Z Ružomberka založil protikomunistické hnutie Slobodné Československo. Následne bol 16. rokov väznený. Po novembri 1989 kandidoval za primátora nášho mesta. Dobroslav Pustaj.
Pre väčšinu Ružomberčanov je neznámy. Málokto si ho pamätá. Do mesta prišiel ako pätnásťročný. Zomrela mu mama aj otec. On tu u starých rodičov našiel druhý domov. Pracovať začal v Bavlnárskych závodoch.
„Stal sa priamym svedkom toho, ako milicionári vyháňajú s puškami v ruke robotníkov z pracovných hál, aby sa zúčastnili generálneho štrajku,“ uvádza o Pustajovi Ústav pamäti národa (ÚPN).
Ešte nemal osemnásť, keď založil hnutie Slobodné Československo. Stránka ÚPN uvádza, že zhromažďoval zbrane na obranu proti násilnému zriadeniu, propagoval západné demokratické krajiny, kompromitoval komunistické kádre a staral sa o šifrovanú komunikáciu organizácie.
„Neunikol však pozornosti bezpečnostných orgánov, a tak bol spolu s inými v máji 1952 vzatý do väzby a po dlhotrvajúcom bezohľadnom vypočúvaní bol v novembri toho istého roku v zinscenovanom súdnom procese odsúdený na 25 rokov väzenia. Za v tej dobe „mierny“ trest vďačil tomu, že bol v čase keď zahájil „trestnú“ činnosť, neplnoletý,“ spomína na Pustaja v neskoršom období neskôr jeho známy, Ružomberčan Ján Levoslav Benčík.
V Jáchymove, Valdiciach a Leopoldove si odsedel a v baniach odpracoval nepretržitých šestnásť rokov. Rok strávil bol podľa záznamov ÚPN v takzvanej korekcii, čo predstavovalo pol dennej dávky jedla. Raz za tri dni!
Prepustili ho na jar roku 1968. „Hoci ťažko pracoval ako baník, vždy sa snažil vzdelávať, aby dohnal to, čo mu komunistický režim znemožnil. Bol si vedomý toho, že jediné čo mu nikto nemôže vziať, sú vedomosti. Nechýbala mu viera, že režim raz padne a chcel byť na to pripravený,“ vybavuje si spomienku na kamaráta Benčík.
V novembrových dňoch roku 1989 sa aktívne zapojil do Občianského fóra v Prahe. Bol účastníkom prvého snemu VPN v Dome odborov v Bratislave. „V roku 1990 kandidoval ako nezávislý kandidát v Ružomberku na primátora. Hoci ponúkal víziu ako vrátiť mestu jeho niekdajšie postavenie, voliči dali prednosť iným,“ vyťahuje zaujímavú spomienku Ján Benčík, držiteľ ocenenia Biela vrana, za spoločensky odvážny a prínosný čin.
V januári 2017 prevzala manželka Medarda Pustajová z rúk prezidenta Andreja Kisku vyznamenanie udelené in memoriam. Zdroj: prezident.sk
„Spomínam si, ako sme pred voľbami v roku 1992 spoločne chodili v okolitých dedinách od domu k domu a prosili ich obyvateľov, aby vo voľbách dobre zvažovali, komu dajú svoj hlas. Vystríhali sme ich najmä pred komunistami a Mečiarom. Keď sa následne dostal k moci Mečiar, Dobroslav Pustaj sa kvôli obavám z ďalšieho vývoja na Slovensku odsťahoval aj s manželkou a malou dcérkou do Českej republiky. Viac sa na Slovensko nevrátil,“ popisuje Benčík osud Dobroslava Pustaja.
Angažoval sa však aj naďalej. V Konfederácii politických väzňov a istý čas bol predsedom Konfederácie prenasledovaných komunizmom. Zomrel v moravskom Kroměříži v roku 2013. Tento rok v januári mu in memoriam udelil prezident republiky Andrej Kiska Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd. Ocenenie prevzala jeho manželka.
Titulná fotografia: Dobroslav Pustaj Zdroj: prostejovsky.denik.cz
