Po článku Recept na lepšie mesto pokračujeme v téme. Prinášame rozhovor s aktivistom Albínom Bellom z občianskeho združenia Tvorivý rozvoj, ktoré kedysi prišlo s myšlienkou participatívneho rozpočtu.
Skúsme najprv vysvetliť, čo vlastne je participatívny rozpočet.
Mesto poskytne časť finančných prostriedkov z rozpočtu priamo verejnosti, ktorá rozhodne, ako budú využité.
V Ružomberku zastrešovalo participatívny rozpočet práve vaše občianske združenie. Bývalé vedenie mesta vám po dva roky poskytlo približne štyritisíc a päťtisíc eur. V posledných rokoch však bolo okolo participatívneho rozpočtu ticho. Čo sa stalo?
Žiadali sme, aby vzniklo všeobecne záväzné nariadenie alebo smernica o spôsobe rozdeľovania peňazí z participatívneho rozpočtu. Bývalé vedenie to nespravilo, hoci peniaze vyčlenilo. Súčasné vedenie povedalo, že pokiaľ nie je právny podklad, peniaze na túto formu občianskej iniciatívy nedá.
Nemohli ste urobiť návrh takéhoto právneho podkladu napríklad aj vy?
Urobil som ho a poslal mestu. Ale nikam sme sa nepohli. Dostali sme akurát ultimátum, aby sme z centra mesta odstránili cyklobox.
Ten bol ale nefunkčný.
Potrebovali sme ho dokončiť. Mal slúžiť bikesharingu, požičiavaniu bicyklov, čo aktuálne rozbiehajú viaceré mestá.
Ak by ste popri tomto neúspešnom projekte mali spomenúť aj nejaké úspešné, ktoré by to boli?
Vďaka spolupráci dvoch občianskych združení bol vytvorený workoutový priestor a stolnotenisový stôl na Rovni. Na Kalvárii bol zveľadený prírodný amfiteáter. Pri Revúcej sme zasa chceli urobiť posedenie so sklápacími drevenými lehátkami, kde by sa dalo opaľovať. Ale stopli nám to s tým, že ľudia to zničia. No a čo, tak by sme to opravili. A popri tom by sme do ľudí vštepovali, že ak ničia verejný priestor, škodia tým len sebe.
Je potenciál Revúcej a Váhu dostatočne využitý?
Ale kdeže, veď k nim nemáme žiadny prístup. Nábrežie je nefunkčné, nie sú tam lavičky ani koše, nie to ešte nejaká promenáda. Dostal som raz protiargument, či sa majú ľudia chodiť pozerať do vody. Samozrejme! Aj Hviezdoslav pozeral do vody alebo do lesa a inšpirovalo ho to k veľkým dielam. Okrem stavidla na Revúcej nemáme s vodou žiadnu interakciu.
To isté sa dá povedať o mestských častiach spätých s lesom. Klačno, Baničné, Satelity, Malé Tatry či Nová Hrboltová mali byť dávno prepojené s prírodou napríklad lesoparkami.
Ako by sa dal verejný priestor v meste skvalitniť?
Pozrime sa na napríklad na most cez Revúcu. Na kopu železa sme začali vešať ďalšiu kopu železa – zámky. Akože je to most lásky. Mohli tam ísť radšej kvetináče, teda zeleň. O lávke cez Váh ani nehovorím. Sme hrdí na to ako (ne)svieti, ale videl niekto, aká je špinavá, zapavučinovaná?
Alebo športoviská a školské ihriská. Prečo sú zamknuté pre verejnosť? Prečo tam nemôže ktokoľvek prísť a cvičiť, športovať, malé deti sa hrať, rodičia kočíkovať?
Lebo bez dozoru by ich zrejme niekto poškodil.
Aj v Bratislave vandali rozbili osem nových verejných bicyklov. Ale počítali s tým, nahradili ich. Postupne sa ľudia naučia, že čo si rozbijú, to nebudú mať. Naučia sa strážiť si verejný priestor, napomínať a volať políciu, ak sa bude niečo diať. Dnes máme navyše všade kamery.
Často počuť výhradu, že v Ružomberku nie je klasický park. Treba nám ho, keď máme do lesa tak blízko?
Samozrejme. Mama nepôjde s deťmi kočíkovať do lesa. Dôchodca s paličkou alebo telesne postihnutí sa nepôjdu prechádzať na Malino. Lesoparky robia všade, kde sa dá. Na začiatok skúsme možno revitalizovať areál vojenskej nemocnice. Je tam krásny park, o ktorý sa nikto nestará, mohol by vyzerať nádherne a slúžiť aj verejnosti. Školy majú krásne areály. Ak raz budeme urbanizovať Sólo, park by tam nemal chýbať.
To je hudba budúcnosti.
Ale myslieť na to treba už teraz. Často mám pocit, že nevieme myslieť dlhodobo. Radšej zaplatíme jednorazovo kopu peňazí za nejaký koncert či vystúpenie v Kultúre. Keby sme tieto prostriedky radšej investovali do verejných prvkov na sídliskách, malo by to oveľa väčší efekt. Ľudí by to priťahovalo, sami by sa prišli zabaviť.
Vidíte aj nejaké pozitívne zmeny v oblasti užívateľnosti a spríjemňovania verejného priestoru v meste?
Konečne sa vymenili napríklad chladné kovové lavičky na Hlinkovom námestí, kde všetci prechladli už v lete, za drevené.
Titulná fotografia – Albín Bella. Foto – autor
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 9/2018.
