Ulica Medveckého. Ale ktorého?

Aj ružomberské ulice a uličky majú svoje zaujímavé dejiny.

Jednou z najkratších ružomberských ulíc je ulica K. A. Medveckého. Tiahne sa od „fízelky“ (oficiálne Karola Salvu) po Park Š. N. Hýroša.

Tak, ako množstvo iných ulíc, bola aj ona po spoločenských zmenách v roku 1989 premenovaná – z ulice Medveckého sa stala ulica Medveckého. Ako je to možné?

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

„Pôvodne táto ulica neniesla meno po Karolovi Antonovi Medveckom, ako je to v súčasnosti, ale po Tiborovi Medveckom,“ vysvetľuje znalec ružomberskej histórie Radislav Kendera.

Tibor Medvecký bol ružomberským rodákom, ktorý sa do dejín mesta zapísal ako spoluzakladateľ odbojovej skupiny Mor ho! počas druhej svetovej vojny. Za zorganizovanie vojenskej vzbury v Hrabove ho odsúdili na štyri a pol roka ťažkého žalára.

„Medzi organizátormi SNP bol známy svojimi radikálnymi názormi. Podľa jeho predstáv bolo najvýhodnejším variantom odtrhnúť severné Slovensko od ľudáckeho štátu a dočasne ho pričleniť k Poľsku,“ hovorí Kendera.

Po skončení vojny pôsobil ako tajomník Demokratickej strany v Ružomberku, ale po komunistickom prevrate sa stiahol z verejného života. Zomrel v roku 1983 a je pochovaný na ružomberskom cintoríne.

Premenovanie ulice T. Medveckého na K. A. Medveckého presadil po páde totality práve Radislav Kendera, ktorý v tom čase zastával pozíciu ružomberského viceprimátora.

Karol Anton Medvecký síce nebol rodeným Ružomberčanom, pochádzal z Dolnej Lehoty, ale zapísal sa nielen do dejín nášho mesta, ale aj celej krajiny – bol kňazom, politikom, blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku a Andreja Kmeťka.

„Do Ružomberka prišiel na vyššie gymnaziálne štúdiá k piaristom na začiatku 90. rokov 19. storočia. Počas svojho krátkeho pôsobenia v Ružomberku sa spriatelil so spolužiakom Fedorom Houdekom, neskorším organizátorom slovenského života a ministrom Tusarovej vlády v prvých rokoch existencie Československej republiky,“ približuje ružomberský historik Ján Golian.

„Houdekova matka Ružena bola sestrou známeho lekára Dušana Makovického. Medvecký ako 15-ročný mladík rodinu Houdekovcov navštevoval a pravdepodobne ho do veľkej miery ovplyvňovali aj ťahúni slovenského podnikania a národa, rodina Makovickovcov,“ konštatuje Golian, ktorý sa osobnosťou Karola Antona Medveckého zaoberá v publikácii (ne)známe príbehy (Society for Human studies, 2017).

Keďže Medvecký neskôr svoje diela vydával práve v ružomberskej tlačiarni Karola Salvu, prepojenie týchto dvoch ulíc symbolizuje prepojenie životných ciest oboch týchto významných osobností.

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.