Na Slovensku je výstavba diaľnic dlhodobým problémom. Zdržiavajú ju rôzne faktory – od zdĺhavého verejného obstarávania, nedodržania dohodnutých kontraktov, zdražovania stavebného materiálu až po nedostatok financií.
Najrôznejšie problémy sú vypuklé najmä pri dvoch rozostavaných úsekoch diaľnice D1 v Žilinskom kraji. Ide o úsek Lietavská Lúčka – Dubná skala s tunelom Višňové a obchvat Ružomberka, teda úsek Hubová – Ivachnová.
Pri prvom spomínanom došlo už kvôli problémom a nedodržiavaniu kontraktov k výmene zhotoviteľa. Minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal (nominant Sme rodina) otvorene pripúšťa podobný postup aj na úseku Hubová – Ivachnová.
V článku sa ďalej dočítate:
- Večne zapchaté mesto Ružomberok leží na frekventovanej križovatke.
- Na úľavu v podobe dokončenia svojho obchvatu čaká už ôsmy rok.
- Pri dostavbe diaľnice D1 na Liptove je v hre niekoľko alternatív.
Večné zápchy v meste
Liptovská stavba diaľnice D1 v dĺžke 14,92 kilometra, ktorá vytvorí obchvat mesta Ružomberok, sa po dobudovaní napojí na existujúcu štvorprúdovú diaľnicu smerujúcu do Košíc. Motoristom by mala diaľnica, ktorej súčasťou je aj tunel Čebrať, ušetriť 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy.
Ružomberok mal mať svoj diaľničný obchvat hotový už v roku 2017. Aspoň taký sľub padol ešte v roku 2013, keď ho dal budovať minister dopravy Ján Počiatek Onedlho nato, ako na stavbu nabehli stroje, sa však začali kopiť problémy. Termíny sa niekoľkokrát zmenili, ako aj stavba samotná.
Po zosuve pôdy museli veľkú časť diela prekresliť. Následne sa počítalo s dokončením v roku 2021, potom v roku 2022 a neskôr v roku 2023. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 až 2020. Dovtedy sa na dielo môžu čerpať aj eurofondy zo starého obdobia.
Nateraz je vraj podľa ministra dopravy termín úplného dokončenia v roku 2024 reálny. Aj keď nové povolenia dostal zhotoviteľ – združenie Čebrať (konzorcium Váhostav a OHL ŽS) až vlani. Vtedy to opäť vyzeralo optimisticky. Lenže po pár mesiacoch je zas všetko inak.
Minister vidí svetlo na konci tunela
Na niektorých objektoch v rámci stavby úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová boli práce začiatkom marca takmer zastavené. Napriek tomu sa však pracuje. Informoval o tom 17. marca minister Doležal počas živého vysielania na sociálnej sieti.
„Je pravda, že boli utlmené práce na niektorých objektoch,” pripustil Doležal. Zároveň však odmietol, že by sa na stavbe nepracovalo. Vysvetlil, že komunikuje so zhotoviteľom, s ktorým hľadajú správne riešenie.
„Vidím svetlo na konci tunela Čebrať, ktorý ešte nie je prerazený. Na každej stavbe sú problém“ povedal Doležal. So zhotoviteľom sa dohodli, že výsledky smerom k verejnosti nebudú komunikovať najmenej dovtedy, kým problém nevyriešia.
„Ak by bolo čokoľvek, čo by som mohol komunikovať, tak to budem komunikovať,“ poznamenal šéf rezortu na margo tunelovej stavby, ktorá je súčasťou ružomberského obchvatu. Podľa Doležala ide o jeden z technicky najnáročnejších úsekov v Európe.
O zmene rozhodne vláda
„Nebude to rozhodnutie ministra dopravy ani NDS, pôjdem s tým na vládu,” povedal Doležal v diskusii HN Clubu s tým, že sa situácia výstavby tohto úseku bude riešiť zrejme už v najbližších týždňoch. Rezort v súčasnosti čaká na vyčíslenie konečnej ceny celého diela. „S tým pôjdem za premiérom a na vládu,” doplnil Doležal.
Za kritický problém tohto úseku označil to, že niekto v minulosti na jeho výstavbu podpísal bianco šek. „Niekedy to vyzerá tak, že zhotoviteľ išiel okolo Ružomberka, postavil tam diaľnicu a vypýtal si faktúru,” opísal zjednodušene problémy Doležal.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) pravdepodobne prestala platiť zhotoviteľovi. Dlh už údajne presahuje 30 miliónov eur a stavebné firmy zastavili práce a poslali ľudí domov. Približne 200 ľudí je takmer mesiac bez práce.
