Guľový blesk

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

V jednom z našich miest sa cez leto konali banícke oslavy za prítomnosti viac ako 600 našich i zahraničných baníkov. Akciu mesto okázalo pripravovalo, spropagovalo ju v médiách aj na plagátoch, vynaložilo sakramentské finančné prostriedky. No stálo to za to.

Pohľad na sprievod defilujúcich účastníkov v parádnych uniformách bol nezabudnuteľný. Aj staré banícke pracovné odevy si mohli diváci poobzerať. Mladí baníci, vyzlečení do pol pása, pokrytí prachom tlačili pred sebou vozíky, na ktorých sa kedysi vyvážala na povrch ruda, ďalší niesli náradie, používané v podzemí celé stáročia.

Nechýbala banícka muzika a spevokol, ryžovanie zlata, razenie mincí, výstava k 251. výročiu vizitácie korunných princov Jozefa a Leopolda, synov Márie Terézie v banských mestách.

Slávnostné otvorenie stretnutia banských miest a obcí sa uskutočnilo vo veľkom parkovom areáli. Súčasťou podujatia mal byť aj Šachtág, teda slávnosť, na ktorej prijímajú do baníckeho stavu nových členov. Na tento účel postavili organizátori aj obrovský stan s pódiom vo vnútri, nechali priniesť ťažké drevené stoly a lavice.

Do baníckeho stavu sa hotovali okázalo prijať aj primátora mesta, jeho viceprimátorov a ministra, vyobliekaných do slávnostných uniforiem. Lenže pripravenú akciu v parku znemožnila dažďová smršť. Dorútila sa náhle so silným vetrom, ten zničil konštrukciu stanu, vyvrátil pódium, poprevracal masívne stoly a lavice. Účastníci ledva ušli, lebo vzápätí sa prihnal guľový blesk.

Keď bolo po oslavách, národ uvažoval. Nič podobné sa predtým na baníckych slávnostiach neudialo. Čo tam robil  guľový blesk ministrovi v pätách? Neurazil niekto svätú Barboru, patrónku baníkov? Je predsa aj ochrankyňou proti blesku, ale na tento sa vykašľala. Alebo šlo o teroristický pokus miestnych pyrotechnikov?

Uhádol to na príležitostnej recepcii jeden osemdesiatdeväťročný baník po troch borovičkách konečne „osvietený“ troma poldecákmi pravého slovenského „umu“:

„Nebesá sú prezieravé, snažia sa ľudí upozorniť. Guľový blesk v parku chcel ponaháňať toho poondiateho ministra. Nech sa toľko nepretŕča vo vyčačkanej uniforme, ktorú si zaplatil zo štátnych peňazí, a radšej nech ide dačo poriadne robiť. Hoci aj do bane, keď ju ako slávnostný rečník tak tuho ospevoval.“

Uverejnené v zbierke Antona Laučeka Iba tak VI.

Foto – wikipedia.org

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.