Bohatí a štedrí

Bohatí a štedrí sú tí, ktorí môžu rozdávať a nič si za to nepýtať. Ktosi by povedal, že aj vyvážať za svoje hranice beztrestne v miliónových hodnotách. Ale nič sa nedeje, veď keď sa to všetko aj s Migmi a eSTristovkou zráta, snáď to bude len akési plus – mínus  jedno percento HDP. A keby k tomu niekto pridal aj nejaké to strelivo a skoro štyri tisícky delostreleckých nábojov kalibru 152 milimetrov je to „all right“. Potom to nejaký krajský prokurátor  posúdi s jeho záverečným verdiktom, že  všetko bolo OK. Veď v skutku išlo o samé vyradené a nepotrebné veci.

A čo keď, aj keď nato Najvyšší kontrolný úrad vystavil vysvedčenie s nedostatočnou a štátnemu hospodárovi ešte aj trojku z chovania, že s majetkom štátu nehospodárne nakladal. Pospolitému, uvedomelému a neochvejnému ľudu Slovenska so sklonenou hlavou, ktorý sa v tabuľke EÚ ocitol na predposledných miestach pred Bulharskom, to chýbať a vadiť nebude.

Po nevydarenom a sfušovanom zavlečení jedného prezidentovho syna v auguste roku 1995 s gólovou koncovkou , že skutok sa nestal a žiadna penalta za faul v rakúskom Hainburgu odpískaná nebude, tak potom nemusí byť odpískaná ani tá posledná z marca roku 2023.  A  nateraz  s „objektívnym“ remetovým VARom a tromi rozhodcami za nepotrebné zavlečené veci na Ukrajinu. Žiadny skutok  sa teda  nestal. A tak na Slovensku je to tak, a po novom sa zvykne povedať, že už ani tak.

Čo by na takéto kšefty povedal  legendárny major Borovička z Tankového praporu čo pristihol pri súloži v posádkovej väznici podporučíka Malinu s čatárkou Babinčákovou s dohováraním Malinovi „že takové ženy vojáka oblouzní a otupí jeho bdělost“.  Lenže o slovenskú bdelosť v prípade odlifrovania vojenskej techniky na Ukrajinu už nešlo, tá mala byť dostatočne  zabezpečená pred nepriateľom tak, ako to tvrdil vtedajší minister obrany Naď inou lepšou a efektívnejšou západnou protivzdušnou obranou.

V hektickom týždni 6/2026 prišli  na rozhodnutie krajského prokurátora Rastislava Remetu mnohé reakcie

Vo videu YouTube Smer – Sociálna demokracia spojenou s tlačovou besedou vystúpili Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Ivan Melicher a Richard Glűck. Nie je potrebné zdôrazňovať ich súčasné funkcie a pozície, a názory, tak ako sa menovaní vyslovili ku konaniu bývalého ministra obrany SR Jaroslava Naďa. TB zastihla aj vyjadrenia bývalých zákonodarcov Richarda Sulíka a bývalého predsedu vlády Igora Matoviča k osobe bývalého ministra obrany s konštatovaním že tento ich podviedol, oklamal  a nehovoril pravdu.  Špeciálnou chuťovkou takýchto videí  malo byť aj 37 tisíc vzhliadnutí a odpovedí niektorých občanov tohto štátu na jeho bačovanie s vojenskou technikou a zvlášť s PéVéÓčkou.

Sedliackym rozumom si len predstavte, že niekoho vedome  elektronicky či hekersky okradnete, alebo mu fyzicky ukradnete tisíc eur z peňaženky.  A keď príde k dokazovaniu vášho trestného činu krádeže, prokurátor nevznesie voči vám obvinenie, a práve naopak skonštatuje, že nič sa nestalo a možno ste ani nepochybili. Potom vlastne  sa nestal ani skutok.  Veď možno ten iný alebo iní uhradia  za vás škodu tomu, koho ste Vy vedome okradli.

Nuž skutočne tri slovenské „P“s §  – Poriadne Pokrívené Právo. A to v dobe ďalších troch „P“ známych ako tzv. Private Public Partnership, ktoré mnohým podnikateľom a demokraticky zvoleným vládam narobili paseku a „headache“.

Prípad vlhkomer a textometer MAHLO z Nemeckej spolkovej republiky z roku 1977

Z minulosti a trochu z iného súdka si pamätám na obdobie rokov 70tych  minulého storočia kedy sa šírila uvedomelá socialistická myšlienka, že chudobnejším a menej rozvinutejším pokrokovým a najmä socialistickým krajinám treba pomáhať a možno niekedy aj odpúšťať.

V roku 1977 a 1978 sme s kolegom z Čiech v Afganistane (v jednom období známom aj ako ADR) zápasili s technickým problémom uznania obchodnej vlhkosti (8,5 %) surovej bavlny a pochopiteľne aj platby za jej kondičnú netto hmotnosť.

Problémom nebol západonemecký prístroj a vlhkomer Mahlo, ktorý v tom období stál 30 tisíc Kčs, ale používanie jeho správnych stupníc s číslom 216 a nie 219. Po kompromisoch s afganskou stranou  Spinzar Cotton Company v Kunduze a výrobcom vlhkomera Mahlo sa do problému zapojilo aj vtedajšie čsl. obchodné oddelenie v Kábules s obchodným radom Miroslavom Svobodom pri čsl. veľvyslanectve v Afganistane, PZO Centrotex Praha a Inspekta Praha, ktorá bola našim priamym zamestnávateľom.

Neskôr to ďalej už nešlo a museli ustúpiť aj polovičaté kompromisy. To už by vám nikto neuznal ak by ste mali niekomu v textilných fabrikách v ČSSR vysvetľovať, že na 3100 tonách bavlny sa vám v prepočte na nejakú textilnú hmotu vyparilo približne 150 km zrebnej tkaniny o šírke 120 cm s priemernou hmotnosťou  okolo 110  gramov na meter štvorcový.

Aj okresný reálno-socialistický súdruh prokurátor by vám to poriadne zrátal a váš obhajca by už nemal šancu odvolávať sa v ďalšom konaní na iné súdne inštancie. A to v dobách  bojov za kapitalistické devízy medzi PZO (Podnik zahraničného obchodu) Centrotex a pražským Koospolom, ktoré sa v oných reálno-socialistických časoch končili taktiež kompromismi alebo remízou.

Občas tieto pézetóčky  stáli pred otázkou,  či bude tento rok dovezených menej ton surovej bavlny a hlavne na Vianoce viac pomarančov, grapefruitov, fíg, ananásov či banánov a  recipročne či o rok  neskôr viac ton surovej bavlny a menej tých exotických plodov dovážaných z teplejších krajín.

Foto – Marián Mydlo

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.