Na tradičné preteky v jazde na saniach o cenu Prievalca v Liptovskej Lúžnej zavítali desiatky miestnych aj cezpoľných. Trať za obcou zdolalo 85 súťažiacich.
Sily si v šiestich kategóriách zmerali muži, ženy, žiaci, žiačky, rodičia s deťmi aj tandemy. Mladší si vyskúšali kratšiu, asi kilometrovú trať, starší takmer trojkilometrovú. Na štart vyviezol súťažiacich aj sane obecný traktor.
Preteky každoročne lákajú rôzne vekové kategórie. Najmladšími účastníkmi bývajú škôlkari, ktorí trať absolvujú so svojimi rodičmi, nezriedka sa však do súťaže zapoja aj šesťdesiatnici.
V poradí jedenásty ročník pretekov pritiahol aj obyvateľov vzdialenejších lokalít – Banskobystričanov, Trnavčanov či Bratislavčanov. „Cezpoľných sa tento rok zúčastnilo viac ako Lúžňanov,“ priblížil predseda miestneho turistického klubu a jeden z organizátorov podujatia Štefan Črep.
Záujem širokej verejnosti ho teší, mrzí ho však, že na preteky prichádza čoraz menej miestnych detí. „Tento rok sa ich zapojilo len pätnásť,“ uviedol.
Mnoho Lúžňanov si ale preteky nezvykne nechať ujsť. Jedným z nich je Rudolf Hlad, ktorý si tento rok prvý raz súťažne zajazdil so svojou dcérou. „Išlo sa mi veľmi dobre,“ zhodnotila malá Zajra.
Na podujatie prišla opätovne povzbudzovať aj osemnásťročná Oľga Veselovská. „Zdá sa mi, že tentoraz sem prišlo menej ľudí, kedysi nás chodievalo omnoho viac,“ skonštatovala mladá Lúžňanka, ktorá počas minulotýždňových pretekov držala palce najmä svojmu priateľovi, Oravčanovi Jozefovi Franekovi.
„Aj u nás je kopec snehu, takže sánkujem odmala. Minulý rok som sa sem prišiel len pozrieť, teraz som sa rozhodol aj zapojiť,“ priblížil 22-ročný Jozef a dodal, že trať si síce pred súťažou nevyskúšal, no sánky si poriadne navoskoval.
Albín Husarčík, starosta Liptovskej Lúžnej, zhodnotil podujatie ako jedno z najlepších v obci. „Sú to unikátne preteky, keďže na Slovensku sa okrem nich už dlhoročne robia len tie krnačkové,“ objasnil.
„Keďže sú však krnačky v súčasnosti už celkom raritou, rozhodli sme sa u nás zorganizovať súťaž na bežných saniach, ktoré sa nájdu v každej rodine,“ vysvetlil, čo stálo za vznikom podujatia organizátor Črep.
„Okrem iného máme najdlhšiu trať a keď je zľadovatená, pretekári dosahujú rýchlosť aj 60 kilometrov za hodinu,“ nadviazal starosta. „Nejde však o lámanie rekordov. Dôležité je, že ľudia vyjdú von, stretnú sa, prehodia pár slov, užijú si športovú atmosféru, spoločne sa zabavia. Keď boli mrazy, popilo sa aj 53 litrov rumu,“ s úsmevom vysvetlil. Zaspomínal si aj na časy, kedy sa sám zapájal do súťaže: „Bol to výborný zážitok, ale dosť zaberák, keď človek leží na chrbte, pocíti to hlavne jeho brušné svalstvo.”
O výsledku podľa organizátora rozhodujú najmä sane a zručnosť toho, kto ich riadi. „Najlepší čas mal už tradične Pavol Kasančík, ktorý súťaží na starých, kovových saniach,“ dodal Črep.
V tradícii sánkarských pretekov by chceli v obci pokračovať aj naďalej, no všetko vraj závisí od počasia a ochotných ľudí. „Na prípravu je treba najmenej pätnásť dobrovoľníkov. Okrem samotných pretekov musíme už týždeň dopredu zháňať diplomy, poháre, medaily či vecné ceny od sponzorov,“ uzavrel Črep.
Foto – autorka
