Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Na jar 2011 som vydal knihu Vybijem ti zuby viečkami – iba tak. (Názov som zvolil podľa rýmovačky jedného z mojich bývalých študentov: Varila si pstruha s držkami,/vybijem ti zuby viečkami./Vytŕhaš si predĺžené riasy,/veď asi zošalela sa si.)
Dva dni predtým, ako kniha vyšla, mi zatelefonovala nejaká staršia pani. Podľa hlasu, aj ako mlela, musela byť rázna osoba:
„Počula som, že idete vytlačiť knižku s takým statočným slovenským názvom, že Rozbijem ti hubu… Je to pravda? Súrne by som ju totiž potrebovala.“
Trochu ma zaskočila. No pošteklila aj moju zvedavosť:
„Pani a načo také súrne vám bude? Ak, samozrejme, môžete prezradiť…“
„Môžem. Nemám prečo tajiť. Včera som sa povadila s mužom a ten ancikrist má na budúci týždeň narodeniny. Chcem mu knižku darovať. Pekne ju zabalím, ešte aj mašou previažem, no keď škatuľu otvorí, zvie, čo ho čaká, ak bude ďalej vystrájať.“
„Hm… Pani, ale titul knižky znie trochu ináč: Vybijem ti zuby viečkami.“
Zauvažovala veľmi pohotovo:
„Nevadí. Posledné slovo škrtnem. A ten nech sa teší!“
Keď prišla, vzala päť výtlačkov. Možno sa pohádala s viacerými…
Vyšlo v zbierke Iba tak IV. (2013).
Ilustračná fotografia – Pixabay
