Znovuzjednotenie Kóreí: Ružomberskí divadelníci oslávia desiate výročie vzniku novou inscenáciou 

Žiadna geopolitika, ale téma zotierania demarkačných čiar medzi svetmi mužov a žien. Amatérski herci z RosArt sa 10. septembra opäť postavia na divadelné dosky vo svojom divadelnom štúdiu na ulici Podhora. 

Tento rok si ružomberskí divadelníci pripíšu na svoj ,,divadelný účet” desiatku. A ako to už býva zvykom, okrúhle narodeniny treba aj patrične osláviť. Ako inak, keď nie inscenáciou, v ktorej opäť ukážu nielen svoj talent, ale predovšetkým opäť o niečo iný divadelný prístup – a to z hľadiska žánra, herectva, scénografie a réžie?

Tentokrát sa divadelné predstavenie začne priamo na ulici. Spoločne s hercami budú môcť diváci počas niekoľkých scén ,,putovať” až do interiéru sály k javisku.   

Geopolitika je len metaforou 

,,Tento rok bol výnimočný najmä kvôli covidu, čo ovplyvnilo aj túto inscenáciu. Začali sme ju skúšať už v marci a online. Bola to nová výzva a spôsob fungovania, pretože divadlo je typické tým, že je postavené na živom kontakte. Bez neho je to ako bežať maratón na jednej nohe,” začína nám približovať vznik novej inscenácie režisérka RosArt / divadelného štúdia Marianna Stančoková. 

Zároveň dodáva, že vďaka online priestoru vznikali aj humorné situácie, ktoré znásobovala práve nestabilita internetového spojenia. Premiéru si divadelníci naplánovali na máj. Kvôli aktuálnej epidemiologickej situácii však od svojho zámeru museli upustiť. 

Najnovšia hra má názov Znovuzjednotenie Kóreí. Ide o divadelnú hru súčasného francúzskeho dramatika a režiséra Joëla Pommerata a je nielen o najrôznejších formách (ne)lásky, v ktorých bojujeme za svoje šťastie. 

,,Nosnou témou je láska a vzťahy. A hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o geopolitickú tému, tá je len metaforou. Hra hľadá odpovede na otázku, či je možné spojiť tak blízke a zároveň tak vzdialené svety mužov a žien. Rozkrýva v rôznych situáciách, ktoré lavírujú na hrane noža až absurdity, rôzne podoby a formy vzťahov – partnerské, manželské, rodičovské, súrodenecké…,” spresňuje Stančoková. 

Skúšanie novej inscenácie online. (Foto: archív RosArt. )

Inscenácia nemá charakter komédie, je to ,,ťažší kus”. Napriek tomu, že ide o divácky náročnejší text, divadelníci sa snažili pracovať čo najviac s humorom. ,,Človek sa možno pristihne, že sa smeje a zároveň plače, cíti súcit, možno až odpor, ruka v ruke s ním (snáď) aj pochopenie. Nesúdime. Hľadáme možné príčiny disfunkčnosti vzťahov, ktoré často viac ako láskavú náruč pripomínajú bojové polia. Inscenácia napokon dáva aspoň zrnko nádeje, že to čo nazývame láskou predsa len existuje, i keď ju sprevádzajú peripetie až katastrofy. A práve nádej je to, čo potrebujeme,” vysvetľuje Stančoková. 

Do originálneho textu režisérka a zároveň dramaturgička výrazne zasahovala. Ponechala len desať scén z pôvodných sedemnástich a vytvorila nové vzťahové štruktúry, ktoré pôvodný text neobsahoval. Inscenácia si vyžaduje aktívneho diváka, ktorý bude sám odkrývať súvislosti, pretože najskôr sa môže zdať, že scény navzájom nesúvisia.

Z hľadiska scénografického riešenia, ktoré navrhla Marianna Stančoková spolu so scénografkou a kostýmovou výtvarníčkou Katarínou Sliackou, ide o site-specific art, nakoľko sa aktívne pracuje s danosťami celej budovy, v ktorej divadelné štúdio sídli.

Celý príbeh sa začne už na ulici. Postupne bude divák s účinkujúcimi prechádzať priestormi, až napokon hra vyústi do javiskového priestoru. 

,,Putovanie znamená pre diváka istý diskomfort, pretože nepríde len do sály, nesadne si, ale bude sa musieť pohybovať. Práve to môže potom prinášať nové zážitky a dojmy. A tak keď divák príde na predstavenie viackrát, vždy v závislosti, kde stojí, uvidí predstavenie z iného uhla,” hovorí Stančoková. 

Nácvik v priestoroch divadelného štúdia na Podhore. (Foto: archív RosArt)

Volanie o pomoc napokon preverovala polícia 

Vzhľadom na to, že scény sa budú odohrávať aj na schodišti, je predpoklad, že na jednom predstavení bude maximálne 20 ľudí. 

V inscenácii hrá sedem hercov, z ktorých väčšinu diváci poznajú z iných predstavení divadla, a to: Vanesa Jambrozyová, Alžbeta Jacková, Tatiana Ševčíková, Janka Jellušová, Tomáš Bačkor, Matej Stachera a po prvýkrát v ružomberskom divadle hosťuje aj Jaroslav Janíček z Ľupčianskeho netradičného divadla LUNETRDLO. 

Počas skúšania novej inscenácie divadelníkov prekvapila ,,návšteva” polície priamo v štúdiu: „V jednej zo scén kričí manželka na manžela, aby zavolal políciu pretože ich deti, ktoré mala strážiť opatrovateľka, doma nenašli. A keďže táto scéna je naozaj expresívna a exponovaná nič netušiaci okoloidúci, ktorých nenechal ľahostajných krik z otvorených okien, zavolali políciu. Tento čin považujem za prejav občianskej uvedomelosti, pretože dnes sme už na volanie o pomoc rezignovaní,“ hovorí o netypickej situácii Marianna Stančoková: „Privolanej hliadke sme vysvetlili, že nejde o realitu, ale že pracujeme na novej divadelnej inscenácii. Príslušníci si scénu dokonca sami prišli pozrieť a odchádzali s uznaním, že je to zinscenované naozaj autenticky.“

Znovuzjednotenie Kóreí je desiata inscenácia, ktorú budú môcť vidieť dolnoliptáci 10. septembra, najskôr o 18:30 a potom aj o 21:00 v RosArt / divadelnom štúdio. Predstavenie je súčasťou Fullových dní.  

Titulná fotografia: Policajná návšteva v divadelnom štúdiu počas skúšania nového predstavenia. Foto: archív RosArt.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.