Audioknihy sa síce na Slovensku ešte veľmi neudomácnili, no aj napriek tomu sa manželia Rončákovci z Ružomberka pustili do zaujímavého projektu.
Pred pár dňami uzreli svetlo sveta prvé audioknihy z ich dielne. Určené sú deťom v mladšom školskom veku. Čo ich k tomu viedlo?
„Máme troch synov a dvaja z nich sú už školáci, jeden má sedem a druhý deväť rokov. V istom období, na rozhraní predškolského a školského veku, sme im veľa čítali, najmä Narniu či Hobita. Vtedy som začala snívať o tom, že by sme tieto knihy mali nahraté,“ približuje Terézia Rončáková, ktorá pôsobí na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity.
Nie je to také ľahké
Veľmi obľúbenými boli u Rončákovcov aj rozhlasové rozprávky. Mnohé z nich sú voľne dostupné v rozhlasovom archíve.
„S manželom sme si povedali, že audioknihy by mohli byť celkom slušný biznisplánik, hoci ich predajnosť je na Slovensku pomerne nízka,“ hovorí o zrode myšlienky nahrávania vlastných audiokníh.
Hneď na začiatku však narazili na závažný problém. „Zistili sme, že autorské práva na naše obľúbené tituly vlastní Slovart a on sám vraj plánuje produkovať vlastné audioknihy,“ vysvetľuje Rončáková a vzápätí sa púšťa do hlbšieho rozboru problematiky.
„Autorské práva trvajú sedemdesiat rokov, ak by sme teda chceli pracovať s voľnými dielami, museli by sme hľadať pred rokom 1948. V rámci vojnovej či medzivojnovej literatúry pre deti a mládež sme však nenašli nič vhodné. Podotýkam, že autorské práva sa vzťahujú aj na preklad a prípadné editorské úpravy, takže ak aj pôvodná verzia diela bola napísaná pred rokom 1948, ale my by sme potrebovali pracovať so slovenským vydaním z neskoršieho obdobia, tak nemôžeme.“
Deľba práce
Manželia sa preto s malou dušičkou odhodlali osloviť súčasných autorov. Nie každý z nich je totiž novinke, akou sú u nás audioknihy, naklonený, keďže hrozba šírenia pirátskych kópii môže negatívne ovplyvniť predajnosť kníh.
Ešte väčší risk je to však podľa Rončákovej pre samotného vydavateľa. „Predbežne platí, že kým dobrých tlačených kníh sa predajú tisíce, predaj audiokníh ostáva na stovkách. Svetový boom počúvania kníh, vďaka ktorému deti na Západe teraz ,čítajú´ oveľa viac ako v nedávnej minulosti, sa na Slovensko zatiaľ nedostavil,“ objasňuje s dôvetkom, že toto riziko môžu znížiť sponzori a granty.
V ich prípade to bol Fond na podporu umenia, ktorý im schválil príspevok na dva tituly z plánovaných piatich. Ten pokryl náklady na čítajúceho herca, hudbu, grafiku, prenájom nahrávacieho štúdia a čiastočne aj výrobu cédečiek.
„Nám ostali na pleciach ,obslužné práce´ a režijné výdavky: preklad, réžia, dramaturgia, strih, mastering, webstránka, kopírovanie, tlačenie, cestovanie, poštovné,“ vymenúva Rončáková, ktorej práca s textom či editácia nahrávok nie je cudzia. Vo svojom životopise sa totiž môže popýšiť aj tým, že bola súčasťou redakcie Katolíckych novín či Vatikánskeho rozhlasu v Ríme.
Knihy načítal herec Jozef Úradník z činohry Štátneho divadla v Košiciach. Jeho výkon si Rončáková nevie vynachváliť: „Je veľmi silný v dialógoch, každej postave vie dať niečo osobité. V jednej z kníh je viacero emotívnych pasáží, pán Úradník ich vedel tak precítiť, že sme si v štúdiu aj poplakali.“
Vianočný záver
Prvou dvojicou audiokníh, ktorú sa manželia podujali vytvoriť, sú Adela, ani to neskúšaj! od spišskonovoveského autora Petra Karpinského a Strašidelné mesto od uznávanej českej spisovateľky Zuzany Holasovej.
„Karpinský je skvelý detský autor, jeden z najlepších na Slovensku. Jeho Adela sa stala u nás doma hitom,“ priznáva.
„Je to literárny majsterštik, každé slovo sedí, každá pointa pohladí, až sa človek čuduje, ako sa medzi také ľahké a vtipné riadky zmestí toľko životnej múdrosti – a bez akéhokoľvek gýčového pátosu. A dievčenské meno v názve vonkoncom nesignalizuje literatúru pre dievčatá, takmer by sa žiadalo povedať, že skôr naopak, lebo Adela nosí nohavice, krátke vlasy a miluje Real Madrid a Schwarzeneggera,“ v krátkosti približuje obsah.
Keďže český originál Holasovej Strašidelného mesta ešte u nás preložený nebol, Rončáková sa tejto úlohy chopila sama. Príbeh o dobrodružnej ceste súrodencov Aničky a Janka za Čiernym pánom je tiež jednou z ich srdcoviek.
„Holasová píše presne pre deti vo veku 7 až 12 rokov, ide o jemné fantasy so silným príbehom a super pointou, v ktorej my, veriaci, vieme nájsť aj duchovný rozmer,“ prezrádza s tým, že záver diela má zaujímavý vianočný nádych.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 12/2018.
Titulná fotografia: Terézia Rončáková. Foto – autorka
