Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Nedávno mohli poslucháči televíznych novín zachytiť okrem obligátnych hlúpostí ďalšiu „prelomovú“ informáciu. Na niektorých gymnáziách sa pokusne začína vyučovať nový a údajne akútne potrebný predmet „životológia“. Keďže naši maturanti nevedia nič o živote, aby sa v ňom mohli ľahšie orientovať.
Moderátori komentovali novú iniciatívu ako sympatickú a prínosnú pre ďalšie vzdelávanie mladej generácie. Žiadnemu nenapadlo privolať si na pomoc zdravý rozum a rovno povedať, že ide o ďalšiu volovinu, akých je v našom zrichtovanom školstve neúrekom.
Predsa počas toľkých rokov vzdelávania sa dávno potvrdilo, že najviac o živote, skôr ako doň vstúpia, sa mladí ľudia dozvedia z kvalitnej beletrie, i preto bola študujúca mládež kedysi aj prirodzene sčítaná. Vedela, že existujú celé tony literárnych klenotov, pripravujúcich mladého človeka na zápas s budúcnosťou, stačí po nich len siahnuť.
No v súčasnosti, keď sa stalo módou nečítať, na minimum sa okresali hodiny literatúry a vyčerpaní učitelia zväčša na propagáciu predností beletrie rezignovali, rastú nám hlavne zástupy nevzdelancov závislých na klikaní krížom krážom internetom.
Filozofia života nachádzajúca sa v umeleckej literatúre so všetkým jeho čarom, zákutiami, skúškami, radosťami, prehrami, tajomstvami a fantáziou ostáva internetovým „závislákom“ skrytá. Netušia, že práve beletria by v nich provokovala túžbu po kráse, po vedomostiach, vzbudzovala empatiu voči ostatným ľuďom, ponúkala ušľachtilé riešenia životných situácií a tiež skvelých literárnych hrdinov, ktorých nasledovať sa vyplatí.
V tom ju nezastúpi žiadna napochytro vymyslená „životológia“. Tá je len ďalšou hrubou amatérskou záplatou na padajúcich gatiach nášho školstva. Má zabrániť tomu, aby sa vyzradila holá pravda o nevedomostiach a často zúfalej nepripravenosti absolventov slovenských škôl na život.
Vyšlo v zbierke Antona Laučeka Iba tak VIII.
Foto – Wikipedia