Kritickému úseku D1 hrozí scenár Višňového
Tunelu Čebrať pri Ružomberku tak hrozia podobné problémy ako mal aj tunel Višňové. V tuneli sa už viac ako dva týždne takmer nepracuje a niektoré dodávateľské firmy museli zo stavby odísť. Do úplného prerazenia chýbalo necelých 150 metrov.
„Dôvod je jednoduchý, údajne Národná diaľničná spoločnosť prestala platiť zhotoviteľovi. Minister Doležal v decembri 2021 tvrdil, že úsek D1 Hubová – Ivachnová musí byť sprejazdnený do konca roku 2023. Ak sa na stavbe nezačne čím skôr pracovať, tak tento termín je úplne nereálny,“ uviedol Igor Janckulík, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja..
„Posun termínu ukončenia stavby je úplne neprípustný aj z dôvodu, že po ceste I/18 sa dnes nedá jazdiť z dôvodu hustej tranzitnej dopravy a úplne nevyhovujúceho stavebno-technického stavu. Ak ministerstvo preruší práce hrozí úplný kolaps dopravy na trase Hubová -Ivachnová,“ reagoval Janckulík.
Problém je s financovaním stavby
Ťažkosti spôsobuje podľa všetkého financovanie stavby, ktorá sa oproti pôvodnému plánu predražila. Nepredvídateľné geologické okolnosti (zosuvné územia) spôsobili zmenu technického riešenia- Pre zosuv pri západnom portáli tunela Čebrať museli stavbu preprojektovať, zmeniť trasu a predĺžiť tunel Čebrať.
Nové technické riešenie má dopad aj na novú cenu diaľnice. Zvyšujú sa nákladov na riešenie stabilizačných opatrení. Aktuálna cena tým dosiahla úroveň takmer 305 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Pôvodná cena bola 289 miliónov eur.
„Najväčší problém teraz je, že Národná diaľničná spoločnosť neplatí faktúry za vykonané práce zhotoviteľovi napriek tomu, že práce boli odsúhlasené. Stále nie sú dokončené niektoré telesá stavby, niektoré mosty, nerobí sa sekundárne ostenie. Termín dokončenia stavby sa niekoľkokrát posúval, naposledy to bolo na koniec roka 2023. Aj ten je ohrozený,“ povedal ružomberský primátor Igor Čombor.
Viac alternatív riešenia
Ministerstvo však stále nevie, kedy bude dielo hotové a za koľko ho zhotoviteľ nakoniec bude schopný postaviť. Ešte v minulom roku Doležal dokonca nevylučoval ani scenár tunela Višňové, teda rozviazanie zmluvy a výber nového zhotoviteľa. V poslednom období sú síce jeho vyjadrenia už zmierlivejšie, no túto alternatívu stále nevylúčil. Osud podľa neho určí vláda.
Nutnosť ďalších rokovaní vidí aj staviteľ. Začiatkom tohto roka Jiří Skuhra, nový riaditeľom Váhostavu, pre Hospodárske noviny (HN) tvrdil, že ambíciou združenia je stihnúť termín na konci roka 2023, so štátom však musia nájsť zhodu vo fázovaní niektorých prác. Skuhra pritom naznačil, že časť prác môže dokončiť aj niekto iný.
„Sme otvorení aj tomu, že niektoré časti diela by neboli súčasťou nášho rozsahu. Variantov je niekoľko. Národná diaľničná spoločnosť si môže vybrať variant A alebo variant X a výsledná suma bude rozdielna. Hlavné je, že k zhode by malo dôjsť v nasledujúcich týždňoch,“ uviedol.
Problémy s platbami za vykonané práce
Problémom je podľa zhotoviteľa už dlhodobo nepriaznivý pomer medzi zaplatenými a vykonanými prácami (angl. cashflow). Skuhra v januári tvrdil, že sa to mení k lepšiemu a že došlo k zmenám v procese schvaľovania jednotlivých výkonov.
Problém je práve v nevyplatených faktúrach, aj za odsúhlasené práce. NDS podľa primátora Čombora údajne od minulého septembra firmám nevyplatila až 30 miliónov eur. Tie môžu byť v budúcnosti vyššie aj o aktuálne prestoje. Predĺženie lehoty výstavby, rovnako aj nárast cien stavebných materiálov spôsobilo navýšenie zmluvne dohodnutej ceny. Aj napriek utlmeniu stavby rastú dodatočne vyvolané investície, ktoré mesačne predstavujú asi 1,2 milióny eur.
