Streda. Bežné letné poobedie. V centre mesta je rozložená desiatka stánkov s pouličným občerstvením. Rozvoniavajú langoše, burgre, polievky, indická aj mexická kuchyňa či názvy jedál, na ktoré je jednoduchšie ukázať prstom, než ich vysloviť.
Milovníci dobrôt v partii známych aj neznámych na stojaka ochutnávajú. Ozýva sa vrava, hlasný smiech je priam nákazlivý, scenéria pripomína sekvenciu z filmu. Alebo fotografiu bežného moderného mesta.
Húfy ľudí mieria s dekami či malými stoličkami k Hýrošovmu parku obsadiť dobrý flek, chystá sa pravidelné premietanie filmu. Ostatní nezastavujú. Liptovské múzeum otvorilo novú expozíciu, Galéria Ľudovíta Fullu láka na nové obrazy aj diskusiu, kde nestretnete len siedmich skalných. Po ceste môžete nakrátko popásť oči. Ružomberskí fotografi totiž preniesli svoje zábery priamo do ulíc. Program pokračuje aj nasledujúce dni. Do knižnice chodia pravidelne čítať svoje knihy najlepší slovenskí, ale aj ružomberskí spisovatelia. Terasy sú plné ľudí, radnica do Ružomberka prilákala známych interpetov, na svoje si prídu mladší aj tí skôr narodení. A komu sa zažiada ľudovej hudby, môže sa jej dosýta nabažiť na folklórnych slávnostiach, veď súborov je na dolnom Liptove toľko, že nalákať ľudí nemusia ani Lúčnicou či Sľukom. Má to len jeden háčik. Ak by ste chceli stihnúť všetko, museli by ste sa roztrojiť. Miestni sú nadšení, do centra sa vrátil život, hudba, veselosť, umenie aj kultúra.
Na záver leta s úžasom sledujeme, ako primátor mesta preberá titul Mesto Kultúry. Zaslúžene. A keď sa ho pýtajú na recept úspechu, mávne rukou a typickým mocným prejavom hovorí, že stačilo len chcieť.
A či sa naše ilúzie splnia, uvidíme už o pár týždňov. Radnica len nedávno informovala o ,,historickej fotografii”. Usmievajú sa z nej na nás zástupcovia Liptovského múzea, Galérie Ľudovíta Fullu, Mestskej knižnice či Kultúrneho Domu Andreja Hlinku. Práve tieto inštitúcie pracujú na programe kultúrneho leta, ktoré, ako povedal hovorca radnice, začnú novú epochu kultúrnych podujatí v meste. Mesto dvakrát zrušilo jarmok, našetrené na kultúru má. Ostáva nám len veriť, že ponuka nebude mať nič spoločné s minulým rokom a že nás v Hýrošovom parku neprekvapí medovina a kapela, na ktorú sa príde pozrieť len zopár okoloidúcich. Kultúra predsa nie je individálna záležitosť. Je mapou pre tých, ktorí prídu po nás.
Glosa bola pôvodne publikovaná v májovom RK Magazíne.
Titulná fotografia: Záber z Hýrošovho parku počas diskusie spisovateľa Michala Hvoreckého. Foto: Viktor Mydlo.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
