Fullova galéria v Ružomberku nie je samozrejmosťou. Stáť mohla aj v inom meste

Doma nikto nie je prorokom, hovorí biblická múdrosť. Svoje by o tom vedeli povedať mnohí velikáni, vrátane Ružomberčana Ľudovíta Fullu, ktorý svojím výtvarným dielom presiahol nielen hranice mesta, ale aj krajiny.

Keď pred päťdesiatimi rokmi, 2. júla 1969, slávnostne otvárali Galériu Ľudovíta Fullu, medzi prítomnými chýbali najvyšší predstavitelia mesta. „Vtedajšie vedenie nejavilo prílišný záujem o výstavbu galérie, preto ich ani nepozvali na jej otvorenie,“ priblížil dobové udalosti historik Peter Dvorský počas prednášky v rámci nultého ročníka Fullových dní, ktoré sa v septembri konali v Ružomberku.

Mesto tak na slávnosti zastupoval len radový poslanec Róbert Dúbravec, ktorý bol podobne ako Fulla známym maliarom, grafikom, ilustrátorom a takisto predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

Výnimočné dielo

Aj keď galéria bola otvorená až na sklonku šesťdesiatych rokov minulého storočia, idea jej vzniku siaha už do roku 1952, kedy s ňou prišla majstrova prvá manželka Klára Juliana. V tom istom roku musel Fulla opustiť Vysokú školu výtvarných umení, keďže pre komunistický režim bol nepohodlnou osobou.

Keď sa spoločenská atmosféra trochu uvoľnila, výstavba galérie prišla opäť na pretras. Prvou voľbou boli Moravany nad Váhom – v tamojšom renesančnom kaštieli absolvovali umelci tvorivé pobyty a Fulla si to tam veľmi obľúbil. Neskôr sa skloňovali Piešťany aj Žilina, kde sa Fulla s manželkou v roku 1956 usadili.

Na všetkých spomenutých miestach už podľa historika Dvorského boli vybraté pozemky aj vydané územné rozhodnutia. Z rôznych dôvodov však ani v jednom prípade k začiatku výstavby nedošlo.

V Žiline síce Fulla otvoril svoju súkromnú galériu, ale po nečakanej smrti manželky v roku 1962 sa vrátil späť do Ružomberka ku svojim sestrám. Nebyť tejto smutnej udalosti, galéria by tu zrejme nestála.

Fulla by bol svetový, keby nežil v Československu

Veľkolepá budova bola napokon postavená na pozemkoch, ktoré sčasti patrili rodine Fullovcov. Projekt vypracoval architekt Štefan Hatala podľa pôvodného návrhu Martina Kusého st.

„Po architektonickej stránke je výnimočným dielom. Jej jednoduchý kubický tvar a veľké konzolovité vyloženie výstavného priestoru ponad pešiu zónu bez podpier, či realizácia horného osvetlenia, boli v dobe svojho vzniku mimoriadne. Čistotou a estetickou hodnotou sa Galéria Ľudovíta Fullu stala jednou z najlepších realizácií modernej architektúry na Slovensku,“ píše sa v Monografii mesta Ružomberok.

Hodnota diela presahuje hodnotu stavby

Výstavba progresívnej budovy samozrejme stála nemalé finančné prostriedky. „Celková suma sa pohybovala vo výške šesť a pol milióna korún československých,“ vyčísľuje cenu stavby Peter Dvorský.

Je známe, že Fulla sa štátu revanšoval tým, že mu venoval veľkú časť svojho diela. „V prvej fáze išlo o 37 olejomalieb a desiatky ďalších kresieb a grafík. V druhej fáze išlo o 39 olejomalieb, ktoré vznikli už v samotnej galérii, kde majster Fulla žil a tvoril až do svojej smrti v roku 1980,“ doplnila na konci historickej prednášky riaditeľka galérie Zuzana Gažíková.

„Hodnota Fullovho diela, ktoré takto štát získal, bezpochyby presahuje finančné prostriedky, ktoré do výstavby galérie investoval,“ zdôraznila riaditeľka ružomberskej súčasti Slovenskej národnej galérie.

Foto – Historik Peter Dvorský počas prednášky o histórii Galérie Ľudovíta Fullu. Autor – Jaroslav Moravčík

Článok bol publikovaný v septembrovom vydaní Ružomberského magazínu.

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.