Podľa Skuhru, úsek by mohol byť sprejazdnený do konca roka 2023, pričom v roku 2024 by sa mohli dokončovať menšie práce. O predĺženie konečnej lehoty do júna 2024 projektant požiadal ešte vlani. Medzi dokončením diela a jeho sprejazdnením je však rozdiel.
Aby polícia dovolila predčasné používanie, musia byť pri sprejazdnení funkčné a vyskúšané niektoré objekty. Dokončovacie práce sa môžu týkať len menších objektov, ktoré nie sú pre prevádzku nevyhnutné. Ide o oplotenie, prípadne odstraňovanie dočasných stavieb, depónií alebo dobudovanie protihlukových stien.
Cena sa viackrát zvyšovala
Pred ôsmimi rokmi bola vysúťažená cena liptovského úseku diaľnice 227 miliónov eur, čo nepredstavovalo ani polovicu nákladov, s ktorými počítal štát. Exminister Počiatek ešte pri štarte výstavby poznamenal, že ide o „dozvuk éry superlacných diaľnic“.
Dielo sa totiž súťažilo v tieni krízy sektoru, keď sa po zrušení kľúčových tendrov firmy predháňali v tom, kto ponúkne najnižšiu cenu. Ďalším príkladom bol aj tunel Višňové pri Žiline. Lacno vysúťažené objekty sa však v konečnom dôsledku nepríjemne skomplikovali.
V tomto konkrétnom tendri zvíťazila dokonca až štvrtá najnižšia ponuka. Traja uchádzači, ktorí chceli dielo postaviť ešte lacnejšie, boli z tendra vylúčení. Po zosuve a preprojektovaní sa podpísal dodatok, ktorý zvýšil akceptovanú hodnotu na 288 miliónov eur. Celková suma sa tak zvýšila o približne 60 miliónov.
Ani tá však na dokončenie diela stačiť nebude a už teraz je podľa schválených pokynov známe, že bude o sto miliónov vyššia, než stálo v pôvodnej zmluve. Aj so spomenutým dodatkom o zvýšení zmluvnej ceny sú však uznané zmeny v projektoch už teraz takmer sedem percent nad dohodnutý rámec.
Jedna z možností je vypovedanie zmluvy
Minister dopravy ešte koncom predošlého roka avizoval, že jednou z možností je aj vypovedanie zmluvy so zhotoviteľom. „Je to strategické rozhodnutie, ktoré chceme urobiť na úrovni vlády, aby to bolo v záujme občanov. Scenárov je tam viac, toto je jeden z nich,“ povedal s tým, že by sa tak mohla zopakovať situácia podobná ako pri dostavbe tunela Višňové.
„Je pre nás nepochopiteľné, aby práce na pozmenenej trase, ktorá má nové posudzovanie EIA, nové územné rozhodnutie aj stavebné povolenie a vyjadrovali sa k nej všetky dotknuté organizácie, boli opätovne pozastavené,“ povedal primátor Čombor pre Ružomberký hlas.
Podľa jeho slov obyvatelia mesta a okolitých obcí už 10 rokov trpia na výstavbu diaľnice a spôsoby práce NDS. „Za výstavbu diela je zodpovedný v prvom rade objednávateľ, a tým je NDS. Bohužiaľ, odtrpíme si to jedine my, obyvatelia dolného Liptova a motoristická verejnosť.“
Stanovisko médiám poskytla aj hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková: „Aktuálne sa naďalej uskutočňujú pracovné rokovania medzi NDS a zhotoviteľom stavby. Hľadáme ústretové možnosti riešenia.“
| Čo získajú vodiči na Liptove
Obchvat Ružomberka má podľa NDS vodičom ušetriť 16 minút. Trasa križuje rieku Váh, vedie severným svahom údolia rieky a obcou Hrboltová, za ktorou vchádza do tunela Čebrať s dĺžkou 3,6 kilometra. Z tunela vychádza pred mimoúrovňovou križovatkou Likavka. Odtiaľ pokračuje pod rovnomenným hradom, severným obchvatom obcí Martinček a Lisková, za ktorými opätovne pretína Váh. Pri Ivachnovej sa potom plynule napojí na diaľnicu smerujúcu do Košíc. |
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
