Liskovská jaskyňa je unikátne podzemné bludisko dolného Liptova. Oddávna pútala pozornosť ľudí, o čom svedčí aj množstvo nápisov na stenách. Najstarší je signovaný letopočtom 1691.
Jaskyňa sa nachádza pri obci Lisková, východne od Ružomberka. Laickej verejnosti je neprístupná, povolenie vykonávať výskumnú činnosť má však Oblastná speleologická skupina (OSS) Ružomberok. Práve vďaka ich záujmu a pracovitosti dosahuje zmapovaný jaskynný systém v masíve vrchu Mních už štyri a pol kilometra. Potešia sa novým posilám, no zároveň prízvukujú, že po jaskyni nechodia so založenými rukami, ale ju poctivo čistia a prehlbujú.
Zameriavať ju začali približne pred dvadsiatimi rokmi, kedy podľa predsedu ružomberských speleológov Miroslava Jurečku bolo zmapovaných len 1700 metrov chodieb. „Postupne sa objavovali nové a dnes je už jaskyňa dvanástou najdlhšou na Slovensku. Je to vlastne malý izolovaný vápencový ostrov, a práve tým je jedinečná. Aj iné jaskyne na Slovensku majú štyri a pol kilometra chodieb. No predstavte si, že takéto chodby máte v jednej kocke, ktorá má sto krát stodvadsať metrov. Je to obrovský labyrint,“ vysvetľuje.
Úzky kľukatý chodník, blato, tma, ťažko priechodný terén – podmienky v nej veru nie sú také, ako v sprístupnených slovenských jaskyniach. A tak tu platia aj prísnejšie bezpečnostné pravidlá. Jaskyniari či prípadní návštevníci nesmú zabúdať na prilbu, čelovku, ochranný odev a stabilnú obuv. Prechádzanie popod nízke klenby alebo lezenie po klzkých rebríkoch si vyžaduje poriadnu výstroj.
Zásluhou lokálnych nadšencov je jaskyňa udržiavaná, no zároveň prirodzená. Nesterilné prostredie jej dodáva punc dobrodružnosti. Predstava, že ide o kľukatý kolos, v ktorom sa človek veľmi rýchlo môže stratiť, vyvoláva vzrušenie. Odkázanosť na dočasné svetelné zdroje, vlastnú vybavenosť či zradnú fyzickú kondíciu, prinúti človeka uvažovať nad tým, či je v kritických situáciách naozaj schopný postarať sa sám o seba.
O jaskyni kolovali rôzne legendy. Jej chodby mali údajne smerovať na Likavský hrad, pod kostol v Martinčeku či dokonca až pod Kostol všetkých svätých v Ludrovej. Jaskyňa vraj ukrývala aj bájny templársky poklad a Jánošíkove dukáty. Žiadne z dohadov sa podľa jaskyniarov nepotvrdili.
Odnepamäti však priťahovala zvedavcov a bádateľov aj kvôli historickým pokladom a prírodným krásam. Veľmi dlho však bola vystavovaná devastačným návštevám a tak o mnohé vzácnosti prišla. Napriek tomu je miestom bohatých archeologických nálezov. Jaskyniari tvrdia, že dodnes pri kopaní narazia na staré črepy a tiež kosti – zvieracie i ľudské.
Prvý speleologický výskum tu uskutočnil až Béla Malájth v roku 1871. Od neho sa začala odvíjať celá moderná archeológia vo vtedajšom Uhorsku.
„Vykopal množstvo ľudských kostí, ako aj iných nálezov, napríklad zuby z mamuta. Našiel tiež pozoruhodnú lebku, o ktorej sa domnieval, že patrila niektorému z predchodcov súčasného človeka. Neskorší výskum náleziska tento predpoklad nepotvrdil, ale preskúmať samotnú lebku už dnes nie je možné. Stratila sa v Budapešti po druhej svetovej vojne. Podobnú lebku našli ružomberskí jaskyniari v roku 2009,“ hovorí Miroslav Kudla, člen ružomberskej speleologickej skupiny a koordinátor environmentálnej výchovy v Správe slovenských jaskýň.
Podľa predbežného vyjadrenia archeológa mohla značne deformovaná lebka patriť slepej dievčine. To by vraj svedčilo o pohrebnom rituále, kedy takto postihnutých ľudí pochovávali v konkrétnej časti jaskyne vedľa seba.
„Jaskyňa, snáď už v neskorej dobe kamennej slúžila ako pohrebisko. Doposiaľ sa v nej našli pozostatky niekoľkých desiatok ľudí. Polámané kosti a zárezy v nich priviedli niektorých bádateľov k presvedčeniu, že ide možno o dôkazy kultového kanibalizmu,“ dodáva Kudla.
Medzi najstaršie nálezy patria kamenné výrobky a úlomky keramiky, ktoré dokladujú vývoj osídlenia dolného Liptova od štvrtého tisícročia pred našim letopočtom. Významným je aj objav malej medenej plastiky býka, ktorá zrejme pochádza z tureckej Anatólie a je najstaršou kovovou plastikou zvieraťa na Slovensku.
Jaskyňa mala využitie aj v stredoveku – slúžila na hospodárske účely. Dokazujú to nálezy črepín stredovekej keramiky. Pozoruhodné sú tiež nápisy na stenách, z ktorých najstarší datovateľný pochádza zo 17. storočia. V období druhej svetovej vojny bola jaskyňa aj úkrytom, čomu nasvedčuje ústne dochovaný opis výpravy nemeckých vojakov na toto miesto s cieľom nájsť a zlikvidovať partizánov.
„Nie veľmi ochotne ich sprevádzal miestny občan, ktorý sa o jaskyňu zaujímal pred vojnou a jej priestory dobre poznal. Zrejme tušil, kde sa partizáni nachádzajú, a tak previedol Nemcov cez rôzne blatisté úžiny, úzke prielezy a iné jaskyniarske chuťovky, ktoré labyrint chodieb Liskovskej jaskyne ponúka. Unavení, dezorientovaní a zablatení Nemci boli radi, keď sa opäť dostali na denné svetlo,“ rozpráva Kudla.
Ak chce bežný človek navštíviť akúkoľvek nesprístupnenú slovenskú jaskyňu, musí byť podľa Kudlu členom alebo čakateľom jaskyniarskej skupiny, ktorá má povolenie na prieskum. „V prípade Liskovskej jaskyne by museli potenciálni záujemcovia rozšíriť členskú základňu OSS Ružomberok. Presne tak som sa k ružomberským jaskyniarom dostal ja.“
Netreba však zabúdať na to, že výpomoc v Liskovskej jaskyni dá poriadne zabrať. Tí menej odvážni môžu svoju túžbu po poznaní uspokojovať aspoň návštevou pravidelne aktualizovanej internetovej stránky OSS Ružomberok. Dozvedia sa na nej zaujímavé informácie nielen o Liskovskej jaskyni.
Niekoľko ďalších typov dopĺňa opäť Miroslav Kudla. „Tí, ktorí chcú obdivovať čaro podzemia bez váľania sa v blate a vode, môžu navštíviť niektorú zo sprístupnených jaskýň, napríklad v neďalekej Demänovskej doline. Nádejní jaskyniari, ktorým nevadia užšie priestory a ani trochu toho blata, sa môžu do kože jaskyniarov vžiť napríklad v Brestovskej jaskyni.“
Foto – autorka