Základy úspešnej textilky, kde v časoch najväčšej expanzie pracovalo zhruba 5,5 tisíca ľudí, siahajú až do roku 1894. Po najväčšom textilnom závode v Rakúsko – Uhorsku dnes zostali na pravom brehu Váhu v Rybárpoli len ruiny. Tie si však pamätajú mnoho. Podnikateľský úspech, vojny, povodeň, ale aj ničivé požiare. Od jedného z nich práve v týchto dňoch uplynulo 36 rokov.
Nezachránili ani jeden stroj
V roku 1984 bol technický rozvoj v Bavlnárskych závodoch orientovaný na zlepšenie vo finálnej výrobnej jednotke – v zošľachťovni. Pristúpilo sa k rozsiahlej rekonštrukcii strechy bieliarne, ale došlo aj k nákupom novej techniky.
„Plynulý priebeh uvedených prác narušila mimoriadna udalosť, ktorá sa spája s dátum 3. júl 1985. V tento deň, niekoľko minút pred 10.30 hodinou zachvátil kvôli nedodržaniu bezpečnostných predpisov pri zváraní (rovnako ako pri požiari v roku 1972) požiar strechu bieliarne,“ píšu v publikácii Textilka – sto rokov textilnej výroby v Ružomberku autori Stanislav Chytka, Eduard Stano, Marius Korčák a Jozef Hýroš.
Bola streda, začiatok letných prázdnin. V tom čase bol technológom zošľachťovacej prevádzky Bavlnárskych závodov Vladimira Iľjiča Lenina (BZVIL) Peter Kajan.
„Zvárali lavičky, už ich mali takmer hotové, no počas práce odletela iskra zo zvárania a chytila sa strecha. Pod plechom boli drevené nosníky, nedalo sa nič robiť, o 20 minút zhorela celá hala,“ spomína si na ničivý požiar Peter Kajan. Oheň sa rozšíril na celú strešnú konštrukciu a horiaca krytina padajúca do haly spôsobila rozsiahle škody na strojovom zariadení. V tom čase sa v hale nachádzalo približne 25 ľudí. „Nezranil sa nik, pracovníci stihli včas zareagovať, z konca prevádzky dokonca zachránili aj nejaký materiál,“ spomína si Peter Kajan.
Oheň sa však šíril rýchlo. Všetok materiál sa napokon zachrániť nepodarilo, plamene pochovali aj všetky stroje. „Hneď prišli podnikoví hasiči, ponapájali sme hydranty, no boli sme bezmocní, o 20 minút ľahla hala popolom. Ja som striekal vodu aj na druhú tkáčovňu, aby nešiel oheň zo strechy ďalej,“ opisuje minúty počas požiaru technológ.
„Pracoval som v podnikovej skúšobni a laboratóriu. Spočiatku sme z okna videli len malý ohník. Strecha horela a tavila sa, padala na bieliacu linku. Laborantky prestali pracovať. Keď sa odchádzalo z pracovnej zmeny bielidlo uzatvorili požiarnici,“ spomína na požiar niekdajší pracovník v Bavlnárskych závodoch Marián Mydlo.
Zhorenisko páchlo cez zabité a zatvorené kovové dvere zošľachťovne bielidla ešte niekoľko mesiacov po požiari.
Bezprostredne po likvidácii požiaru prijalo vedenie podniku opatrenia, cieľom ktorých bolo neprerušenie výroby v pradiarňach a tkáčovniach, ale i samotnej zošľachťovni.
„Vďaka Artúrovi Mydlovi, vtedajšiemu riaditeľovi závodov, ktorý bol na Slovensku pojem a mal kontakty sa hneď na druhý deň zvolal krízový štáb. Predložili sme všetky možnosti, ktoré by pomohli zvládnuť celú situáciu,“ hovorí Peter Kajan.
Podnik bol na rok vyradený, textílie si dával farbiť do Čiech
„Na základe výzvy podali pomocnú ruku podniky VHJ Slovakotex i Bavlnárskeho priemyslu – Generálneho riaditeľstva Hradec Králové, ktoré zabezpečili potrebné bieliace kapacity,“ píšu v publikácii Textilka – sto rokov textilnej výroby v Ružomberku autori Stanislav Chytka, Eduard Stano, Marius Korčák a Jozef Hýroš.
Česi mali linku, ktorú neskôr kúpili aj do ružomberských závodov. Dolnoliptákom vyšli v ústrety. „Naši ľudia, ktorí ostali z bielidla, ale nielen tí, išli do Čiech. Chodili na dve zmeny a prešli na nepretržitú prevádzku. Zabezpečovali výrobu a kamióny denne vozili tovar zo Slovenska do Mladej Boleslavi. Vybielený hotový tovar sa zase vozil sem. Trvalo to zhruba rok,“ približuje Peter Kajan.
Autori knihy opisujú, že v závere roka 1986 bola uvedená do skúšobnej prevádzky v Ružomberku bieliaca linka švajčiarskej firmy Benninger. Súbežne s prácami v zošľachťovni dospeli k úspešnému záveru aj ďalšie dve akcie. Montáž čistiarenskej linky Rieter (Švajčiarsko) a mykacích strojov v 3. pradiarni s 33 krosien zo ZSSR na superširoké tkaniny v 1. tkáčovni.
Realizácia uvedených investičných zámerov ovplyvnila nielen ekonomiku podniku, ale pomohla i výrazne zlepšiť pracovné podmienky.
Titulná fotografia: Požiar Bielierane v BZVIL v roku 1985. Zdroj: Knižná publikácia Textilka – sto rokov textilnej výroby v Ružomberku
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
