávať a učiť sa či oboznamovať sa s problémami mesta. Takto sme už stratili veľa času a výsledkom je zaostávanie za okolitými okresnými mestami.

Aké sú tie skúsenosti, ktoré vďaka štyrom volebným obdobiam poslanca máte a iným chýbajú?

Som presvedčený o tom, že poslaním komunálneho politika má byť aktívna služba ľuďom. Roky v mestskom zastupiteľstve ma naučili, že najlepšie sa ľuďom pomáha vtedy, keď sa vedenia mesta chytí niekto, kto mu rozumie. Niekto, kto má skúsenosti. Ja si trúfam povedať, že som ich za ten čas nazbieral naozaj veľa. Ale čo je pre mňa najdôležitejšie, je spokojnosť ľudí s mojou prácou, keď  mi štyrikrát dali svoju dôveru.

V čom je podľa vás rozdiel medzi manažovaním firmy a vedením mesta ako primátor?

Riadenie súkromnej firmy je často direktívne a spojené s autoritatívnym rozhodovaním jednotlivca. Ako riaditeľ úradu práce sa pravidelne stretávam s manažérmi firiem, ale aj starostami a občanmi. Naučil som sa, že názory ľudí treba vypočuť a spájať aj obrusovať protipóly pri hľadaní riešenia. Často musíte robiť aj kompromisy, aby sme prijali vzájomne prijateľné rozhodnutia. A na toto mnohí manažéri firiem nie sú zvyknutí. Primátor by mal byť autoritou s demokratickým štýlom riadenia a manažérskymi schopnosťami.

Na druhej strane skúsenosti majiteľov a manažérov firiem by som rád využil napríklad v rade podnikateľov, komisiách mestského zastupiteľstva alebo iných poradných orgánoch, lebo ich odbornosť a prehľad sú dôležité pre naštartovanie rozvoja mesta. Vážim si ich odstup a nadhľad od každodenných povinností samosprávy, ale aj iný pohľad na riešenie problémov, ktorý je potrebný pre reálny plán na skutočné zmeny v Ružomberku.

V komunálnych voľbách sa uchádzate o hlasy voličov ako nezávislý kandidát. Napriek tomu na váš transparentný účet prispelo (nemalou čiastkou) aj hnutie Sme rodina…

Moju kandidatúru ako nezávislého občianskeho kandidáta podporujú aj tri politické subjekty, ktoré majú svojich zástupcov v našom tíme kandidátov na poslancov a prispeli na spoločnú volebnú kampaň. Všetky príspevky sú uvedené na Transparentnom účte, ktorý je na to zriadený.

Váš tím kandidátov na poslancov je široký, ale aj rôznorodý. Jeho členmi sú aj poslanci, ktorí v končiacom volebnom období boli členmi klubu primátora. Neobávate sa v ňom rôznych názorov a vplyvov?

Na zmeny, ktoré Ružomberok potrebuje, máme silný tím ľudí. Nie je to len 23 kandidátov, ale aj množstvo odborníkov, s ktorými sme pripravovali program. Spolu so mnou sú pripravení začať robiť reálne a prospešné zmeny. Riadiť mesto si vyžaduje skúsenosti, dobrý program a tím poslancov, o ktorý sa dá oprieť. Ja to všetko mám a som pripravený sľúbené zmeny dotiahnuť do reálneho konca. Ťažko sa riadi mesto, ak primátor nemá podporu mestského zastupiteľstva. Je to len neustála konfrontácia a odďaľovanie potrebných zmien a nových riešení.

Žijeme v menšom okresnom meste, kde sa navzájom ľudia poznajú. Oslovilo ma aj viacero súčasných poslancov mestského zastupiteľstva, že chcú podporiť moju kandidatúru. Poznajú moju práca poslanca aj moje názory a priority. S mnohými kolegami sa poznáme dlhodobo, spolupracujeme od našej mladosti na rôznych aktivitách v prospech obyvateľov Ružomberka. Ich dôveru si vážim, rovnako aj občanov, ktorí ma podporujú. Sú pre mňa inšpiráciou aj záväzkom.

V tomto volebnom období ste aj poslancom Žilinského samosprávneho kraja. Opätovne kandidujete aj regionálnych voľbách. Myslíte si, že je vhodné sa pri množstve problémov mesta Ružomberok venovať aj práci v regionálnej samospráve?

Prepojenie komunálnej a regionálnej politiky aj riešenie spoločných problémov v meste a okrese Ružomberok i Žilinskom kraji sú aj dnes mojou každodennou náplňou práce. Spolu s mojimi kolegami chceme dosiahnuť viac pre rozvoj dolného Liptova v rámci kompetencií, ktoré regionálna samospráva má – najmä v oblasti správy ciest, stredných škôl, zdravotníctva, sociálnej oblasti či kultúry.

Článok bol pôvodne publikovaný v novembrovom vydaní RK Magazínu.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Som vyštudovaný novinár s dlhoročnou praxou v celoslovenských, regionálnych i komunálnych médiách a mám skúsenosti aj s vydávaním novín. Dlhé roky bol vydavateľom a šéfredaktorom regionálneho týždenníka LIPTOV a šéfredaktorom MY/Liptovské noviny. V súčasnosti som riaditeľom vydavateľstva R PRESS a poverený vedením redakcie RK MAGAZÍN.