Konečne absolútne demokratická televízia. Ten pocit, keď ste na obrazovke a môžete si povedať skutočne čokoľvek – bez cenzúry a bez toho, že vás niekto prepne.
Jednoducho máte ten pocit, aký zažívajú herci, ktorí sa z niekdajšej role šaškov a zabávačov ľudu prepracovali na morálne kapacity, ktoré riadia, kritizujú a usmerňujú.
Odrazu chápete, aké ťažké je nezblbnúť a nenechať sa opantať mocou a pocitom slávy. Je to nenahraditeľná skúsenosť, ktorou by si mal prejsť každý z nás. Nech vieme, ako naše hviezdičky trpia.
Takže ako na to? Prejdite sa pred kamerami pri vstupe do Lidla.
P. S. Toto nie je skrytá reklama.
Text bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 2/2019.
Ilustrácia – autorka