Ľudia a krajiny Ladislava Kubačku

Výber z tvorby – vyše dvadsať obrazov zachytáva život bežných ľudí v minulom storočí v Ružomberku i na Liptove. Okrem prírody, ulíc mesta či Vlkolínca sú tu sprístupnené aj obrazy kvetín. Hlavným motívom umelcových diel však bola príroda a krajinotvorba.

Prepadol z výtvarnej výchovy

Ladislav Kubačka sa narodil v roku 1919 v Ružomberku. Do ľudovej školy chodil v Liptovskej Teplej. „Paradoxom je, že budúci maliar prepadol práve z výtvarnej výchovy. Ale skôr preto, že kresli to, čo chcel, nie čo musel,“ povedala dcéra Eva Šefčovičová.

„Mrzelo to jeho, aj  rodičov. Preto sa jeden deň zavrel v kôlni a podvečer ho rodičia hľadali. Našli ho ako kreslí na jej steny skoro celú Liptovskú Teplú. Na druhý deň zavolali pána učiteľa, ktorý nakoniec uznal, že má talent na maľovanie. Odvtedy nebola výtvarná výchova pre neho problém,“ povedala o otcovi dcéra Eva Šefčovičová.

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Ružomberku a v Trenčíne, Učiteľskú akadémiu v Spišskej Kapitule. Keďže sa chcel maľovaniu venovať profesionálne a zdokonaliť sa v ňom, v štúdiu pokračoval na Slovenskej vysokej škole technickej.

Cenné skúsenosti získaval od učiteľov Martina Benku či Jána Mudrocha. V jeho tvorbe cítiť ich čiastočný rukopis. Časť štúdií absolvoval na Akadémii maliarstva vo Viedni.

Aj pedagóg aj hudobník

Umelec po ukončení štúdií pôsobil ako pedagóg na Orave, neskôr sa vrátil do rodného Ružomberka. S manželkou, tiež učiteľkou, vychovávali tri deti. Neskôr pedagogickú prácu zanechal a naplno sa venoval maľovaniu.

Inšpiráciu mu dávala najmä liptovská príroda. Lásku k nej cítiť z obrazov dedín pri Váhu, scenérií s pozadím Choča či Čebraťa. Súčasťou života Ladislava Kubačku bola aj hudba. Hrával na klavíri i na organe, viedol spevácky zbor. Aj v tejto oblasti dosiahol úspechy.

Problémy so srdcom výrazne ovplyvnili jeho zdravie. Zomrel mladý, ako 43-ročný. Jeho diela sú v súkromných zbierkach rodiny a príbuzných. Časť jeho obrazov, ktoré sú na výstave, bežne visí na stenách v budove Mestského úradu v Ružomberku. Výstavu si môže verejnosť pozrieť do 19. apríla.

Bude mať nasledovníčku?

V tvorbe starého otca bude možno pokračovať jeho vnučka Gabriela z Ružomberka „Starého otca som nikdy osobne nezažila a nikdy som sa s ním nestretla. Maľovanie ma však baví, robím to však zatiaľ len tak pre radosť, vo voľnom čase a na amatérskej úrovni. Veľakrát sa pýtam- čo by asi na toto povedal,“ hovorí s úsmevom.